Eurokomisár Tibor Navracsics a europoslanec Pál Csáky diskutovali so študentmi o zachovaní si národnej identity v EÚ, ale aj o brexite a migrácii.

Spoločenstvo, hodnoty a výzvy Európskej únie – to boli kľúčové témy prednášok eurokomisára pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibora Navracsicsa a europoslanca Pála Csákyho, ktoré si vo štvrtok 22. novembra 2018 mohli vypočuť nielen študenti našej univerzity. Oboch verejných činiteľov prijal rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre prof. RNDr. Libor Vozár, CSc. spolu s dekankou Fakulty stredoeurópskych štúdií Dr. habil. PaedDr. Žofiou Bárcziovou, PhD., prodekankou FSŠ pre medzinárodné vzťahy a rozvoj Mgr. Orsolyou Hegedüs, PhD. a splnomocnencom rektora pre vzdelávanie v jazyku národnostných menšín PaedDr. Ladislavom Baráthom, PhD., s ktorými hovorili aj o možnostiach spolupráce na úrovni Európske únie.

Byť Európanom neznamená zaprieť národnú identitu
„Treba akceptovať národné špecifiká, vzdelávanie nie je homogénny celok“, povedal prítomným poslucháčom eurokomisár Navracsics a dodal, že vidí veľký priestor vo vytvorení siete európskych univerzít a inštitúcií najmä v oblasti humanitných vied, predovšetkým literatúry a kultúry, ktoré sú najcitlivejšími z národného hľadiska. „Mali by sme zdôrazňovať mobilitu študentov – v európskych krajinách sú mladí ľudia, ktorí sa chcú učiť naše jazyky, preto je dôležitým faktorom priblížiť kultúru alebo jazyk druhej krajiny.“ Študenti, ktorí mali tú možnosť študovať cez program Erasmus v zahraničí, sa podľa neho cítia jednak byť viac Európanmi a zároveň sú hrdí na svoju identitu. „Byť Európanom totiž neznamená zaprieť svoju vlastnú národnú identitu“, priblížil študentom svoje vnímanie Európy ako spoločného domova rôznych spoločenstiev. „Po zemepisnej stránke je Európa iba výbežkom ázijského kontinentu. Čo nás robí Európanmi? Čo nás identifikuje oproti Ázii, je naša kultúra.“

Namiesto vojen debaty
To, že dnes môžu sedieť príslušníci rôznych národov za jedným stolom a v mieri, považuje europoslanec Pál Csáky za veľký výdobytok. Mladým ľudom, ktorí nie sú spokojní so súčasnou situáciou, odporúča, nech si prečítajú román E. M. Remarqua Na západe nič nového: „V roku 1914 sa vtedajšia nemecká mládež nudila a vítala vojnu... Boli veľmi nadšení, že môžu bojovať, a za tri a pol roka koniec tejto vojny priniesol úplné rozvrátenie Nemecka.“ Aj v súčasnosti prebiehajú na poli Európskej únie diskusie, ale debaty sa vedú úplne iným spôsobom. Práve študenti budú podľa Csákyho tvoriť budúcnosť a patriť k inteligencii. „Fungovanie európskeho spoločenstva vôbec nie je bezproblémové“, povedal. „Som však presvedčený o tom, že v Európe vznikla civilizácia na vyššej úrovni – existuje napríklad dôchodkový systém, pričom miliardy ľudí na svete nemajú poňatia o tom, čo je sociálne zabezpečenie... Európa je kontinent, kde sa dá žiť a musíme si na ňu dávať veľký pozor.“

Najväčšie problémy Európskej únie
Ako veľké problémy Pál Csáky označil odchod Veľkej Británie z európskeho spoločenstva, migráciu a demografický pokles. Nový Európsky parlament, ktorý vzíde po voľbách, bude musieť zapracovať aj na ďalších troch výzvach: téma eura a peňažnej stability, systém bezpečnosti a nájdenie si svojho miesta vo svete, keďže v súčasnosti má Európska únia problematický vzťah so Spojenými štátmi americkými, Ruskom i Tureckom.

Zapojili sa aj študenti
V diskusii s Tiborom Navracsicsom a Pálom Csákym sa študenti pýtali aj na to, ako sa Slovensko vie zapojiť do výziev EÚ, ako motivuje europarlament a europoslanci študentov, aby išli voliť, či bude program Erasmus+ pokračovať, alebo do akej miery je možné stanoviť v Európe jednotné kritériá na vysoké školy. „Keď Veľká Británia vystúpi z Európskej únie, medzi najlepšími desiatimi univerzitami nebudú európske univerzity“, vysvetlil T. Navracsics. „Práve preto sme začali nový program zakladania tzv. európskych univerzít. Chceme, aby európske univerzity navzájom spolupracovali, vydávali spoločné diplomy a aby sa prekonala fragmentácia, ktorá je charakteristická pre súčasnú situáciu.“ Čo sa týka programu Erasmus+, ktorý vo veľkej miere využívajú aj študenti a zamestnanci našej univerzity, bude mať pokračovanie a dokonca sa od 1. januára 2021 zdvojnásobí rozpočet, čo vďaka vyššiemu štipendiu umožní zúčastniť sa programu aj takým mladým ľuďom zo Slovenska, ktorí nie sú tak dobre finančne vybavení ako v iných regiónoch Európy.

V závere diskusie znovu zarezonovala otázka identity a prichádzajúcich migrantov. Podľa Pála Csákyho v Európe zaznieva aj liberálna myšlienka vytvoriť európsky národ, európske stanoviská, európske názory, podobne ako v USA: „Myslím si, že v Európe toto nebude fungovať – tie stáročia, ktoré naši predkovia vyprodukovali, sú oveľa hlbšie v nás... 90 % migrantov sa chce asimilovať, najväčším problémom je tých 10 % a potom druhá a tretia generácia migrantov... Som presvedčený o tom, že Európa si dokáže zachovať svoju európsku identitu a zároveň aj národné identity. Najbližších dvadsať rokov bude o tom“, dodal na záver.

Text: Mgr. Jana Krajčovičová – Referát rozvoja, informatizácie a marketingovej komunikácie R