24. októbra 2015 v Nitre zomrel emeritný biskup, Jeho Eminencia kardinál Korec. Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch, kde absolvoval aj základnú školu. Vyššie vzdelanie získal na vtedajšej meštianke v Chynoranoch. 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne, odkiaľ odišiel do Trnavy, kde pracoval v redakcii časopisu Posol a študoval teológiu.

V roku 1950 po likvidácii reholí a kláštorov bol internovaný najskôr v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku bol 1. októbra 1950 tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný tajne vysvätený za biskupa otcom biskupom Pavlom Hnilicom, a to 24. augusta 1951. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne, preto po celý čas pracoval ako robotník. Žil v neustálom napätí plynúcom z hrozby zaistenia vtedajšou Štátnou bezpečnosťou, nakoľko bolo o ňom známe, že je biskup a vykonáva apoštolskú činnosť.

Obavy sa skutočne naplnili, keď bol 11. marca 1960 zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca, a to pre náboženskú činnosť medzi študentmi. Vymerali mu trest straty slobody na 12 rokov. Prežil ich vo väzení v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia ho prepustili po ôsmich rokoch, no vrátil sa s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do obnovy náboženského života.

Dňa 8. júla 1969 na osobitnej audiencii u pápeža Jána Pavla VI. mu pápež za všeobecného údivu odovzdal vtedy „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však napriek tomu nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto naďalej pracoval ako robotník. Všetky svoje sily venoval práci s mladými ľuďmi, ako aj vlastnej literárnej činnosti. Je autorom viac ako osem desiatok kníh z oblasti teológie, filozofie, histórie, etiky a sociológie. Najznámejším sa stalo jeho trojzväzkové dielo „Od barbarskej noci“, ktoré bolo preložené do poľštiny, nemčiny, taliančiny, angličtiny a francúzštiny. Veľká časť literárneho diela kardinála J. Ch. Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch, niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku.

Po zmene spoločenského systému v roku 1989 sa dňa 7. januára 1990 stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. 6. februára 1990 na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. bol menovaný za nitrianskeho sídelného biskupa a diecézu spravoval do 16. júla 2005. Ján Chryzostom kardinál Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorý sa stal členom kardinálskeho kolégia, a to od 28. júna 1991.

Ján Chryzostom kardinál Korec ako biskup nitrianskej diecézy podporoval činnosť Univerzity Konštantína Filozofa a stál aj za vznikom názvu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, keďže ešte v roku 1992 písal listy vtedajšiemu ministrovi školstva a navrhoval, aby nitrianska univerzita niesla meno tohto solúnskeho učenca a bohoslovca., inicioval a pomáhal rozvíjať duchovné smerovanie našej vysokoškolskej inštitúcie, a to najmä ako člen Správnej rady UKF v rokoch a ako člen vedeckej rady UKF od roku 2003 až do roku 2008.

Vedecké dielo a pastoračná činnosť J.CH. Korca bolo ocenené poprednými univerzitami v Európe a v USA, vyznamenania mu udelili najvýznamnejšie kultúrno-spoločenské organizácie na Slovensku, z ktorých vyberáme.

18. 5. 1986 – UNIVERZITA NOTRE DAME, INDIANA, USA - Čestný doktorát práv
22. 2. 1992 – SACRED HEART UNIVERSITY BRIDGEPORT, STATE OF CONNECTICUT Doctor Humane Letters – Honoris Causa
3. 7. 1993 – Francois Mitterand – prezident Francúzskej republiky udelil Rad čestnej légie II. stupňa
12. 11. 1993 – THE CATHOLIC UNIVERSITY OF AMERICA, WASHINGTON – Doctor Humane Letters
16. 12. 1994 – MATICA SLOVENSKÁ udelila Cenu Štefana Moyzesa
31. 8. 1995 – Michal Kováč – prezident Slovenskej republiky udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
24. 10. 1997 – MATICA SLOVENSKÁ udelila Pamätnú medailu Štefana Moyzesa
10. 12. 1997 – SLOVENSKÉ NÁRODNÉ STREDISKO udelilo vyznamenanie Pre ľudské práva – strieborná medaila za rozvoj a ochranu ľudských práv
12. 4. 1998 – UNVIERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA v Nitre udelila čestný doktorát Doctor honoris causa
3. 9. 1998 – NÁRODNÉ LITERÁRNE CENTRUM v Bratislave udelilo Medailu Cyrila a Metoda za zušľachtenie slovenského písomníctva
22. 1. 1999 – MATICA SLOVENSKÁ udelila najvyššie matičné vyznamenanie Zlatá medaila MS sv. Cyrila a Metoda
6. 10. 2003 – UNIVERZITA KARDINÁLA STEFANA WYSZYŃSKÉHO, VARŠAVA – udelila Čestný doktorát za výsledky vo filozofii a v teológii, najmä v dialógu s marxizmom
26. 1. 2004 – UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA, v Nitre udelila Zlatú knihu - najvyššie ocenenie univerzity
22. 11. 2004 – TRNAVSKÁ UNIVERZITA v Trnave udelila titul Doctor honoris causa
21. 1. 2009 – KATOLÍCKA UNIVERZITA v Ružomberku udelila titul Doctor honoris causa
23. 1. 2014 - BRITSKÁ UNIVERZITA LIVERPOOL HOPE – udelila titul Doctor honoris causa

Po vymenovaní za kardinála 28. júna 1991 pridelil pápež J. CH. Korcovi titulárny kostol sv. Fabiána a Venancia v Ríme, čím sa stal členom kongregácie pre Inštitúty zasväteného života a Spoločenstvá apoštolského života, ako aj členom pápežskej komisie pre kultúru. V roku 1999 v súlade s Kódexom cirkevného práva, podľa ktorého musí každý biskup po dovŕšení 75. roku svojho života podať abdikáciu do rúk pápeža, požiadal o uvoľnenie z pastierskeho úradu nitrianskej diecézy. 9. júna 2005 Svätá stolica oznámila, že pápež Benedikt XVI. prijal jeho rezignáciu a vymenoval za nového nitrianskeho diecézneho biskupa Viliama Judáka. Ján Chryzostom Korec nám zanecháva významné duchovné dedičstvo v podobe svojej bohatej literárnej činnosti, vo vlastnom životnom príbehu jednoznačný dôkaz nezlomnosti ľudského ducha a odkaz celému národnému spoločenstvu v podobe jeho biskupského hesla

Ut omnes unum sint, čo znamená Aby všetci jedno boli – tak príznačné práve pre Nitru a históriu nášho prvého štátneho útvaru.

Autor článku: JUDr. Petronela Kováčová
Fotogfrafia: archív UKF v Nitre