Observatórium pre vyučovanie histórie (OHTE) Rady Európy usporiadalo svoju štvrtú výročnú konferenciu na tému História v kríze?, na ktorej sa zúčastnili odborníci, výskumníci a učitelia z celej Európy. Poslaním observatória je poskytnúť obraz o stave výučby dejepisu v členských štátoch Európskej únie, o tom, do akej miery sa edukácia zakladá na dátach a faktoch a o tom, ako sa história vyučuje.

Aj preto sa konferencia primárne zameriava na učiteľov dejepisu. Každý rok observatórium vyhlasuje tzv. výzvu na účasť na konferencii pre študentov histórie z tých krajín Európy, ktoré sú členmi alebo patria k pozorovateľským štátom OHTE. Od 1. januára 2025 sa riadnym členom observatória stalo Slovensko.

Popísala štyri najväčšie problémy
V rámci výzvy museli uchádzači splniť niekoľko podmienok. „Stačilo byť študentom alebo učiteľom histórie (či pracovníkom v danej oblasti) a ovládať anglický, či francúzsky jazyk na úrovni C1 a napísať esej v angličtine alebo francúzštine na tému, ktorá bola aj témou daného ročníka konferencie,“ vymenovala Zuzana Kmeťová, ktorá sa k výzve dostala prostredníctvom katedry, na ktorej študuje a aktuálne je vo štvrtom ročníku.

V eseji predložila štyri najväčšie problémy, ktorým podľa nej čelí výučba dejepisu na Slovensku: „Jednak je to prepisovanie histórie podľa víťazov, kedy rôzne politické režimy na Slovensku menili učebnice dejepisu, čo vytvára generačné rozdiely vo vnímaní historických faktov a oslabuje dôveryhodnosť predmetu v očiach študentov. Ďalšími problémami sú nedostatočný počet hodín dejepisu, nepripravenosť na novú pripravovanú reformu, ako aj uprednostňovanie prírodných a technických vied pred humanitnými, medzi ktoré patrí aj história,“ vymenovala obsah eseje mladá Partizánčanka.

Dejepis sa nezakladá len na poznaní minulosti
Ako budúca učiteľka sa o predmet dejepisu zaujíma: „V eseji som spomínala aj novú kurikulárnu reformu, o ktorú sa ako budúca pedagogička zaujímam. Napríklad vo svojej bakalárskej práce som koncipovala praktickú časť tak, aby bola použiteľná pre jej potreby. Myslím si že samotná reforma má veľa nedostatkov. Tie môžu ohroziť budúce vzdelávanie dejepisu a aj toto bola cesta, ako na ne upozorniť.“

Dejepis podľa nej zohráva kľúčovú úlohu pri porozumení súčasnosti prostredníctvom skúmania minulosti. „Analýza historických prameňov podporuje rozvoj kritického myslenia. Dejepis je dôležitý, ale musíme vedieť žiakom (aj spoločnosti) ukázať prečo. Mnoho ľudí nechápe jeho relevantnosť. Podľa môjho názoru za to môže nastavenie systému. A to neaplikovateľné učivo, ktoré učitelia musia prebrať a nízkou dotáciou hodín na to robiť niečo iné. Dejepis má však potenciál byť zaujímavým a prínosným predmetom. Kľúčom je nájsť efektívne spôsoby, ako tento potenciál využiť. A to je to, o čo sa ja snažím. Nemôžeme popritom zabudnúť na to, že dejepis prispieva k rozvoju empatie a tolerancie voči iným kultúram, etnikám a spoločnostiam,“ uvádza Zuzana.

Je to pre ňu česť aj výzva
Napísať esej na odbornú tému pre ňu nebolo náročné. Mimo histórie študuje aj učiteľstvo anglického jazyka, preto si ľahko poradila aj s podmienkou napísania práce v cudzom jazyku. Satisfakciou pre ňu bolo to, že hoci Slovensko reprezentovala s ďalšími uchádzačmi, spomedzi viacerých vybrali organizátori len ju a mohla sa tak zúčastniť na konferencii. „Je to česť. Vidieť to, ako k výučbe dejepisu pristupujú iné krajiny Európy, mi rozšírilo obzory. Plus som mala možnosť spoznať veľa zaujímavých ľudí,“ zhodnotila bezprostredne po podujatí, hoci pripustila, že jej dojmy boli zmiešané. „Bola som naozaj pyšná, že môžem byť súčasťou konferencie. Zúčastnilo sa na nej veľmi veľa dôležitých a vplyvných ľudí a bola to česť byť v jednej miestnosti s nimi. Zároveň som mala pocit, že nebolo toľko času, aby sa každá téma prebrala poriadne,“ skonštatovala Zuzana.

Partizánčanka sa do budúcna mieni venovať nielen pedagogickej činnosti, ale aj výskumu. „Jedným z najväčších problémov, ktoré vnímam na novej reforme, je nedostatok didaktických materiálov. „Interdisciplinárny prístup sám osebe má potenciál, pokiaľ učitelia majú materiály, didaktické pomôcky, kvalitné učebnice a metodické príručky, aby vedeli ako pracovať. Na tvorbe zmienených materiálov by som sa rada v budúcnosti podieľala, avšak aby som to vedela robiť kvalitne, musím mať skúsenosti z praxe,“ dodáva Partizánčanka, ktorá sa o predmet dejepisu, jeho výučbe a úskaliam intenzívne venuje už počas štúdia a aj týmto spôsobom sa snaží v predstihu pripraviť na svoju profesijnú dráhu.

 

Text: FF – PhDr. Martina Števčíková, absolventka žurnalistiky, noviny Tempo
Foto: archív Zuzany Kmeťovej, FB OHTE

 

Uverejnené: 5. februára 2025