Na TVaT UKF o ovčej vlne trochu inak
Zaujímavú tému poslucháčom z radov študentov predostrela prednáška s názvom Ovčia vlna trochu inak. Podujatie, ktoré bolo súčasťou programu Týždňa vedy a techniky na UKF, pripravila Katedra chémie FPVaI UKF 14. novembra 2024. Prednášajúcou bola doc. Mgr. Jana Braniša, PhD., z Katedry chémie, ju aj prednášanú tému študentom predstavila doc. Ing. Melánia Feszterová, PhD., z Katedry chémie FPVaI. Doc. Jana Braniša účastníkov najprv uviedla do problematiky, oboznámila ich s históriou oviec ako živočíšneho druhu od najstarších čias až dodnes; prezradila i zaujímavé fakty z ich života.
„Študentom prezentujeme možnosti netextilného využitia ovčej vlny. Väčšinou sa stretávame s tým, že ovčiu vlnu vnímame viac-menej ako textilnú surovinu. Vlna hrubosrstých plemien, ktoré sa chovajú na Slovensku, nie je vhodná na výrobu odevov. Pani doc. Ing. Mária Porubská, PhD., z Katedry chémie FPVaI zareagovala na sťažnosť chovateľov oviec, ktorí nevedeli, čo s ovčou vlnou, ako ju využiť. Stala sa pre nich neželaným odpadom zvyšujúcim náklady, lebo nikto nemal záujem ju odkúpiť. Ona prvá prišla na našej katedre s myšlienkou, aby sme skúsili hľadať iné, netextilné využitie ovčej vlny,“ povedala nám doc. Mgr. Jana Braniša, PhD., k tematickému zameraniu svojej prednášky.
„Na Katedre chémie výskumné práce zameriavame na skúmanie schopností ovčej vlny zachytávať škodlivé látky (syntetické farbivá, ťažké kovy a iné) z vodného prostredia. Pozornosť venujeme najmä možnosti zlepšenia jej čistiacich vlastností zachytávaním polutantov. Tento výskum realizujeme už takmer 10 rokov a zistili sme, že jej schopnosť zachytávať niektoré látky možno vylepšiť, napr. fyzikálnou úpravou - ožiarením vlny zväzkom urýchlených elektrónov. Dnešné požiadavky na ochranu životného prostredia zdôrazňujú potrebu vyššej miery využívania obnoviteľných zdrojov s minimálnym použitím chemických látok. A to táto úprava ovčej vlny spĺňa.“
Ako ďalej doc. Mgr. Jana Braniša, PhD., vysvetlila, aby vlnu mohli použiť na iné účely vrátane čistenia vôd, musia ju najprv mať čistú, vypratú. Klasické pranie vlny zahrňuje používanie chemikálií a odpadové vody z tohto procesu zaťažujú čistiarne odpadových vôd. Prísnejšia legislatíva EÚ viedla k obmedzeniu práčovní a presunu prania vlny do krajín s benevolentnejšou legislatívou. „Vďaka Plánu obnovy a odolnosti SR Katedra chémie FPVaI získala tento rok projekt, ktorý je zameraný na pranie ovčej vlny bez použitia akýchkoľvek chemických látok. Veríme, že získané výsledky budú dobrým predpokladom pre aplikovaný výskum a realizáciu v praxi,“ podotkla odborníčka.
Ďalšie využitie ovčej vlny je možné v oblasti stavebníctva, keďže vlna má výborné termo-akustické, ale aj požiarne vlastnosti. Problémom však je, že ju napádajú biologickí škodcovia. Vlna sa proti moliam dá chemicky ošetriť insekticídnymi (chemickými) prípravkami, ale je to len dočasné riešenie, pretože časom z vlny vyprchajú. Navyše sú nielen toxické pre životné prostredie, ale majú negatívne účinky aj na ľudské zdravie. „Vyriešenie tohto problému je veľkou výzvou pre výskum a radi by sme sa v budúcnosti s ňou vysporiadali environmentálne priateľským spôsobom. Dovtedy bude mať prednosť aplikácia termoizolačných materiálov na báze neobnoviteľných zdrojov ako polyuretán, polystyrén či minerálna vata“, dodala doc. Mgr. Jana Braniša, PhD.
Spracovala a foto: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Uverejnené: 22. novembra 2024
