Hraný film Míle predo mnou, na ktorého tvorbe sa podieľali študenti a absolventi UKF v Nitre, bol súčasťou festivalového programu celoslovenskej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby Cineama 2023. Podujatie hostili Bardejovské kúpele 15. – 17. septembra 2023. Film z dielne našich študentov, ktorý režíroval Mgr. Kristián Vrábel, doktorand FF UKF v Nitre, pôsobiaci na katedre žurnalistiky a nových médií, si mohli diváci pozrieť počas prvého festivalového dňa. Bol jedným zo štyroch hraných filmov vo vekovej kategórii nad 21 rokov, ktoré postúpili do celoslovenského kola súťaže. Postupu predchádzali ocenenia z okresného a krajského kola, čím sa film študentov a absolventov UKF dostal do užšieho výberu pre celoštátne kolo Cineama. V júli 2023 uverejnil vyhlasovateľ a odborný garant súťaže Národné osvetové stredisko oficiálny súťažný výber, v ktorom sa nachádzali aj Míle pred mnou. Hoci si tvorcovia filmu z festivalu napokon neodniesli žiadnu cenu, ich postup na celoslovenskú prehliadku bol vyvrcholením dlhej a zaujímavej cesty. O priebehu festivalu, príprave filmu aj nových skúsenostiach porozprával v rozhovore Mgr. Kristián Vrábel.

Cesta do Bardejovských kúpeľov bola dlhá. V tomto prípade to možno chápať aj dvojako. V prvom prípade tak, že ste si s tvojím tímom prešli v podstate tromi postupovými procesmi až do výberu do celoštátnej prehliadky. V druhom prípade dlho trvala aj samotná doprava z Nitry do Bardejovských kúpeľov, pre ktorú si dokonca ani nestihol premietanie vášho filmu. Ako to teda prebiehalo v dejisku festivalu Cineama 2023?
Skutočne môžem povedať, že dostať sa do Bardejovských kúpeľov z Nitry bola pre nás taká odysea. Za tvorcov filmu Míle predo mnou sme tam išli ja a Martin Majtán, predstaviteľ hlavnej postavy. Mal s nami ísť aj náš hudobný skladateľ Šimon (Šebák, absolvent Katedry hudby PF UKF v Nitre – pozn. autorky), ale na poslednú chvíľu to musel zrušiť. Naša cesta bola veľmi dlhá a únavná. Prišli sme v piatok až neskoro a prvý blok našej vekovej kategórie bežal od 13.30 hod., čo sme sa dozvedeli vlastne až na izbe, keď sme sa dostali k festivalovému katalógu.

Zamrzelo ťa, že ste nestihli premietanie vášho filmu?
V tej chvíli som si povedal, že dúfam, že nedali na začiatok tie filmy, ktoré nič nevyhrajú. To bola pre mňa taká prvá červená vlajka. Ale povedali sme si s Maťom, že je to jedno. Prišli sme si tam užiť festival a skutočne tam panovala výborná atmosféra. Cítili sme sa naozaj príjemne. Prišli sme niekam, kde premietali náš film a ešte o nás bolo aj postarané v každom ohľade.

Máme tomu rozumieť tak, že ste sa s Maťom cítili trochu ako festivalové hviezdy?
Presne tak. Atmosféru dotváralo ešte aj to, že sa festival odohrával v kúpeľnom mestečku. Bolo fajn prechádzať sa po areáli kúpeľov a vedieť, že tam neďaleko premietali náš film. Našťastie sme stihli slávnostné otvorenie. To sa konalo v kine Žriedlo v Bardejovských kúpeľoch. Je to pomerne veľká kinosála, ktorá bola však odlišná od multiplexov, ako sú napríklad Cinemax alebo Mlyny – ale v tom pozitívnom zmysle. Toto kino malo napríklad aj svoj vlastný bar, kde si si mohol dať pohár vínka alebo pivo, čo dotváralo takú zaujímavú, inú atmosféru. Bolo to super. Naozaj to bolo ako festivaly, na ktoré som bol zvyknutý ako divák, akurát teraz v menšom merítku. Ten chvíľkový pocit, že sa k nám iní správajú ako k niekomu významnému, ešte doplnil zážitok, keď sme sa v sobotu išli najesť. Posadili sme sa k jednému páru dôchodcov a oni nás oslovili s tým, že nás deň predtým videli vo filme. To bolo milé a boli sme radi, že naň aspoň niekto išiel, aj keď bol náš film premietaný hneď v ten prvý deň.

Odyseou by sme mohli teda nazvať aj samotný postup tvojho filmu do celoslovenského kola. Viem, že ste s tvojím tímom nepredpokladali, že sa dostanete až tak ďaleko. Ako ste vnímali, ako tvorcovia filmu, fakt, že napokon budete súčasťou festivalu Cineama 2023?
Bolo to super. O našom postupe sme sa dozvedeli od pani Zdenky Smrečkovej z Krajského osvetového strediska v Nitre. Preposlala nám program posledného, teda celoštátneho, kola. Hoci sa teraz konal už 31. ročník, prvýkrát toto celoštátne kolo organizátori nazvali aj festivalom. V programe sme videli, že v našej kategórii (hraný film od autorov vo veku nad 21 rokov) sú len štyri filmy. A to som si povedal, že to už je skoro ako na Oscaroch. Myšlienka, že len štyri filmy z celého Slovenska sa dostali do toho najužšieho výberu, bola pre mňa veľmi príjemná. Aj keď ide o prehliadku filmov na amatérskej úrovni, povieš si „wau, konečne niekto ocení našu snahu“. Všetci sme boli veľmi šťastní a obzvlášť som bol šťastný aj za ostatných. Pre Šimona to bola, myslím, jeho prvotina – prvýkrát ozvučoval takýto krátky film. Dovtedy robil z pozície hudobného producenta bíty, ktoré predával raperom, záujemcom na internete aj zo zahraničia a podobne. Tešilo ma zaňho, že hneď s jeho prvým ozvučovaním filmu to takto vystrelilo. A Maťo, môj hlavný dvorný herec, pracuje v pekárni, takže to je tiež preňho pomerne zaujímavá skúsenosť. Tešil som sa, že kolektív takýchto ľudí bude mať možnosť sa prezentovať pred ľuďmi z brandže a návštevníkmi festivalu.

V katalógu Cineama 2023 organizátori uverejnili veľmi pozitívny a pochvalný text k vášmu filmu, kde uviedli, že ide o presvedčivú charakterovú štúdiu, ktorá je postavená na silnom hereckom výkone. Je asi príjemné čítať takéto slová od odborníkov...
Mňa to tak pohladkalo na duši... Keď som si prečítal, že som natočil presvedčivú charakterovú štúdiu, bolo to pre mňa veľmi príjemné. Hneď som prečítal Maťovi, čo o ňom píšu. Videl som na ňom, že bol na to pyšný. Ja som bol tiež, lebo som mal z toho veľkú radosť.

Napriek takémuto pozitívnemu hodnoteniu ste si napokon z celoslovenského kola cenu neodniesli. Bolo to pre teba veľké sklamanie?
Po záverečnom vyhodnotení a udeľovaní cien sme museli prehltnúť pomyselnú, povedal by som horko-sladkú, pilulku: „Tam teda naša úspešná cesta končí.“ Ale to trvalo asi len desať minút. Potom som si začal spätne uvedomovať, aká tá cesta bola a že to bol vôbec prvý pokus. Prvýkrát sme niečo vôbec prihlásili do súťaže. A dostali sme sa až sem. Vďaka tomu smútok veľmi rýchlo pominul.

Momentálne pripravuješ nový film. Opäť ho budeš tvoriť s tým tímom ľudí, ktorých si mal doteraz?
Určite. To je základ, ktorý by som nerád opúšťal, lebo to spolu ťaháme už dlho. Filmy sme robili aj predtým, ako sme sa prihlásili na Cineamu – ešte na strednej. Vždy sme sa venovali krátkym hororom. Míle predo mnou bol trochu odklon. Ale opäť by sme sa k tomu chceli vrátiť, aspoň trošičku. Možno s nejakým presahom, povedzme napríklad filozofickým. Určite chcem, aby jadro môjho tímu zostalo. Keďže sa však už mám čím preukázať – napríklad aj touto účasťou na celoštátnom festivale Cineama, bol by som rád, keby boli ochotní spolupracovať aj nejakí ľudia z vonku. Tým, že budú aj vidieť, že naša práca bola ocenená a to, čo chceme spraviť, môže mať úroveň, by sa nám mohlo podariť náš tím rozšíriť. Hlavne v prípade hereckého obsadenia. Bolo jednoduché natočiť film Míle predo mnou s jedným hercom a s tým, že ja som si tam strihol v dvoch scénkach kratučkú rolu. Chcel by som už rozprávať príbeh prostredníctvom viacerých postáv, teda aby sa tam odohrávali ťažšie, zložitejšie situácie. To je moja ambícia.

Ako si povedal, film Míle predo mnou je vystavaný na jednom hercovi, ktorého výkon ocenila aj porota Cineama 2023. Film má kvalitné technické spracovanie a náročnú tému, ktorej nie každý môže porozumieť, čo ti, koniec-koncov, povedala aj porota v jednom zo súťažných kôl. Načrtol by si teda obsahovú stránku tohto filmu?
Na pozadí filmu je rozhovor dvoch ľudí. Je evidentné, že jeden z hlasov ľudí, ktorí sa tam rozprávajú, patrí hlavnej (a jedinej) postave. Aj keď hlavný herec je Maťo, hlas z rozhovoru patrí mne. To, samozrejme, vedia rozpoznať iba ľudia, ktorí ma poznajú. Hlavná postava prechádza určitým ťažkým obdobím, spôsobeným príčinou, pri ktorej si samotného strojcu, katalyzátor toho zlého, môže každý divák vložiť podľa toho, čo chce. Ale to obdobie hlavnej postavy je naozaj zlé. Až do takej miery, že sa hlavný hrdina uchyľuje k alkoholu a podobne. Jeho hlas je preto iný, lebo už naozaj nespoznáva samého seba. Preto aj pri pohľade do zrkadla vidí hlavná postava niekoho iného. Na konci filmu sa mení farebný filter. Opäť sa vraciame k farbám a hlavná postava sa vracia k svojej starej podobe, pretože sa rozhodla urobiť nejaké kroky, ktoré urobiť mala. Opúšťa svoju, nazvime to, tmu, v ktorej bola, a ide za niečím, o čom si myslí, že ju môže viesť dopredu. Muž vo filme Míle predo mnou získal napokon nádej, ktorú si myslel, že už stratil.

Keď natočíš ďalší film, chystáš sa opäť o rok prihlásiť na Cineamu?
Určite. Ja som rád, že som u nás na katedre dostal avízo o tejto súťaži, pretože som netušil, že na Slovensku sa vôbec oceňuje amatérska filmová tvorba. Zistiť niečo také, to boli pre mňa otvorené vráta pre nové možnosti. A pokiaľ náš pripravovaný film stihneme do deadlinu spracovať, nevidím dôvod, prečo to neskúšať aj každý rok, pokiaľ teda budeme schopní niečo vyprodukovať. V priebehu posledných pár týždňov som sa dozvedel aj o ďalšom filmovom festivale, ktorý sa koná v Pezinku. Určite sa pokúsime prihlásiť aj tam, ale nie s tým, že snáď vyhráme, ale s tým, že to uvidia noví ľudia. S tým, že zasa dostaneme spätnú väzbu, ktorú oceníme, a získame nové kontakty, spoznáme zaujímavých ľudí, a o tom to je.

 

Text: Mgr. Veronika Cillingová, PhD., FF – Katedra žurnalistiky a nových médií
Foto: Jakub Brehuv, Kristián Vrábel

 

Uverejnené: 26. októbra 2023