Jej nápad založiť neziskovú organizáciu Eductech sa ukázal ako úspešný a veľmi prospešný nielen pre vzdelávané deti. Na výsledkoch aktivít n. o., zacielených na podporu technického vzdelávania detí, profituje celá spoločnosť, ktorá tak ako viac-menej duševne pracujúcich ľudí rovnako potrebuje aj šikovných technikov, remeselníkov. Práve dnešná doba, po rokoch zanedbávania technickej výchovy, ukazuje, že skutoční majstri svojho remesla sú na nezaplatenie.

O titul v 15. ročníku ankety Slovenka roka súťažíte s ďalšími 26 úspešnými ženami v 9 kategóriách. Čo podľa vás na vašej práci a aktivitách oslovilo nominačnú komisiu, že vás zaradila medzi nominantky tejto čitateľskej ankety?
Hlavným cieľom celej ankety Slovenka roka je zviditeľniť ženy podieľajúce sa na raste krajiny v rôznych oblastiach. V školstve som už 22 rokov. Z toho polovicu aktívne ako učiteľka a druhú časť obdobia sa venujem projektom, ktoré finančne, materiálne aj technicky podporujú základné školy. Možno táto téma zaujala nominačnú komisiu. Vieme, že dnes je doba veľmi náročná pre každého učiteľa aj žiaka. Každá pomoc v akejkoľvek forme je vždy vítaná. Som poctená, že téma a zámer mojej organizácie oslovili.

Ste zakladateľkou neziskovej organizácie Eductech. Kedy ste ju založili, s akým cieľom?
Keď som pôsobila ako učiteľka na základnej škole na 2. stupni v technických predmetoch, bola som svedkom toho, ako obsahová reforma v roku 2008 úplne zlikvidovala technické vzdelávanie. Mnohé školy po roku 2008 svoje dielenské priestory a odborné učebne dali do prenájmu súkromným spoločnostiam. Nedokázali ich totiž po technickej a energetickej stránke finančne spravovať. Podnetom pre založenie Eductech bola práve spomínaná kurikulárna zmena. Nový obsah predmetu Technika po reforme dostal základné školy do fázy takzvanej likvidácie technického vzdelávania na Slovensku.

O tri roky neskôr, v roku 2011, som reakciou na danú situáciu založila organizáciu, ktorá práve naopak začala svojím pôsobením podporovať technické vzdelávanie v regionálnom školstve. Som presvedčená, že rozvíjať manuálne zručnosti a technickú tvorivú činnosť detí je významným základom všeobecného vzdelania.

S ktorými organizáciami, inštitúciami, školami Eductech spolupracuje? Akým spôsobom – čo im poskytuje, sprostredkuje? Aké sú konkrétne výsledky a úspechy organizácie?
Zapájame sa napríklad do charitatívnych projektov (finančná podpora pre hospic), riešime bezbariérové vstupy do škôl a financujeme vydanie odborných publikácií, ale aj knižné vydania titulov nielen od regionálnych autorov.

Ako príklady realizovaných podporených projektov môžem uviesť: CEPT II Centrum Edukácie a podpory techniky PU v Prešove, dovybavenie odborných učební techniky a fyziky na viac ako 30 základných školách, spoluprácu s Katedrou techniky a informatiky na UKF v Nitre, finančnú podporu krajskej aj celoslovenskej Technickej olympiády, financovanie cestovných nákladov slovenských detí na medzinárodných súťažiach a iné. V Nitre konkrétne začíname so spoluprácou na Základnej škole s materskou školou sv. Gorazda na projekte s názvom Využite koncepcie STEM v predmete technika.

Zároveň Eductech spolupracuje aj s vysokými školami, kde sa pripravujú budúci učitelia: s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici – Katedrou techniky a technológií na Fakulte prírodných vied; s Katedrou techniky a informačných technológií Pedagogickej fakulty na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a s Prešovskou univerzitou - Katedrou fyziky, matematiky a techniky na Fakulte humanitných a prírodných vied. Je nám cťou, že sme mohli byť aj súčasťou vedeckých konferencií, týkajúcich sa práve vzdelávania v oblasti techniky, ktoré organizovala Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a uvedeným školám sme tiež mohli poskytnúť finančné prostriedky, ktoré použili na skvalitnenie prípravy budúcich učiteľov.

Moja práca v neziskovej organizácií nie je mojou hlavnom pracovnou činnosťou. Popri manažérskej pozícii v Horeca segmente – ako riaditeľka hotela Zelená lagúna – nezabúdam na svoje povolanie učiteľky.

Je niečo, čo je pre vás v rámci pôsobenia v Eductech výzvou do budúcnosti?
Snažíme sa, aby sme zachovali jadro, podstatu technického vzdelávania, ten úplný základ, ktorý sa nemení s dobou, či je moderná, či je žiadaná viac práca s počítačom. Teda aj projekty, ktoré sa vyhodnocujú a ktoré financujeme, sú väčšinou materiálne a metodicky nastavené tak, aby pri akejkoľvek zmene obsahu predmetu vedeli školy využiť materiálne pomôcky aj v iných predmetoch. Konkrétne myslím dielenské náradie, učebne pre techniku, elektrotechnické stavebnice, ktoré vedia využiť aj na fyzike, ďalej 3D tlačiarne, CNC frézy, využívané na informatike a technike. Podstatou je učiť názorne, prakticky, aktivizačne. Využiť v každej fáze vyučovacieho procesu najmä názorno-demonštratívne a praktické metódy.

Teší ma, ak naša podpora smerom k deťom a mladým ďalej posúva ich výnimočné schopnosti. Vedia následne uspieť aj na medzinárodnej úrovni. Na Slovensku máme nadané deti a veľké množstvo talentovaných mladých ľudí. Nedostatkom nastavenia našej spoločnosti sú nedostatočne vytvorené podmienky pre rozvoj talentu. Stratégia školstva je nastavená na výkon, nie tvorivé poznávanie.

Teší ma, že motivujeme deti tvoriť, podporujeme snahu na ich sebarozvoj. Každé dieťa má zvláštny druh tvorivosti a iba neustálym hľadaním a vymýšľaním v podnetnom prostredí sa prejaví jeho talent.

Ako dnes vnímate úroveň kvality technického vzdelávania na ZŠ, čo školám v tomto smere chýba – v materiálnom vybavení, v pedagogickom vedení? Nie je v kontexte tejto témy potrebné skvalitňovať už vzdelávanie budúcich učiteľov, ktorí sa po skončení VŠ budú venovať učeniu technických predmetov na ZŠ a SŠ?
V jednej otázke sú dopytované mnohé vážne témy. Nie je priestor uviesť a definovať potreby pre kvalitné vzdelávanie na všetkých stupňoch škôl. Skúsim problém zhrnúť v jednej vete – už dlhší čas chýba na Slovensku koncepcia vzdelávania, chýba ideový cieľ pre mladú generáciu. Otázkou ostáva: aký profil absolventa na jednotlivých stupňoch vzdelávania máme a čo je reálna požiadavka súčasnej spoločnosti?

Myslíte si, že SŠ majú materiálne, priestorové, pedagogické či finančné kapacity ďalej pracovať na vzdelávaní technicky zručných a nadaných detí, aby podporili ich talent? Čo by v tomto smere bolo dobré zlepšiť?
Som presvedčená, že rozvíjanie manuálnych zručností a technickej tvorivej činnosti detí je významným základom všeobecného vzdelania. Na výučbu konkrétneho predmetu technika chýbajú učitelia. To je fakt a realita. Problémov je viac a jedným z tých je aj nezáujem o učiteľskú profesiu. My sa snažíme prostredníctvom tematických projektov pomáhať a uchovávať naše tradičné remeslá, ale aj modernizáciou učební umožňujeme deťom, aby si takpovediac „ohmatali“ vedu a techniku vlastnými rukami. Podnetné prostredie príjemné pre učiteľov a žiakov poskytuje priestor pre rozvoj talentu. Na Slovensku máme múdre kreatívne deti a výborných zanietených učiteľov. Dnes by každá škola bola vďačná za materiálne a finančné vybavenie. Nutnosťou je preto vytvoriť kvalitné podmienky pre výučbu a adekvátne ohodnotiť pedagógov.

Bavia vôbec dnešné deti technicky zamerané predmety, keď nepomerne veľa času trávia s mobilmi a za počítačmi? Nechýba im základná manuálna zručnosť, technické myslenie a možno aj taký „zdravý sedliacky rozum“? Majú vôbec záujem po skončení ZŠ ísť na stredné odborné školy? Ako to vidíte vy?
Naším hlavným cieľom je nasmerovať deti na stredné odborné školy s technickým zameraním. Vytvoriť podmienky na ZŠ, najmä pre 5., 6. a 7. ročník v časovom predstihu, už pred samotným výberom strednej školy a budúcej profesijnej orientácie. Efektívnosť výučby techniky na školách a vyhovujúce materiálno-didaktické vybavenie vie deti priviesť k záľube až do vyšších tried 8. a 9. ročníka.

Pôsobila som v školstve desať rokov. Mnohí moji absolventi, s ktorými som zostala v kontakte, majú svoje výrobné prevádzky, spoločnosti, dielne, autoservisy. Vyberali si svoje profesie, ktoré sú dnes z kvalitatívnej stránky veľmi žiadané. V dnešnej dobe je čím ďalej tým náročnejšie nájsť zručného a dobrého technika či majstra. Takto vieme podporiť aj náš slovenský domáci trh. Títo ľudia potom nemusia odchádzať do zahraničia robiť montážnikov, ale ostávajú so svojimi rodinami na Slovensku.
Podstatou je, že predmet technika nevychováva len ,,robotníka“, čoho sa rodičia často obávajú. Rodiny teraz žijú inak. Kedysi sa syn učil od otca, deda v dielni, doma, na záhrade a na dvore. Dnes sa životný štýl u väčšiny ľudí výrazne zmenil. Doba postupuje. Dnes si kúpite všetko, doma nepotrebujete nič vyrábať ani opravovať. O toto sú dnes deti ochudobnené, o prítomný okamih s rodinou pri fyzickej remeselnej práci. Manuálne zručnosti by sa mali budovať najmä do 12. roku dieťaťa. V 15 – 16-tich rokoch je veľmi náročné mladého človeka zaujať a nadchnúť pre nové veci. Pred 12-tym rokom života dieťaťa, kedy je ešte hravé a má veľkú zvedavosť, dokážu mnohé činnosti odkryť jeho talent. Je to dôležité pre ich profesionálnu orientáciu. Neskôr im mnohé nadobudnuté zručnosti pomôžu pri výbere budúceho povolania.

Odkiaľ pochádzate? Kde ste študovali, aké predmety boli vaše obľúbené?
Mojím domovom je Vranov nad Topľou, kde aj teraz s rodinou žijem a pôsobím. Maturovala som na Strednej priemyselnej škole M. C. Sklodowskej vo Svite. Vždy som inklinovala k predmetom, ktorých učiteľ uprednostnil praktickú výučbu pred teoretickou.

Bakalárske štúdium som ukončila v odbore Majster odborného výcviku na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Magisterské štúdium – učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov – predmet technika – som absolvovala na Katedre techniky a informačných technológií Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde som pokračovala aj v doktorandskom štúdiu – v odbore Odborová didaktika v študijnom programe Didaktika odborných technických predmetov.

Moje štúdium bolo v externej forme. Počas štúdia na vysokej škole som už pracovala ako majsterka na Strednej odbornej škole a neskôr ako učiteľka na Základnej škole vo Vranove nad Topľou. Po materskej dovolenke som sa do školstva už aktívne nevrátila, ale prostredníctvom neziskovej organizácie Eductech spolupracujem s učiteľmi a školami aj naďalej. Moja prax a skúsenosti z pozície učiteľky mi pomáhajú lepšie chápať požiadavky regionálneho školstva.

Ako si spomínate na štúdium a pedagógov na PF UKF v Nitre? Spolupracujete nejakým spôsobom so svojou alma mater aj dnes?
Katedra techniky a informačných technológií v Nitre je „moja srdcovka“. Je to pokojné miesto, prostredie a ústretoví pedagógovia. Sú príkladom pre ďalšie generácie budúcich učiteľov. Sú prísni, ale spravodliví. Odborne zdatní a ochotní vždy poradiť a pomôcť. Vždy sa tam rada vraciam. Témou mojej dizertačnej práce bola Analýza aktuálneho stavu implementácie obsahovej reformy technickej výchovy na ZŠ. Školiteľkou bola pani prof. PaedDr. Alena Hašková, CSc. V súčasnosti spolupracujeme s Katedrou techniky a informačných technológií PF UKF – s prof. PaedDr. Haškovou, CSc., je to v rámci publikačnej činnosti, s doc. PaedDr. Gabrielom Báneszom PhD., v rámci Technickej olympiády. Výborná spolupráca je aj s prof. PaedDr. Milanom Ďurišom, CSc., vo forme odborných konferencií v Banskej Bystrici, kde sú účastníkmi hlavne učitelia techniky. Výrazné pôsobenie predovšetkým v Prešovskom kraji a priamu komunikáciu so školami svedomito a s veľkým zanietením zastrešuje prof. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc., z Centra edukácie a popularizácie techniky. Je to veľká pomoc pre učiteľov a ZŠ v celom kraji. Aj mnohí ďalší, ktorých sme nespomenuli, pracujú účinne a dlhodobo s veľkým úsilím, aby udržali technické vzdelávanie na kvalitatívnej úrovni.

Kde všade ste po skončení VŠ štúdia pôsobili?
Spomínala som už školy a aj súkromný sektor. Po materskej dovolenke som pracovala ako projektový manažér pre spoločnosť LPH, a. s (Lisovňa plastických hmôt). Na Slovensku je veľa absolventov pedagogických fakúlt a bývalých učiteľov, ktorí odišli zo školstva do celkom iného odvetvia. Patrím k nim aj ja. Prácu učiteľa mám veľmi rada, avšak obsahová reforma v roku 2008 mi môj úväzok znížila z 2 hodín časovej dotácie predmetu technika na 0,5/týždenne.

Aj keď sa v roku 2011 inováciou Štátneho vzdelávacieho programu obsah predmetu technika stabilizoval na ZŠ na 1 vyučovaciu hodinu/týždenne, ja už som v tom čase pracovala v inom segmente.

Keby ste sa dnes mohli rozhodnúť, vybrali by ste si opäť školstvo alebo by ste uvažovali nad iným zamestnaním? Čo vás najviac teší, keď sa podarí ?
V školstve už priamo nepôsobím, ale cez Eductech n. o. zostávam v odbore, ktorý som vyštudovala, vždy aktívna. Pre školy vykonávame svoju činnosť už 12 rokov dobrovoľnícky, bezplatne. Naša organizácia nemá žiadnych zamestnancov ani kanceláriu. Verím, že sme svoje okolie oslovili. Hlavne ľudí , ktorým rovnako záleží na technickom vzdelávaní budúcej generácie. Niektorí sa stali členmi organizácie, iní darcami či prispievateľmi 2 % daní. Tie venujú aj firmy, ktoré dbajú o to, aby sa u detí rozvíjal záujem o technické vzdelávanie aj na vyšších stupňoch škôl a ony potom zostávali pracovať v regióne. Prispievajú však aj učitelia či rodičia detí, ktorých Eductech niekedy podporil.
Mám radosť, keď dostanem správu o úspešnom výsledku žiakov na rôznych medzinárodných súťažiach. Teší ma aj stúpajúci záujem o Technickú olympiádu.
Myslím si, že netreba čakať na pomoc a podporu od iných, každý sám vo svojom okolí vie a pozná školy, ktoré akúkoľvek pomoc privítajú. Často to nie je iba o financiách. Už len samotné ocenenie práce učiteľa priamo od rodičov často motivuje zotrvať a tvorivo pracovať. V konečnom dôsledku, všetko robíme pre naše deti a pre ich budúcnosť.

ANKETA SLOVENKA ROKA
Zviditeľňuje a oceňuje ženy – uznávané odborníčky vo svojich profesiách v oblasti umenia, zdravotníctva, vedy, športu, vzdelávania a tiež ženy, ktoré sa venujú charite a pomoci iným. Svoj hlas môžete našej absolventke PaedDr. Silvii Manduľákovej, PhD., poslať do 20. júna 2023 na https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/. Mená víťaziek sa dozvieme 23. júna 2023 počas galavečera v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave a v priamom prenose RTVS na Jednotke. Ocenené Slovenky roka získajú bronzovú sochu od sochárky Jany Brisudovej a striebornú medailu od Českej mincovne SK so svojím menom.

 

Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: archív PaedDr. S. Manduľákovej, PhD., www.eductech.sk

 

Uverejnené: 16. júna 2023