Svoju prvú samostatnú autorskú výstavu obrazov s názvom Radosti a premeny života s podtitulom Tvorivosťou k umeniu sa verejnosti predstavuje Mgr. Etela Sabová, absolventka Pedagogickej fakulty v Nitre a aktuálna študentka Univerzity tretieho veku (U3V) pri UKF v Nitre.

Štúdium učiteľstva pre ročníky 1. – 5. ZŠ a výtvarnú výchovu na PF v Nitre ukončila ešte v roku 1970. Študentkou U3V pri UKF je od roku 2011 až do súčasnosti – absolvovala vzdelávacie programy Keramika, Dejiny umenia a výtvarná tvorba I. a II., pričom jej vzdelávanie stále prebieha.

Inšpiruje ju najmä príroda
V priestoroch Krajskej knižnice Karola Kmeťka autorka predstavuje súbor svojich diel v technike akrylu, akvarelu, v kombinácii uhlíka a akvarelu, ale nájdu sa tu aj originálne vlnené či keramické práce. Každý z týchto výtvorov je kúskom duše talentovanej výtvarníčky, je odrazom jej lásky k človeku, prírode, k životu. Dýcha z nich pokoj, harmónia, nabádajú k premýšľaniu, stíšeniu sa, spomienkam.

„Výstavu tvorí ucelený výber 24 obrazov, hoci som ich namaľovala veľmi veľa. Pochádzajú z obdobia rokov 2011 – 2023, v ktorých som navštevovala a stále navštevujem Univerzitu tretieho veku na UKF v Nitre. Motívom mojich diel je väčšinou príroda, jej premeny v čase, v ročných obdobiach. V keramike som spodobnila najmä figurálne motívy,“ hovorí vitálna dôchodkyňa, ktorej by 75 rokov veru nikto nehádal. Výstava je tak trochu darčekom k jej „polookrúhlemu“ jubileu, pričom pani Etela ju symbolicky venovala aj svojim už nežijúcim rodičom a súrodencom.

V rámci U3V absolvovala výtvarníčka veľa kolektívnych výstav. Vernisáž jej prvej samostatnej výstavy - hoci vraj mala veľkú trému – ju veľmi potešila, dodala jej novú chuť do života i umeleckej tvorby. Nesmiernu radosť jej spôsobila aj prítomnosť jej manžela, dcéry, syna, vnúčat, priateľov, bývalých kolegov, pedagógov i spolužiakov z U3V, ktorým na vernisáži poďakovala za podporu.

„Nedám dopustiť na Univerzitu tretieho veku na UKF. Sú tam úžasní ľudia, ktorí sa nám venovali a venujú, napríklad pani docentka Adriana Récka, akademický maliar Jozef Dobiš, maliar a grafik Ján Huňady, akademický sochár Jaroslav Košš, ktorý s nami robil keramiku. Mňa to veľmi nabíja energiou – nielen to, že nás títo skvelí ľudia a umelci niečo naučia, ale aj to, že sa tu človek uvoľní, zasmeje, nájde si nové priateľstvá. Ako sa hovorí, nikdy nie je neskoro,“ skonštatovala naša seniorská študentka.

V ateliéri u Bártfaya
Autorkina cesta za svojím snom nebola priamočiara. Jej nesporný talent a túžba tvoriť museli vydržať poriadne dlhú prestávku, kým sa k výtvarnému sebavyjadreniu mohla vrátiť.

„Môj rodičovský dom stojí vo Výčapoch-Opatovciach oproti škole a naša suseda, ktorá bola školníčka, ma tam často vodila. Mala som 4 – 5 rokov, keď som prvý raz držala v ruke kriedu a kreslila ňou po tabuli, chodníkoch, po stenách. Keď som potom oveľa neskôr učila svojich žiakov básničku od Kristy Bendovej „Bola raz jedna trieda, v tej triede bola krieda, tá krieda bola biela, a bolo jej dosť veľa ...", v duchu som sa nad sebou smiala a spomínala. Ja som bola tá, ktorá si pchala kriedy do vreciek a potom nimi kreslila, kde sa dalo,“ vrátila sa naša absolventka do detských čias.

Ako ôsmačku-deviatačku ju k výtvarnému umeniu nasmeroval jej otec. Zobral ju do ateliéru k akademickému sochárovi Júliusovi Bártfayovi, u ktorého ako stavebný odborník vtedy pracoval.

„Z Výčap-Opatoviec pod Zobor ma otec k nemu vozil na motorke každú sobotu dopoludnia dva roky. Július Bártfay robil kurzy výtvarnej tvorby pre dospelých a ja som sa u neho po prvý raz stretla s uhlíkom, rudkou, hlinou... Jeho syn Tibor, ktorý chodil každú sobotu k otcovi, chcel, aby som išla študovať na strednú umeleckú školu do Bratislavy, kde vtedy učil,“ vraví pani Etela, ktorá však bola v tom čase jedináčik a rodičia sa o ňu báli, takže otec jej umeleckú školu v hlavnom meste nedovolil.

Vnúčatá idú v jej šľapajách
Po absolvovaní PF v Nitre sa ako mladá učiteľka vydala, bolo sa treba venovať rodine, deťom, zamestnaniu a na umeleckú tvorbu nezvýšil čas. „Bola som učiteľkou výtvarnej výchovy, môj manžel vtedy o žiakoch hovoril, že sú to „naše štátne deti“, lebo aj on bol učiteľom. Síce som v tých časoch sama umelecky netvorila, ale výtvarné práce mojich žiakov som posielala na výstavy, a keď boli ocenené, cítila som sa ocenená aj ja. Mala som z toho veľkú radosť,“ spomína Etela Sabová na svoje učiteľské roky. Pôsobila na ZŠ v Močenku, v materskej škole Nábrežie mládeže, v školských kluboch, na ZŠ Levickej, ZŠ Tulipánovej a po odchode do dôchodku ešte do 70 rokov učila na viacerých školách v okrese, nakoniec na Súkromnej škole UNES v Nitre, kde učila matematiku.

Medzitým sa jej deti postarali o potomkov a bolo sa zas treba venovať im. Syn a dcéra sa vo výtvarných šľapajach svojej mamy nevydali, zato vnúčatá jej to vynahrádzajú.

„Najstarší vnuk študuje informatiku a venuje sa najviac grafike, druhý vnuk - gymnazista ide v stopách mojej dcéry, je obrovským talentom na jazyky, v 16 rokoch ich ovláda niekoľko. Moje dve vnučky zas majú veľký výtvarný talent, čo ma nesmierne teší. S výtvarným umením som ich zoznamovala odmalička, kreslia od 4 rokov. Brávala som ich aj na vyučovanie na U3V, kolegyne sa vtedy smiali, že prišli naše spolužiačky. Dnes je jedna maturantka, tiež nadaná aj na jazyky, a druhá ôsmačka. Ich výtvarné práce sú oceňované nielen v Nitre či regióne, ale aj v rámci Slovenska. Som na ne veľmi hrdá - predtým som chodila na ich vernisáže ja, teraz budú chodiť vnučky na moje,“ usmiala sa pani Etela, ktorá so vzdelávaním v U3V pri UKF ani s výtvarnou činnosťou neplánuje prestať. Keď v roku 2011 na U3V začínala, okrem iných techník maľovala aj olejovými farbami. Keďže jej ich použitie spôsobovalo problémy s dýchaním, preorientovala sa na akvarel, uhlík, akryl a kriedový pastel. Aj naďalej im chce zostať verná, pokukuje však aj po modernejších technikách, napríklad po použití zlatých plátkov vtláčaných do akrylovej farby.

Výstava Radosti a premeny života v Krajskej knižnici Karola Kmeťka potrvá do konca mája, od 1. júna bude doplnená o ďalšie diela prenesie do Kultúrneho domu vo Výčapoch-Opatovciach, odkiaľ autorka pochádza.

Snaha zdokonaľovať sa i experimentovať
Kurátorkou výstavy je doc. PhDr. Adriana Récka, PhD., prodekanka pre rozvoj, celoživotné vzdelávanie a medzinárodné vzťahy PF UKF. Ako povedala, s potešením prijala výzvu kurátorsky zastrešiť prvú autorskú výstavu Mgr. Etely Sabovej, rodenej Bellérovej. Pozná ju už vyše 10 rokov vďaka jej aktívnej účasti na vzdelávacom programe v U3V, ktorá sa na UKF realizuje viac než 30 rokov. „Katedra výtvarnej tvorby a výchovy PF, ktorú pani Sabová navštevuje, poskytuje záujmové vzdelávanie v programe Dejiny umenia a výtvarná tvorba od začiatku fungovania U3V na UKF. Na U3V sa usilujeme zabezpečovať vzdelávanie v uvedených programoch profesionálnymi umelcami, vďaka ktorým je toto záujmové vzdelávanie na vysokej kvalitatívnej úrovni. Pani Sabová sa aktívne venuje výtvarnej činnosti aj mimo vyučovania, čoho výsledkom je množstvo prác dokazujúcich jej neustálu snahu nielen zdokonaľovať sa v osvedčených technikách, ale aj experimentovať a hľadať nové výrazové možnosti,“ predstavila doc. Récka autorku, ktorá viackrát vystavovala na kolektívnej výstave U3V, ktorú univerzita tradične organizuje v júni. Bola ocenená a jej diela boli vystavované aj v rámci celoslovenskej postupovej výtvarnej súťaže pre neprofesionálnych výtvarníkov Výtvarné spektrum, ktorú cez Krajské osvetové stredisko v Nitre organizuje Národné osvetové centrum v Bratislave.

Tvorbu Mgr. Etely Sabovej doc. Adriana Récka charakterizovala ako cestu, ktorá reprezentuje tradičné výtvarné stratégie, smerujúce k úsiliu uchopiť esenciálnu podstatu vecí, prostredníctvom vecnej štúdie, postupnej štylizácie až abstrakcie výtvarných podnetov a javov. „Silnou stránkou tvorby nie je len jej zručnosť v definovaní tvarov, ale aj farebnosť plná sýtych, žiarivých tónov, povznášajúcich ducha a akcentujúcich krásu prírody a vecí. Jej diela vyžarujú atmosféru, podnecujú myseľ k spätnému prežívaniu vlastných skúseností a zážitkov,“ vyzdvihla doc. Récka kvality výtvarného prejavu Etely Sabovej.

Autorkino priestorové umenie – keramická tvorba je podľa kurátorky presvedčivou výpoveďou pracujúcou s výtvarnou skratkou, štylizáciou, abstrahovaním s čitateľným a silným posolstvom o jednotlivcovi, rodine, vzťahoch alebo o tvarovaní hmoty do želanej formy. V oblasti plošných disciplín sa pani Sabová venuje kresbe, pastelu, maľbe akvarelom, akrylom, tvorbe artprotisov aj grafickej tvorbe. Aktuálna výstava z priestorových dôvodov ponúka žáner krajinomaľby a zátišia. „V jej tvorbe za ostatné obdobie som identifikovala nové postupy a stratégie smerujúce k abstrakcii a redukovanej farebnosti, verím, že v ďalšom období sa dočkáme ucelenej kolekcie, ktorú bude možné predstaviť aj verejnosti,“ dodala doc. Adriana Récka a zároveň našej U3V študentke zaželala veľa elánu a dobré zdravie pre uskutočňovanie ďalších tvorivých plánov.

 

Text a foto: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií

 

Uverejnené: 19. 5. 2023