V ďalších slovách sa venoval otázke rozvoja vo vzdelávaní – plánuje podporovať profesijný aj kariérny rast vyučujúcich tak, aby vedeli napĺňať svoje funkčné miesta. Chce sa venovať prevencii toho, aby z fakulty neodchádzalo zhruba 10 % prvákov v 1. ročníku VŠ štúdia – v tejto súvislosti chce v spolupráci s Radou študentov podporiť komunikáciu prvákov so staršími študentmi, aby sa ľahšie adaptovali na nové prostredie a zaradili do študentského života.
Chce rozširovať ponuku neformálneho záujmového vzdelávania, ako príklad spomenul kurz posunkového jazyka, ktorý absolvovalo okolo 80 študentov z FSVaZ, ale aj iných fakúlt. Čo sa týka oblasti vzdelávania jednotlivých pracovísk, nemali by podľa neho v zdravotníckych odboroch zostať len na bakalárskych študijných programoch, jednoznačne treba posilniť zdravotnícke odbory personálne tak, aby mohli ašpirovať na magisterský a neskôr na doktorandský stupeň štúdia.

Veľká výzva je podľa jeho slov pred odborom ošetrovateľstva, ktoré prakticky nemá nástupcov, za 10 – 15 rokov je možné, že tento odbor vzhľadom na vek kolegýň bude problém obsadiť. Je potrebné vychovať novú generáciu.

Doc. Rosinský by chcel prehĺbiť spoluprácu s Fakultnou nemocnicou v Nitre a jej špecializovanými pracoviskami, ktoré by bolo treba využívať na výučbu, najmä ak chcú riešiť aj magisterské stupne v zdravotníckych odboroch. Podnikol tiež prvé diskusie k tomu, aby sa na FSVaZ mohlo vytvoriť simulačné centrum pre zdravotnícke a nelekárske vedy, ktoré je finančne náročné, preto si vyžaduje spoluprácu aj iných inštitúcií – kraja, mesta, zdravotných poisťovní...

Kandidát na dekana ako ďalšiu výzvu spomenul potrebu internacionalizácie, ktorá zvýši atraktivitu fakulty – v tejto oblasti je treba rozšíriť ponuku partnerských univerzít v rámci Erasmus+, vyselektovať tie, ktoré sú pre fakultu prínosom a tiež rozšíriť ponuku predmetov v anglickom jazyku.

„V oblasti vedy a výskumu sme vo viacerých odboroch špička medzi univerzitami, v niektorých odboroch nás predbehli len ústavy SAV, máme sa čím hrdiť, ale napriek tomu nemôžeme zaspať a treba vytvárať priestor pre zlepšenie výstupov najmä vytváraním medzinárodných vedeckých tímov a prácou na významných medzinárodných projektoch,“ zdôraznil doc. Rastislav Rosinský.

Ako ďalšiu z výziev zmienil podporu základného a najmä aplikovaného výskumu tak, aby fakultu a jej výsledky poznali ľudia v regióne, mestá, obce i združenia, pretože má čím byť verejnosti užitočná. Plánuje posilniť tému research integrity a etiky vo výskume, v súvislosti s rozmachom umelej inteligencie je potrebné zaviesť etický kódex študenta a tvorivého zamestnanca. Treba sa vyhnúť plagiátorstvu na úrovni záverečných prác, ale aj seminárnych prác. Etická komisia by riešila všetky takéto podozrenia.

Pri personálnom rozvoji fakulty ponúka triezvy pohľad, ale je za posilňovanie niektorých pracovísk, najmä zdravotníckych odborov tak, aby sa mohlo študovať aj na magisterský a doktorandský stupeň štúdia.

Čo sa týka študentov, chcel by pre nich vybudovať oddychové zóny, tak ako je to na iných univerzitách. Fakulta bude mať tento rok prvých absolventov po 20 rokoch, preto by chcel založiť Alumni klub a naďalej s nimi udržiavať kontakty. Spomenul aktivity fakulty na sociálnych sieťach, čo im prináša veľa študentov, okrem Facebooku a Instagramu by chcel propagáciu najmä pre absolventov posunúť aj na Linkedln. Ako veľmi prospešnú hodnotí potrebu zaviesť anglickú verziu webovej stránky fakulty s prekladom väčšiny článkov a informácií a tiež snahu iniciovať vznik fakultného podcastu, ktorý vidí ako ďalšiu cestu prezentácie výsledkov FSVaZ.

V prípade, že by bol opäť zvolený za dekana, ponúka pokojné riadenie fakulty a rozhodnutia na základe konsenzu. Chce budovať fakultu tak, aby bola užitočná v regióne, s pevným a spoločensky zodpovedným postavením. „Nech to dopadne akokoľvek, po 8 rokoch môžem povedať, že fakulta má svoju dušu, je poznateľná, je tu priateľská atmosféra a všetkým vám za to ďakujem. Do ďalšieho obdobia ponúkam ďalší rozvoj tak, aby sme nestagnovali, ponúkam nie súťaživosť, ale spoluprácu naprieč pracoviskami,“ dodal doc. PhDr. Rastislav Rosinský, PhD.

Štýl riadenia založený na podpore
Druhým kandidátom na post dekana FSVaZ bol prof. PhDr. Tomáš Sollár, PhD. Za posledných 10 rokov pracoval vo funkcii zástupcu riaditeľa Ústavu aplikovanej psychológie, neskôr ako riaditeľ, potom ako vedúci Katedry psychologických vied FSVaZ UKF a posledných 8 rokov bol aj prodekanom pre vedecko-výskumnú činnosť FSVaZ.

Predstavil koncepciu rozvoja fakulty, v rámci ktorej priblížil východiská, ktoré definuje aj vysokoškolská legislatíva, a tri oblasti - vzdelávanie, vedu a výskum a udržateľný rozvoj a verejný záujem. Za strategický cieľ UKF aj fakulty považuje budovanie atraktívnej vzdelávacej inštitúcie spĺňajúcej kritériá kvality vzdelávania a zároveň vedecky kvalitnej inštitúcie na medzinárodne akceptovanej úrovni.

„Čo sa týka súčasného stavu fakulty, v decembri 2022 sme prešli zosúlaďovaním študijných programov. Aktuálne máme 14 študijných programov a 939 študentov. Aktuálny záujem o štúdium je veľmi dobrý, máme niečo vyše 1000 prihlášok, čo prakticky znamená, že vo všetkých odboroch, ktoré ponúkame, robíme výber. To je jedna zo silných stránok fakulty,“ skonštatoval prof. Tomáš Sollár.

Hlavný dôraz v rámci strategického cieľa je podľa neho na zabezpečovaní kvalitného vzdelávania s využitím inovatívnych, moderných foriem a technológií vo vzdelávaní, blízkych súčasnej generácii. Nosnou témou v tejto oblasti, kde vidí prof. Sollár veľký potenciál, je rozvíjanie simulačného centra (nielen pre zdravotnícke odbory, ale aj pre psychológiu a sociálnu prácu), čo je však náročné na zabezpečenie zdrojov i priestorov.

Z ďalších tém vo vzdelávaní v najbližšom období považuje za dôležité implementovať vnútorný systém zabezpečovania kvality a podporiť internacionalizáciu učiteľov aj študentov (program Erasmus+, inovatívne vzdelávanie, väčšie zapojenie do mobilít).

„Špecifickou témou je podpora vzťahov s rôznymi inštitúciami, špeciálne s Fakultnou nemocnicou. Ako dôležité vnímam pracovať s motiváciou participácie pracovníkov napr. Fakultnej nemocnice pri praktickej výučbe, ale pre všetky odbory, nielen zdravotnícke. Vzdelávania sa týka téma hodnotenia jeho výsledkov – viem si predstaviť motivovať študentov k zapojeniu sa na hodnotení viac, ako je to v súčasnej miere, čo je do 20 %,“ uviedol prof. Sollár.

V ďalších slovách sa venoval problematike vedy a výskumu. Veda je podľa neho dôležitá pre akreditáciu na získanie úrovne takých stupňov vzdelávania, o aké sa fakulta uchádza, ale tiež pre periodické hodnotenie a hodnotenie zo strany štátu, ktoré sa premietajú v rozpočte. „Pre toto všetko je veda kľúčová. Dôležitý je rozvoj vedeckých projektov – domácich aj zahraničných, jedným z nástrojov je aj rozpoznávanie a podporovanie medzinárodne uznávanýchtímov, momentálne má fakulta takéto tímy zo štyroch odborov v troch,“ doplnil kandidát na dekana.

Fakulta sa podľa prof. Sollára musí naďalej snažiť zabezpečovať medzinárodne akceptovanú vedu, čo si vyžaduje vytvorenie podmienok - podporou školení učiteľov v rámci projektovej činnosti, podporou financovania publikácií, podporou medzinárodnej spolupráce, čo dokladoval aj konkrétnymi úspešnými príkladmi.

Druhou témou podpory medzinárodnej vedy a výskumu je rozvíjanie kvality doktorandského štúdia – motiváciou študentov k zameraniu sa na medzinárodne akceptované výskumy aj podporou silných školiteľov. V oblasti realizácie vedy a výskumu sú podľa prof. Sollára dôležité aj rozvoj spolupráce s rôznymi inštitúciami (SAV, Centrum excelentnosti, APVV projekty, FN Nitra, súkromné firmy), hodnotenie výsledkov vedecko-výskumnej činnosti z hľadiska akreditácie a rozpočtu a popularizácia výsledkov vedy a výskumu. „Robíme toho viac, ako prezentujeme. Jedným z dobrých príkladov je podpora študentov v rámci študentských vedeckých odborných konferencií, kde sa nám darí získavať ocenenia na národnej i nadnárodnej úrovni,“ poznamenal prof. Sollár.

Treťou témou v jeho prezentácii bol udržateľný rozvoj fakulty. Na úrovni zamestnancov by jeho naplnením mala byť podpora udržateľnosti existujúcich práv a vytváranie podmienok pre získanie nových (magisterské študijné programy v zdravotníckych odboroch a znovu získanie habilitačných a inauguračných práv v odbore sociálna práca). Dôležité je podľa neho vytvárať vhodné podmienky pre personálne zabezpečenie študijných programov a podporu zamestnancov v odbornom raste pre získavanie titulov docent a profesor a zároveň napĺňanie kritérií funkčných miest. Udržateľný rozvoj fakulty na úrovni študentov vidí prof. Sollár v týchto smeroch: podporiť prístup k poradenským a podporným službám, udržiavať a vytvárať nové priestory a služby pre študentov a zlepšiť adaptáciu nových študentov na prostredie univerzity a mesta.

Udržateľný rozvoj FSVaZ prof. Sollár vníma aj smerom k ostatným fakultám UKF – podporovaním a prehlbovaním medzifakultnej spolupráce, podporou iniciatív študentov v mimoškolských aktivitách a podporou realizácie poradenských a podporných služieb pre študentov zamestnancami fakulty.

V závere sa prof. Sollár vyjadril k príspevku fakulty pre verejný záujem, v rámci ktorého je potrebné sledovať a analyzovať uplatnenie ich absolventov – vďaka veľkému záujmu o štúdium na FSVaZ je uplatniteľnosť absolventov veľmi vysoká. Oboznámiť s činnosťou fakulty a prilákať k štúdiu by mali intenzívnejšie vzdelávacie aktivity pre žiakov ZŠ a študentov SŠ. Dôležité bude iniciovanie rozvoja spolupráce s regiónom, mestom a najmä s Fakultnou nemocnicou Nitra ohľadom ponuky certifikačného a špecializovaného vzdelávania pre zdravotníckych pracovníkov či podpory pedagogických a výskumných aktivít pre lekárov v rámci ich profesijného rastu a možnosti ich garancie nielen pre zdravotnícke odbory našej fakulty.

Akým spôsobom by chcel prof. Sollár realizovať spomenuté tézy? „Ponúkam mne blízky štýl riadenia. Často sa mi v tézach opakuje slovo podpora, je to z môjho pohľadu osobné nastavenie. K dispozícii dávam moje vzdelanie a vzdelávanie psychológa špecificky v oblasti manažmentu pracovných vzťahov, ktorou sa zaoberám vo vzdelávaní seba, vo výskume i v praxi,“ dodal prof. Sollár.

Otázky z pléna
Záver verejného vypočutia patril mnohým otázkam z radov členov výberovej komisie pre výberové konanie na obsadenie funkcie dekana FSVaZ, aj z radov členov akademickej obce UKF, na ktoré vyčerpávajúco odpovedali obaja kandidáti. Týkali sa odbornej problematiky, ale aj ich osobných motivácií ku kandidatúre na post dekana fakulty.

Nasledovalo neverejné zasadnutie výberovej komisie, ktorá na funkciu dekana FSVaZ UKF na najbližšie štyri roky zvolila prof. PhDr. Tomáša Sollára, PhD. Funkcie sa ujme po vymenovaní rektorom UKF prof. RNDr. Liborom Vozárom, CSc. od 1. júna 2023.

 

Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: Lubo Balko, R – Oddelenie médií

 

Uverejnené: 16. mája 2023