V Aule Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre sa popoludní 3. mája konalo zasadnutie členov akademickej obce školy. Zamestnancov a študentov privítali predsedníčka Akademického senátu UKF doc. PaedDr. Gabriela Pavlovičová, PhD., a rektor UKF prof. RNDr. Libor Vozár, CSc. Po vystúpení oboch predstaviteľov univerzity patril záver zasadnutia diskusii k otázkam z pléna.

Aktivity a činnosť Akademického senátu UKF
V úvode zasadnutia doc. PaedDr. Gabriela Pavlovičová, PhD., informovala prítomných o činnosti Akademického senátu UKF v súčasnom funkčnom období. Akademický senát UKF v aktuálnom zložení vzišiel z volieb, ktoré boli v októbri 2022. Na jeho ustanovujúcom zasadnutí 5. decembra 2022 sa uskutočnili voľby predsedu, podpredsedu, členov predsedníctva a komisií pracujúcich v AS UKF. Predsedníčkou AS UKF v ďalšom funkčnom období sa stala opäť doc. PaedDr. Gabriela Pavlovičová, PhD., za podpredsedu bol zvolený prof. PhDr. Peter Ivanič, PhD.

„Na ustanovujúcom zasadnutí AS UKF boli okrem volieb prerokované aj ďalšie body, ktoré sa týkali nadviazania na proces kreovania Správnej rady UKF. V novembri 2022 prebehli verejné vypočutia kandidátov na členov Správnej rady, pričom troch členov SR volil AS ešte v predchádzajúcom období. Na tomto zasadnutí sa AS vyjadroval k návrhom na kandidátov predložených ministrom školstva, pán minister sa vyjadril ku kandidátom navrhovaným Akademickým senátom UKF a na ukončenie tohto procesu následne AS potvrdil svoju voľbu na kandidátov na členov SR korešpondenčným hlasovaním dňa 19. decembra 2022,“ uviedla doc. Pavlovičová.

Na ďalšom zasadnutí AS UKF 27. februára 2023 boli prerokované strategické dokumenty ako metodika a návrh rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu organizačným súčastiam UKF na rok 2023 a Štatút UKF. Časová následnosť schválenia Štatútu v AS a jeho registrácia na ministerstve školstva bola veľmi dôležitá, aby sa mohli naštartovať procesy kreovania akademickej samosprávy na úrovni fakúlt.

„Posledné zasadnutie AS UKF sa konalo 3. apríla 2023, kde AS schvaľoval rozpočet a tiež prebehla voľba člena výberovej komisie pre výberové konanie na obsadenie miesta dekana na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva, verejné vypočutie uchádzačov na toto miesto bude 15. mája. Taktiež bolo ukončené členstvo zástupcov fakúlt a univerzity v Rade vysokých škôl SR a uskutočnila sa voľba do predsedníctva Rady VŠ a do pléna Rady VŠ za jednotlivé fakulty. V predsedníctve Rady VŠ pokračujem vo svojej činnosti tak ako doteraz ja,“ poďakovala za dôveru doc. Pavlovičová. „Sme len na začiatku funkčného obdobia v novom zložení, ale už aktuálne pripravujeme nové legislatívne dokumenty, keďže legislatívne predpisy v zmysle vysokoškolského zákona končia svoju platnosť v auguste 2023.“

Rapídne klesol počet denných doktorandov
Následne s komentovanou prezentáciou vystúpil rektor UKF prof. RNDr. Libor Vozár, CSc. Vyjadril radosť, že sa členovia akademickej obce po pandemickom období opäť stretávajú. Priblížil udalosti, ktoré ovplyvnili univerzitu a naznačil smerovania a výzvy, ktoré stoja pred našou školou. Číslami a faktami ilustroval a porovnal výsledky fungovania UKF v rokoch 2019 a 2023.

„Ako sme na tom dnes v porovnaní s rokom 2019 v počte pracovníkov UKF? Zvlášť v dvoch uplynulých rokoch sme zaznamenali dosť veľký pokles zamestnancov. V súčasnosti máme 760 pracovníkov, pokles za 4 roky je približne 15 %. Tak ako sme klesli v počte učiteľov, sme zhruba rovnako klesli aj v počtoch prevádzkových a administratívnych zamestnancov,“ objasnil rektor prof. Libor Vozár. „Veľmi dôležité je stav zamestnancov na univerzite porovnávať s vývojom počtu študentov. V akademickom roku 2015 – 2016 sme podľa štatistík mali pomerne veľký počet zapísaných prvákov bakalárov a potom postupne doznieval pokles nástupu prvákov na našu univerzitu, ale to prakticky na všetkých slovenských univerzitách. Celkovo sa to na poklese študentov na našej škole prejavovalo ešte možno 3 – 5 rokov a istá stabilita počtu študentov sa dosiahla v uplynulých 2 – 3 rokoch. Podľa údaju z októbra 2022 máme na UKF 6 836 študentov vo všetkých formách a stupňoch vysokoškolského štúdia.“

Najviac mám podľa slov rektora UKF klesli študenti externého štúdia, počet zahraničných študentov, naopak, stúpol, sú to väčšinou rusky hovoriaci študenti, resp. študenti z Ukrajiny, Srbsko prestalo byť dominantné, ako to bolo v minulosti. Ukazuje sa, že výpadok slovenských prvákov nám postupne kompenzujú študenti z krajín na východ od nás. „Čo je zlé z môjho pohľadu, rapídne nám klesol počet denných doktorandov. Sú špičkou našich študentov a z hľadiska vedy sú to tí potenciálne najproduktívnejší naši študenti alebo budúci zamestnanci, relatívne sú aj dosť dobre finančne dotovaní zo štátneho rozpočtu,“ pokračuje prof. Vozár. „Jedným z dôvodov môže byť, že medzi mladými ľuďmi poklesol záujem o akademickú kariéru alebo možno máme problém aj s tým, že čím je menej študentov, tak tým je menší aj výber na doktorandské štúdium, ktoré je pomerne dosť náročné.“

Podiel študentov UKF na celkovom pošte vysokoškolských študentov v SR v roku 2019 bol 5,45 %, dnes je to na úrovni 5 %.

Máme 240 akreditovaných študijných programov
Čo je dôležité z hľadiska efektívnosti vzdelávania, nový model akreditácie našu univerzitu viac-menej prinútil prehodnotiť počty študijných programov. UKF mala aj dosť študijných programov hlavne v oblasti externého štúdia, ktoré neboli naplnené študentmi. „V rámci konsolidácie, ktorú sme robili koncom augusta 2022, sme k 1. septembru 2022 znížili počet študijných programov o 127, teraz máme celkovo 240 akreditovaných študijných programov,“ skonštatoval rektor prof. Vozár.

V oblasti vedy z hľadiska projektov domácich či medzinárodných sme podľa jeho slov na tom relatívne dobre, štatistiky hovoria, že našich 27 medzinárodných kultúrno-edukačných projektov je najviac v histórii. Z významnejších vedeckých projektov ide o projekty programu HORIZON 2020, programu Európskej komisie – Fond pre azyl, migráciu a integráciu a programu COST Actions.

„Vo vede a publikačnej činnosti v tých kritériách, ktoré ministerstvo školstva považuje za top kritériá, máme pozitívnu tendenciu. Počet publikácií, ktoré zachytáva Web of Knowledge a Scopus, nám narastajú,“ doplnil rektor a poukázal na mená autorov publikácií z UKF s najlepšími výsledkami H-indexu, pri ktorom sa meria počet citácií na jednu publikáciu.

Menej študentov, menej zamestnancov
Ako ďalej rektor uviedol, fakt, že za posledné 4 roky došlo k nárastu dotácie zo štátneho rozpočtu o 16 %, vyzerá na prvý pohľad fajn, ale vývoj bol za uplynulé 4 roky bol veľmi dynamický. Výška dotácie sa odvíja od vzdelávacej oblasti, hlavne od počtu študentov; v oblasti vedy od grantovej úspešnosti a ďalších faktorov. Stagnácia alebo istý pokles počtu študentov znamenal pre nás zníženie reálnej dotácie v oblasti vzdelávania. Máme čo dobiehať, aby sme využili náš vedecký potenciál, tam v súčasnosti strácame najviac.

„Dostávame finančné prostriedky v skutočnosti na štyri programy, ale podstatné sú dva – vysokoškolské vzdelávanie a prevádzka a vysokoškolská veda. Vďaka tomu, aká sme vysoká škola a tomu, že valorizácie sa premietajú v prvom rade do vzdelávania, tak na vzdelávanie za minulé štyri roky registrujeme nárast 36 %. Problém je veda – zmenila sa metodika a v podstate tiež nestíhame krok so školami hlavne z Bratislavy a Košíc, ktoré berú maximálne množstvo finančných prostriedkov, takže za uplynulé 4 roky sme prišli o 20 % finančných prostriedkov,“ vysvetlil prof. Vozár, ktorý v tejto súvislosti spomenul aj otázky valorizácie platov zamestnancov školy, infláciu a drahé energie, ktoré sú menej ako 3-násobne vyššie v porovnaní s predcovidovým obdobím. „Vlani nám MŠ SR cestou MF SR zrefundovalo dopady zvýšených cien energií, prísľub je aj tento rok. Pevne verím, že sa tak stane prv, kým budú voľby, lebo ktovie čo bude po nich so sľubmi súčasnej vlády.“

Je realitou, že slovenské vysoké školy v minulých rokoch prišli o dosť veľký balík finančných prostriedkov – na UKF je to zhruba -23 % výšky našej dotácie. Keďže sme podľa slov prof. Libora Vozára dostali istú valorizáciu, ale znížili nám dotáciu a my sme museli zamestnancom aj denným doktorandom zvyšovať platy, tak sme to mohli robiť len takým spôsobom, že sa UKF trochu zoštíhlila a dnes nás je na škole menej. „Tento politický cieľ, ktorý ministerstvo školstva robilo cez peniaze, aj oficiálne deklarovalo – cesta, ako ušetriť verejné zdroje, je tá, že sa na vysokých školách zníži počet zamestnancov. Keďže v uplynulých 10 – 15 rokov došlo k zníženiu počtu študentov, tak je logické, aby sa znížil aj počet zamestnancov. Zhruba pred 15 rokmi sme mali okolo 14-tisíc študentov, nie všetci boli na dennom štúdiu, mali sme aj veľa externistov, tak vtedy sme mali asi tisíc zamestnancov. Dnes študentov nemáme ani polovicu a počet zamestnancov UKF je v súčasnosti 760.“

Novinkou výkonnostné zmluvy
Výška dotácie pre našu školu na tento rok je v porovnaní s minulým rokom zhruba 1 : 1. Správna rada UKF schválila rozpočet školy zhruba pred 3 týždňami. „Toľko peňazí máme, aby sme zabezpečili prevádzku, náležitosti zamestnancov, štipendiá študentov a energie, takže môžem povedať, že pre tento kalendárny rok sme finančne stabilní,“ skonštatoval Libor Vozár.

Čo ale čaká našu univerzitu v budúcnosti? Nevieme, kto bude ministrom školstva, ktorá politická strana prevezme kompetencie v oblasti školstva a vedy a aké budú nové opatrenia. „Pravdepodobne však niet inej cesty, ako sa zamyslieť nad tým, ako vieme zracionalizovať našu inštitúciu. Témy, o ktorých treba hovoriť, sú dve – zoštíhlenie v oblasti personalistiky a zlepšovanie využívania pracovného času,“ zdôraznil rektor.

V tejto súvislosti prof. Vozár spomenul tzv. výkonnostné zmluvy. Je predstava, že MŠ SR po diskusii s vedením univerzity, s rektorom, navrhne indikátory a na ne vyčlení z dotácie škole 10 %. „Keď škola tie indikátory bude plniť, tak 10 % jej ostane, a keď nie, ministerstvo jej peniaze zoberie. Výsledok sa bude odvíjať od toho, ako to ministerstvo školstva uchopí a využije. Tieto výkonnostné zmluvy by nás mali ovplyvniť v roku 2024 a v nasledujúcich období,“ zhodnotil rektor nový legislatívny nástroj s tým, že momentálne prebiehajú rokovania medzi ministerskými úradníkmi a niektorými univerzitami. Polovicu škôl prerokujú do leta, druhú polovicu do decembra, UKF je v „dvojke“.

Rektor sa v ďalších slovách venoval otázke investícií univerzity do obnovy technickej infraštruktúry budov UKF. Pod vplyvom finančnej situácie univerzita postupne utlmila aktivity zamerané na obnovu technického vybavenia vzdelávacej a vedeckej oblasti. „Tým, že sa znižuje počet zamestnancov, nepotrebujeme sa zväčšovať, ale snažíme sa vypĺňať inovačný dlh v oblasti študentských domovov, ktoré boli istý čas na okraji záujmu. Ukončuje sa úprava okolia ŠD Brezový háj, začiatkom júna by mala byť hotová, rozbieha sa rekonštrukcia kotolne v havarijnom stave v objekte hlavnej budovy a v lete sa vymení najstarší nábytok v bloku A v ŠD Zobor, kde dosiahneme stav, že všetok nábytok bude mladší ako zhruba 15 rokov,“ vymenúva prof. Vozár.

Kompetencie sú vyvážené zodpovednosťou
V rámci problematiky novej VŠ legislatívy prof. Libor Vozár vyjadril radosť, že sa pôvodná predstava obmedzovania akademických práv a samosprávy vysokých škôl nenaplnila, došlo však k určitým zmenám, ktoré UKF musela implementovať. „Zmeny sa u nás dejú cez nový Štatút univerzity, ktorý významne reflektuje na súčasnú vysokoškolskú legislatívu. Na našej univerzite sme sa rozhodli zachovať súčasný stav samosprávneho pôsobenia fakúlt, pri tak veľkej univerzite, ako sme my, sa nedá škola riadiť z jedného miesta, musíme si distribuovať kompetencie,“ zdôraznil rektor s tým, že na fakultách sú posilnené pozície dekanov, ktorí za chod fakulty zodpovedajú. Existuje nástroj tzv. zmluvy o výkone funkcie dekana, pričom je na vysokej škole, aby kompetencie po prerokovaní v akademických orgánoch nastavila. „Tieto zmluvy budú mať viac častí – dodržiavanie predpisov, kvalita akademických činností osobitne vo vzdelávaní a osobitne vo vede a alfa – omega bude finančná stabilita fakulty. Ak sa fakulta bude uberať smerom, ktorý by ohrozoval celú univerzitu, existujú nástroje regulácie – od osobných ohodnotení, platových náležitostí až po odvolanie dekana a zrušenie fakulty. Kompetencie sú vždy vyvážené zodpovednosťou.“

Návšteva Akreditačnej agentúry
Prof. Libora Vozára teší, že termín koniec augusta 2023, ktorý máme nastavený na ukončenie zosúladenia s novou vysokoškolskou legislatívou, naplníme na celej univerzite. „Momentálne budú prebiehať voľby do senátov fakúlt, nanovo budú kreované vedecké rady fakúlt, verím tomu, že dekani si sadnú aj nad vnútorné predpisy. Rozhodli sme sa maximum toho, čo máme mať ustanovené, dať do Štatútu univerzity tak, aby sa nad tým nemuselo príliš laborovať. Na fakultách je priestor na to, aby si veci, ktoré majú v samosprávnej pôsobnosti, zakotvili v predpisoch, ktoré si fakulta schváli sama.“

Rektor UKF nezabudol poďakovať funkcionárom, funkčným profesorom, docentom, garantom štúdia a členom Rady kvality univerzity a orgánom na fakultách, že všetky procesy, ktoré sme mali zvládnuť do konca augusta 2022, sme zvládli. Momentálne čakáme na externé hodnotenie Akreditačnej agentúry, najnovší termín návštevy je posledný júnový týždeň. „Akreditačná agentúra bude overovať, že či to, čo sme uviedli do materiálov, aj zodpovedá realite. Ja pevne verím, že Akreditačnú agentúru presvedčíme o tom, že kultúru kvality, ktorú deklarujeme v akreditačných spisoch, máme aj vžitú v našej činnosti.“

V závere zasadnutia akademickej obce sa rektor venoval tzv. stálym témam, medzi nimi napr. preplácaniu PN-iek či stravovaniu, kde príchodom externého dodávateľa stravy zanikol deficit financovania, ktorý bol vlani veľmi výrazný, teraz z úrovne univerzity neplatíme žiadnu stratu. Na výdajných miestach je k dispozícii 6 jedál, stravovanie máme organizačne zabezpečené okrem priestorov UKF aj na SPU v Nitre. Problémom je, že výber stravy je stále niekde na úrovni 200 obedov denne. Žilinská univerzita, menšia ako UKF, vydáva až 4-tisíc jedál denne.

„Fungujeme v nestabilnom prostredí, politická situácia je taká, aká je. Pravidlá hry sa stále menia a my na to musíme patrične reagovať. Je na nás všetkých, zamestnancoch i študentoch, aké rozhodnutia budeme prijímať, akú filozofiu zvolíme. K riešeniu problémov musíme pristupovať aktívne, pasívny postoj situáciu zhoršuje,“ ukončil rektor prof. Libor Vozár.

 

Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: Lubo Balko, R – Oddelenie médií

 

Uverejnené: 9. mája 2023