Do 29. mája si v Galérii Foyer môžete pozrieť výstavu obrazov Mgr. Jána Huňadyho, PhD., absolventa a pedagóga UKF v Nitre. V Starom divadle Karola Spišáka vystavuje svoju voľnú maliarsku tvorbu v abstraktnom a expresívnom vyjadrení pod symbolickým názvom Rozhovory. Je to autorova prvá výstava po 21 rokoch – v roku 2002 mal dve samostatné výstavy v Nitre a jednu v Bratislave.

Otvorená hodina
Ján Huňady, maliar a grafický dizajnér, je pedagógom Pedagogickej fakulty UKF v Nitre (externe) a Súkromnej školy umeleckého priemyslu v Nitre. Vyštudoval Strednú umeleckopriemyselnú školu v Bratislave, ktorá sa stala odrazovým mostíkom v jeho tvorbe. Je absolventom 2. stupňa štúdia na PF UKF (výtvarná výchova, rok 2009) a 3. stupňa štúdia na FF UKF (masmediálna komunikácia a reklama, rok 2019). Externým pedagógom je v rámci Katedry výtvarnej tvorby a výchovy PF UKF, venuje sa vzdelávaniu študentov – seniorov navštevujúcich Univerzitu tretieho veku (U3V). Deň pred samotnou vernisážou s ním jeho študenti absolvovali voľnú hodinu priamo vo výstavnej sále Galérie Foyer.

„V rámci vzdelávania na U3V máme v tomto letnom semestri tému krajina, a keďže ja z tejto témy vychádzam a krajinu abstrahujem, ale stále ju priznávam, spolu sme si rozobrali pozadie vzniku a techniky mojich vystavených obrazov,“ povedal výtvarník. Svojim študentom z U3V ponúkol veľmi inšpiratívny výklad svojich diel. Za nejedným z jeho obrazov sa skrývali pohnuté životné udalosti, nevšedné zážitky či pozoruhodný príbeh, ktorý sa stal jemu či niekomu z jeho príbuzných alebo známych. „Musím povedať, že sa mi s mojimi študentmi veľmi dobre pracuje, väčšina z nich sú bývalí pedagógovia zo základných, stredných aj vysokých škôl, sú medzi nimi aj bývalí riaditelia škôl. Všetci inklinujú k výtvarnému prejavu a na starosť sa tejto záľube venujú intenzívnejšie, keďže v mladšom produktívnom veku na to nemali toľko času.“

Výpovede o sebe a o svete
Jednotnú koncepciu výstavy nášho pedagóga tvorí spolu 39 obrazov z posledných 6 – 7 rokov, ktoré tematicky i myšlienkovo spája spoločné pomenovanie Rozhovory. K tomuto názvu ho inšpiroval ústredný obraz výstavy. „Prostredníctvom rovnomenného diela vediem rozhovory so svojou rodinou, manželkou, dcérou, synom, ale aj sám so sebou, keďže som založením viac introvert. Ale je to aj snaha upozorniť na to, že my ľudia vo všeobecnosti medzi sebou málo komunikujeme,“ vysvetľuje Ján Huňady. „Preto sú moje diela tiež takým komunikačným kanálom o tom, čo zažívam, čo ma teší, čo trápi, sú to také moje výpovede o súčasnej situácii vo svete, na Slovensku, v mojom najbližšom okolí. Myslím si, že to aj cítiť z názvov samotných obrazov, napríklad Jarné impresie, Kontemplácie, Emócie, Pamäte 1, 2, Vinice, Kam odchádzate, kamaráti? a podobne.“

Líniu jednotnej koncepcie výstavy takisto sleduje aj formát diel – väčšina obrazov sú štvorce, menšie a väčšie formáty – a živá farebnosť, dominuje oranžová, červená, modrá, zelená, žltá. „Celé je to o abstrahovaní krajiny, plné farebných škvŕn, plôch, liniek. Som ovplyvnený hlavne tým, že stredoškolským vzdelaním som pôvodne grafik a ako taký pracujem hlavne so skratkou – bodom, čiarou, plochou, znakom, a keďže vysokoškolským vzdelaním som výtvarný pedagóg, potom to pretkávam do výtvarna,“ pokračuje umelec. „Tým, že som sa 30 rokov na voľnej nohe živil ako grafik – robili sme na komplet koncepciu výstav, katalógov, webových stránok, plagátov, to u mňa ovplyvňuje prácu s plochou a farbou. Keď sa náhodou aj dostanem k maľovaniu krajinky čo postavy, vždy to vyabstrahujem, posuniem do symboliky, skratky. Spájam maľbu s grafikou do určitých symbolov a tým je môj štýl svojský. Nechcem sa nikomu podobať, idem cestou vlastného vyjadrenia, svojej výpovede.“

Dôležité je vyvrcholenie obrazu
Takmer všetky obrazy sú vytvorené technikou akryl na plátne, niektoré z nich sú kombinované s temperou, olejovými farbami, dotvorené akrylovým lakom, ceruzkou. V niektorých prípadoch autor ako špeciálny materiál použil pivo. „Aj ako inšpiráciu, ale aj ako látku, ktorou som postriekal povrch obrazu. Miesta zostali lepkavé a na vzhľad lesklé či pololesklé, pričom táto vrstva chráni obraz, je ako taký fixatív,“ prezrádza Huňady. „Jeden z obrazov – práve ten ústredný – nie je maľba, ale digitálna tlač na aludibonde, špeciálnom materiáli, ktorého vrchné dosky sú z hliníka a v strede je plast. Inšpirovaná je fotografiou, ktorú som potom manipuloval vo fotoshope.“
Ako autor povedal, pri tvorbe rád hľadá nové možnosti, experimentuje, skúša. Výtvarná tvorba je podľa neho taká alchýmia, ktorá prináša často nečakané výsledky. Diela však nesmú skĺznuť do amatérskeho gýča, ale byť výtvarne aj umelecky kvalitné. Experiment za každú cenu nie je cesta.

„Každý z umelcov má svoje finesy, ktoré využíva ako také kulinárske recepty. Ako keď každý varí rovnakú polievku, ale pridá do nej „svoje“ ingrediencie a výsledok je svojský, originálny. Dá sa povedať, že pri každom druhom obraze takto experimentujem, využívam náhodné stekanie, vytieranie špongiou, špachtľami, štetcami, niekedy aj prstami, na jednom z obrazov som farbu vytieral napríklad neplatnou platobnou kartou.“
Aj keď výtvarník rád experimentuje a hľadá nové postupy a cesty, nie je pre neho podstatné, akou technikou tvorí, dôležitý je výsledok, vyvrcholenie obrazu, príbeh, pocit, emócia, ktorú prinesie. Niektoré obrazy robí aj 5 – 7 rokov – nepáčia sa mu, na chvíľu ich odloží a opäť sa k nim vráti neskôr, keď cíti, že dozrel ten správny čas. „Som vo veku, keď nemusím nikomu nič vysvetľovať, takto to vidím a cítim, to som ja a iný už nebudem,“ potvrdzuje svoje umelecké smerovanie Ján Huňady.

Tvorí vo Veľkom Záluží
Kurátorkou výstavy bola PhDr. Marta Hučková Kocianová. Ako vo svojom príhovore uviedla, Ján Huňady je s kresliarskym a maliarskym umením spätý už od detstva, kedy sa ako dieťa prihlásil na ZUŠ v Zlatých Moravciach, ktorú viedol akademický sochár Štefan Partl (1941 – 2023). Práve jemu venoval autor svoju výstavu ako spomienku i vďaku za jeho formovanie, za jeho výtvarné i pedagogické skúsenosti. Už vtedy sa Ján Huňady rozhodol pre štúdium na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, kde ho učili vynikajúci pedagógovia a výtvarníci z praxe. Šťastie na profesorov mal aj na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy PF UKF, učili ho skvelí pedagógovia ako Barón, Benca, Nicz, Dobiš, Baus a ďalší.

„Ján Huňady v tichu svojho ateliéru na Budíne vo Veľkom Záluží vedie vnútorný rozhovor, dialóg s podnetnými tvorivými myšlienkami, ktoré ho nabádajú k novým maliarskym témam. Poväčšine je to krajina jeho súčasného bytia – veľkozálužská, nitrianska spod Zobora, ale i krajina spomienok na rodný zlatomoravský kraj. Autor v nej experimentuje v duchu abstrakcie a vnáša do nej atribúty svojho sveta,“ hovorí PhDr. Hučková Kocianová. „Vo svojej tvorbe rieši i závažnejšie podnety a témy súčasnej doby, najmä medziľudské vzťahy. Jeho úvahy premietnuté do diel odosielajú posolstvo o disharmónii, ale i chcenej harmónii, ktorej bázou sa stáva ľudskosť a priateľstvo.“

Mgr. Ján Huňady, PhD., je členom Združenia N´89 a Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave. Svoje diela vystavuje prevažne na kolektívnych výstavách s uvedenými spolkami na Slovensku, v Česku, Poľsku, Srbsku, Holandsku. Jeho tvorba je zastúpená v akvizičných fondoch slovenských galérií, tiež v súkromných zbierkach milovníkov umenia na Slovensku i v zahraničí.

 

Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií, archív Mgr. Jána Huňadyho, PhD.

 

Uverejnené: 7. mája 2023