Výstava obrazov nášho absolventa – výtvarníka bola po troch rokoch rekonštrukcie Starého Divadla Karola Spišáka prvým podujatím v jeho priestoroch. Zaplnená Galéria Foyer ponúkla početným návštevníkom príjemný zážitok z vystavených olejomalieb, hudobného sprievodu Kataríny Vallovej a Martina Ralíka, ale aj z opätovného stretnutia priateľov a milovníkov umenia.

Výstava má názov Metamorfózy hudby a pozrieť si ju môžete do konca marca. Autorom diel je jeden z prvých absolventov Pedagogického inštitútu v Nitre Jozef Švikruha, ktorý našu školu ukončil v roku 1964. V galérii vystavuje vyše dve desiatky obrazov, dýchajúcich lyrickou krásou tvarov a farieb. Inšpiráciou pre ich vznik sa mu stala hudba, a to najmä v pandemickom čase, keď sa ľudia takmer nestretávali.

Mladistvo pôsobiaci výtvarník, ktorý oslávi 12. decembra 80. narodeniny, má na štúdium na našej škole veľmi milé spomienky. „Keď je človek mladý, tak je všetko krásne. Ale naozaj to boli štyri krásne roky strávené v Nitre,“ vracia sa do minulosti Jozef Švikruha, rodák z Trebichavy pri Bánovciach nad Bebravou. „Študoval som kombináciu ruština – výtvarná výchova, mojimi vyučujúcimi, na ktorých si veľmi rád spomínam, boli výtvarníci a pedagógovia Ľudovít Jelenák, Oľga Felixová a Ivan Červeň. Býval som na internáte, ktorý bol vtedy v dnešnej budove Okresného úradu na Štefánikovej triede 69.“

Počas štúdia chcel Jozef Švikruha tancovať vo folklórnom súbore. V budove na konci ulice, kde je dnes Staré divadlo, mávali nácvik členovia FS Zobor, a on sa večer chodil cez okienko na nich túžobne pozerať. „Kamarát mi potom povedal, že aj u nás na škole sa bude zakladať folklórny súbor, tak som sa stal členom súboru Pedagóg, ktorý bol predchodcom FS Ponitran. Tancoval som v ňom tri roky, dvakrát sme tancovali aj v tejto budove – vo vtedajšom Krajovom divadle – v predstavení Strakonický gajdoš a Krvavá svadba, ale aj pri iných príležitostiach. Preto keď som sa dozvedel, že výstava bude v týchto priestoroch, veľmi som sa potešil, mám na toto divadlo pekné spomienky,“ spomenul si výtvarník.

Po absolvovaní PI v Nitre začal učiť na základnej škole v bývalých Sládečkovciach, dnešnom Močenku, neskôr bol pedagógom v Devínskej Novej Vsi v Bratislave a odtiaľ odišiel na Základnú umeleckú školu do Trenčína, kde učil až do svojich 75 rokov. V tomto meste žije a tvorí dodnes.

Jozef Švikruha je pedagógom celý svoj život, maľovaniu sa začal intenzívne venovať až počas pôsobenia na ZUŠ v Trenčíne. „Práca vo výtvarnom odbore ma priam nútila tvoriť, lebo deti, ktoré som učil, ma veľmi inšpirovali.“

Spočiatku sa venoval najmä krajinomaľbe krás Oravy, Liptova, Turca a Považia a tiež portrétom – maľoval poetické ženské tváre, ktoré boli jeho múzami. Posledné tri roky sa inšpiráciou k jeho tvorbe, ako už sám názov výstavy napovedá, stala hudba. Autor veľmi rád počúva najmä symfonickú, opernú a baletnú hudbu, ale aj folklór, v jeho obrazoch našli svoje spodobnenie prvé tri hudobné smery.

„Hudba a maľovanie ňou inšpirované bolo pre mňa takým relaxom a vyplynulo tiež z môjho zdravotného stavu. Ťažké ochorenie som, chvalabohu, prekonal, a potom prišla korona. Všetky tieto ťažkosti, smútky a traumy som vydal zo seba a pretavil do jedného obrazu, ktorý som vystavoval len raz,“ prezradil autor.

Keďže spoločenský život bol v tom období taký, aký bol a človek sa s tým musel nejako vyrovnať, začal sa teda venovať maľovaniu „hudobných“ obrazov, ktoré tvorí dodnes. „Do farebného podkladu vkladám fragmenty hudobných nástrojov a ďalšie motívy súvisiace s hudbou, ktoré mi napadnú pri počúvaní toho-ktorého diela. A k tomu občas sedmička vínka, takže výborná inšpirácia,“ pousmial sa Jozef Švikruha.

S výstavou Metamorfózy hudby sa autor pred Nitrou predstavil v Trenčíne a Púchove. Jeho diela už videli aj milovníci výtvarného umenia v Bratislave, Košiciach, Liptovskom Mikuláši; v Uherskom Hradišti a Uherskom Brode sa predstavil v rámci kolektívnych výstav. Výtvarník ako člen Umeleckej besedy slovenskej vystavoval aj v Slovinsku a Srbsku. Najbližšie ho možno čaká Miláno.

„Naši krajania žijúci v tomto meste a okolí majú svoj klub a okrem stretávania sa aj sledujú slovenský spoločensko-umelecký život. Ja dávam svoje veci na facebook a tu ma objavili. Z týchto informácií vedúca klubu zostavila o mne dvojstránku, ktorá vyjde v ich klubovom štvrťmesačníku. Majú záujem aj o reálnu výstavu mojich obrazov v Miláne, ale museli by ju finančne aj technicky zabezpečiť. Takže uvidíme...“ dodal autor.

Vernisáž moderovala herečka a umelecká šéfka súboru SDKS Danica Hudáková. Vyjadrila radosť z toho, že po troch rokoch rekonštrukcie budovy to u nich zase žije – nielen divadlom pre deti a mládež, ale aj hudobným a výtvarným umením.

Život a tvorbu umelca predstavila kurátorka PhDr. Marta Hučková Kocianová. Jozefa Švikruhu charakterizovala ako „autora, ktorý každý daný hudobný motív maľuje s plným nasadením svojho maliarskeho umenia. V pretlmočení cez paletu a štetec odovzdáva zo seba všetko, čo momentálne cíti, čo ho inšpiruje k umeleckej výpovedi podporovaný tónmi skladieb svetových skladateľov. Maliar a pedagóg Jozef Švikruha je nositeľom štátneho Vyznamenania Ministerstva školstva SR a Veľkej medaily sv. Gorazda.

 

Text a foto: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií

 

Uverejnené: 24. februára 2023