V roku 2022 sme si pripomenuli 35. výročie vzniku programu Erasmus+ na európskej úrovni a zároveň 25. výročie zapojenia slovenských inštitúcií do tohto programu. Od akademického roka 1998/1999 je do tohto – teraz už celosvetovo veľmi úspešného programu – zapojená aj UKF v Nitre. Programu Erasmus+ sa na našej univerzite darí. UKF v rámci spolupráce s univerzitami mimo EÚ – Výzva 2020 – získala najvyšší finančný grant a v rámci Výzvy 2021 druhý najvyšší finančný grant spomedzi všetkých univerzít na Slovensku, ktoré sa do projektu zapojili. Stalo sa tak po prvýkrát v histórii univerzity.

Pri príležitosti spomínaných výročí sme sa o programe Erasmus+, jeho organizačnej štruktúre a administrácii na UKF, o jeho význame a prínose pre univerzitu i všetkých zúčastnených porozprávali s prorektorkou pre medzinárodné vzťahy doc. PhDr. Martinou Pavlíkovou, PhD., ktorá je zároveň inštitucionálnou Erasmus+ koordinátorkou a členkou správnej rady Slovenskej akademickej asociácie pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC) pre obdobie 2022 – 2025.

Mohli by ste čitateľom stručne priblížiť, čo je zámerom programu Erasmus+, na aké aspekty kladie dôraz?
Erasmus+ je program Európskej Únie na podporu vzdelávania, odbornej prípravy mládeže a športu v Európe. Jeho rozpočet pre programové obdobie 2021 – 2027 je približne 26,2 miliardy eur. V porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím (2014 – 2020) ide aktuálne o takmer dvojnásobok finančných prostriedkov. Program na roky 2021 – 2027 kladie silný dôraz na sociálne začlenenie, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote. Podporujú sa ním priority a činnosti stanovené v európskom vzdelávacom priestore, akčnom pláne digitálneho vzdelávania a v programe v oblasti zručností pre Európu. V rámci vysokoškolského vzdelávania sú finančne podporované outgoing a incoming mobility študentov (štúdium a stáž) a zamestnancov (výučba a školenie). Je to významný a efektívny prostriedok internacionalizácie našej univerzity.

Aká je organizačná štruktúra tohto programu na UKF a do akých typov Erasmu sa zapája naša univerzita? Aký je podľa vás záujem zo strany študentov a zamestnancov univerzity o zapojenie sa do tohto programu?
Erasmus+ má na UKF vytvorenú už stabilnú a komplexnú organizačnú štruktúru. Najvyšším predstaviteľom tohto programu je štatutár – rektor UKF prof. RNDr. Libor Vozár, CSc., ktorý ako jediný na našej univerzite má oprávnenie podpisovať rôzne typy žiadostí o projekt a rôzne typy zmlúv Erasmus+ s Národnou agentúrou Erasmus+ v Bratislave a s Európskou komisiou v Bruseli. Naša univerzita sa zapája do vysokoškolského vzdelávania v rámci schémy KA103/131 (spolupráca s partnerskými univerzitami a inštitúciami v EÚ a EHP) a do schémy KA107/171 (spolupráca s partnerskými univerzitami mimo EÚ). V rámci tejto schémy podanie prihlášky za UKF organizačne zabezpečuje inštitucionálny Erasmus+ koordinátor, ktorým je prorektor pre medzinárodné vzťahy. Na fakultách organizačne zabezpečujú realizáciu mobilít KA103/KA131 fakultní Erasmus+ koordinátori (prodekani pre medzinárodné vzťahy) a katedroví Erasmus+ koordinátori. Uchádzači o mobility sa na Erasmus+ aktuálne prihlasujú cez portál StudyAbroad v rámci výzvy, ktorú oznamuje Oddelenie pre medzinárodné vzťahy na pokyn prorektora pre medzinárodné vzťahy. Počet výziev sa odvíja od výšky Erasmus grantu alokovaného na jednotlivé typy mobilít, ktorý UKF prideľuje SAAIC. V súčasnosti je cieľom UKF umožniť čo najvyššiemu počtu záujemcov zapojiť sa do Erasmu. Teší ma veľký záujem zo strany zamestnancov a pevne verím, že aj študenti sa zapoja v hojnejšom počte, keďže aktuálny program pre nich ponúka nové, zaujímavé typy mobilít a finančné bonusy.
UKF participuje aj na grantovej schéme Erasmus+ KA2. Tento typ Erasmu si fakulty manažujú samostatne, ja do neho nevstupujem ako inštitucionálny Erasmus+ koordinátor.

Organizačné zabezpečenie mobilít si iste vyžaduje veľké úsilie všetkých zainteresovaných. Stretávate sa aj s nejakými problémami? Ako program fungoval počas pandémie a ako teraz počas vojenského konfliktu na Ukrajine?
S realizáciou Erasmus+ mobilít súvisí veľké množstvo administratívnej práce. Oddelenie pre medzinárodné vzťahy (rektorátni Erasmus+ koordinátori) komunikujú so schválenými účastníkmi mobilít, vyzývajú ich, aby nahlásili termín mobility, prípadne nahlásili zrušenie mobility. Tento systém veľmi dobre funguje u zamestnancov - nastavila som ho za účelom efektívneho čerpania grantu. Čo sa týka študentov, je to oveľa náročnejšie. Stáva sa, že vysoké školy, na ktoré sa študenti hlásia za účelom Erasmus+ štúdia, nakoniec študenta neakceptujú, takže hľadáme alternatívne riešenie na inej škole v zahraničí, prípadne ponúkneme študentovi Erasmus+ stáž. Nie vždy to študent akceptuje. Programu neprospela ani pandémia covid-19, pretože všetky mobility boli pozastavené a aktuálne je preň najväčším problémom vojna na Ukrajine. Outgoing mobility na vysúťažené univerzity v Rusku a na Ukrajine sú stopnuté. V rámci týchto krajín aktuálne realizujeme iba incoming mobility študentov a zamestnancov univerzít na Ukrajine. Tým, že pandémia pozastavila mobility, je ťažké na poslednú chvíľu realizovať veľké kvantum mobilít s partnerskými univerzitami mimo EÚ a EHP, na ktoré máme finančný grant v rámci končiaceho projektu Erasmus+ KA107. Rovnako sa stáva, že zahraničný partner prestane komunikovať, nepošle včas akceptačný list, neakceptuje vysielanú osobu a podobne. V neposlednom rade treba pravidelne sledovať aj finančný stav grantu alokovaného na jednotlivé typy mobilít. Pokiaľ stagnujú študentské mobility, musím hľadať efektívne riešenie a konzultovať finančnú situáciu s rektorom UKF a následne v spolupráci so SAAIC za účelom efektívneho čerpania grantu. Aktuálne má UKF štyri celouniverzitné projekty Erasmus+, takže je to náročné. Aj o tomto je práca prorektorky pre medzinárodné vzťahy, nie je len o cestovaní na partnerské univerzity v zahraničí.

Administrácia a organizácia projektov programu Erasmus+ je bezpochyby náročná. Aké problémy a výzvy ako prorektorka pre medzinárodné vzťahy a zároveň inštitucionálna Erasmus+ koordinátorka musíte riešiť?
Pre mňa osobne je veľkou výzvou Erasmus+ KA171. Ide o veľmi náročnú grantovú schému, v rámci ktorej UKF súťaží s ostatnými slovenskými univerzitami o finančnú podporu na medziuniverzitné mobility učiteľov a študentov s univerzitami mimo EÚ. Je to taký veľký adrenalínový skok do neznáma, pretože nikdy neviete, ktoré krajiny a univerzity budú v rámci projektu schválené, v akom objeme bude univerzita v rámci projektu finančne podporená a aký tok mobilít schválený. Náročnosť projektu spočíva už v samotnom spracovaní rozsiahlej prihlášky. Je nevyhnutné, aby bola precízne a kvalitne spracovaná v súlade s nastavenými kritériami. Tí, ktorí s týmto projektom nepracujú, nevedia, že prihláška má niekedy rozsah aj vyše 300 strán. Dôležitá je tiež samotná metodika spracovania prihlášky. V rámci tohto projektu totiž kreujem veľký pracovný tím, pozostávajúci prevažne z profesorov a docentov (garantov štúdia), pôsobiacich na rôznych fakultách, ktorí deklarujú a rozvíjajú významnú spoluprácu s univerzitami mimo EÚ. Musím však povedať, že kolegovia, ktorí sa rozhodnú do tohto projektu zapojiť, sú kooperatívni, disciplinovaní a pri spracovaní prihlášky postupujú na základe mojich pokynov. Som spokojná, vnímam ich obrovský potenciál a veľmi si vážim prácu, ktorú odvádzajú. Na základe ich schopností a medzinárodných kontaktov vie UKF v Nitre následne po schválení grantu realizovať medzinárodnú spoluprácu s množstvom rôznych univerzít mimo EÚ. Výsledkom tohto úsilia je skutočnosť, že UKF získala v rámci Výzvy 2020 najvyšší finančný grant a v rámci Výzvy 2021 druhý najvyšší finančný grant spomedzi všetkých univerzít na Slovensku, ktoré sa do tohto projektu zapojili. Takýto výsledok určite poteší. Stalo sa tak po prvý krát v histórii UKF.

Aké konkrétne krajiny vysúťažila UKF v rámci Erasmus+ spolupráce s mimoeurópskymi univerzitami za ostatné tri roky?
V rámci Výzvy 2020 UKF vysúťažila 19 krajín – Albánsko, Argentínu, Bhután, Čile, Čínu, Egypt, Ghanu, Gruzínsko, Indiu, Irán, Izrael, Kanadu, Kubu, Mexiko, Mongolsko, Ruskú federáciu, Tadžikistan, Ukrajinu a Uzbekistan.
V rámci výzvy 2021 naša škola vysúťažila 20 krajín - Bhután, Indiu, Japonsko, Mongolsko, Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Gruzínsko, Ukrajinu, Alžírsko, Izrael, Jordánsko, Pobrežie Slonoviny, Kamerun, Madagaskar, Maurícius, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu a Čiernu Horu. Je to veľmi významný úspech tejto univerzity v oblasti rozvíjania medzinárodných vzťahov.
Na projektoch zatiaľ participujú štyri fakulty – Fakulta prírodných vied a informatiky, Filozofická fakulta, Pedagogická fakulta a Fakulta stredoeurópskych štúdií.

V akej miere sa v roku 2022 do programu Erasmus+ zapojili fakulty a v čom vidíte prínos tejto medzinárodnej spolupráce?
Do projektu Erasmus+ KA103/KA131 (spolupráca s univerzitami v rámci EÚ a EHP) sa z UKF zapojilo 402 účastníkov. Najvyšším počtom mobilít sa zapojila Filozofická fakulta, následne Fakulta prírodných vied a informatiky a Pedagogická fakulta. S menším počtom mobilít sa zapojila Fakulta stredoeurópskych štúdií a Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva. Celkovo však musím konštatovať, že všetci ťaháme za jeden povraz a máme radi Erasmus, nakoľko tento program zvyšuje kvalifikačné portfólio účastníkov mobilít, rozvíja ich jazykové a organizačné kompetencie, umožňuje aplikovať poznatky dobrej praxe získanej v zahraničí, buduje a upevňuje ich akademické kontakty a zvyšuje medzinárodné renomé našej univerzity. Rovnako zvyšuje sebavedomie jeho účastníkov, motivuje ich a otvára im ďalšie perspektívy. Kto neverí, nech sa zapojí do tohto programu a presvedčí sa, že mám pravdu, pretože Erasmus+ obohacuje životy a rozširuje obzory.

 

Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: archív doc. PhDr. M. Pavlíkovej, PhD., R – prorektorka pre medzinárodné vzťahy, Bc. Ľubomír Balko, R – Oddelenie médií

 

Uverejnené: 13. februára 2023