Ústav pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a Metoda FF UKF v Nitre v spolupráci s Pedagogickou sekciou Českej Kresťanskej akadémie a Vyššou odbornou školou sociálno-pedagogickou a teologickou JABOK zorganizoval tretí ročník Zimnej školy filozofie výchovy. Študenti, absolventi a pedagógovia sa v týždni od 30. 1. 2023 – 3. 2. 2023 každý deň stretávali za účelom spoločného uvažovania o témach, ktoré si pripravili pozvaní rečníci.

Prvý deň Zimnej školy sa niesol v znamení skúmania prienikov filozofie výchovy, dejín filozofie, filozofie dejín a politickej filozofie. Témou Filosofická výchova a spravedlnost v obci. K Patočkovu výkladu Platóna, nás previedla PhDr. Věra Schifferová, CSc., komeniologička a pracovníčka Filosofického ústavu AV ČR. Predstavila ústrednú tému Jana Patočku, ktorou je starostlivosť o dušu, zasadená do kontextu obce a konfliktu života filozofa v obci. Učitelia Sokrates a Platón, ktorých diela Jan Patočka interpretoval, venovali výchove duše najväčšiu pozornosť. Podľa nich len život vo svetle pravdy a miery môže zabezpečiť obci spravodlivosť a mier. Zanedbaná duša je žiadostivá: vyžíva sa v luxuse, ktorý nemá medze, v úspechu a v moci, cez ktoré si chce zabezpečiť nesmrteľnosť. Kde však občanom chýba zmysel pre mieru a zdatnosť, nemôže byť dosiahnutá spravodlivosť ani mier. Preto kým nebudú mať moc v rukách filozofi alebo kým sa vládcovia nebudú zaoberať skutočnou filozofiou, budú občania obce nespravodlivo trpieť.

Filozofia výchovy Jana Patočku ostala témou spoločného uvažovania aj počas druhého dňa Zimnej školy. Pozvaný rečník, Jan Frei, Ph.D. et Ph.D. z Filosofického ústavu AV ČR (Archiv Jana Patočky), si pripravil prednášku s názvom Člověk jako bytost obratu – ale jakého?. Obrat alebo tiež otras, zaujatie odstupu, vzmach, prerod opisuje Patočka vo svojich spisoch v dvoch aspektoch. Jednak ako niečo, čo trpíme a čo nás uchváti, jednak ako to, čo je dielom našej slobody. Rozlišuje priemerný život, ktorý nazýva aj životom v enkláve či životom otroctva okamihu, od života pravého. Dr. Frei upozornil na neplodnosť domýšľavého čítania tohto rozdielu, akoby sme o niekom mohli povedať, že žije životom pravým, a o inom, že žije životom požívačným. Hoci sú takéto dichotómie vo filozofii časté, podľa Patočku neustále oscilujeme na pomedzí oboch životov. Toto pripustiť znamená nazrieť celok a hraničnosť našej situácie vo svete.

Streda patrila prednáške doc. PhDr. Andreja Rajského, PhD. z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Bola nazvaná Edukácia ako svojbytná pedagogická praxis. Docent Rajský prepojil pojem prax, ktorý je kľúčovým termínom súčasného vzdelávania, s jej archetypom, gréckou praxis. Ukázal, že pre Grékov bola prax syntézou myslenia a konania. V praxi človek uplatňuje to, čo nazrel ako náležité a potrebné vykonať. Predpokladom gréckej praxis bola výchova pochopená ako starostlivosť o dušu, pravdu, rozum, cnosť. Tieto vnútorné dobrá sú tým, čo robí edukáciu svojbytnou pedagogickou praxou, na rozdiel od edukácie ako činnosti subordinovanej vonkajším cieľom (ideologizácia a kolonizácia edukácie). Medzi vnútorné dobrá (účely) pedagogickej praxe patria podľa A. Rajského: odhaľovanie natívnych potenciálov konštruktívneho myslenia a konania žiaka, ich rozvíjanie prostredníctvom tvorivého zapojenia do pedagogického dedičstva a ich vyústenie do spoločných ziskov (zdatností).

Ďalší deň sme sa spojili v dialógu nad témou Túžba po vzdelávaní – Príbehy dvoch dievčat. Tému si pre nás pripravila doc. PhDr. Gabriela Šarníková, PhD. z Cyrilometodějskej teologickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. Účastníkom zimnej školy predstavila príbeh bojovníčky za právo dievčat a žien na vzdelanie, Malály Júsufzajovej z Pakistanu (*1997), a dcéry mormónskych rodičov z amerického Idahu, Tary Westoverovej (*1986). Oba príbehy podnietili diskusiu o zmysle moderného vzdelávania, o skrytých podobách manipulácie, o úlohe rétoriky, ktorá môže byť nástrojom pravdy, ale aj manipulácie, o hlbokom a pomalom čítaní a o odhodlaní zasadiť sa za to, čo človek považuje za cenné.

V piatok sme si vypočuli príspevok PhDr. Zuzany Svobodovej, PhD. (Česká křesťanská akademie, Pedagogická sekce; Univerzita Karlova, Husitská teologická fakulta, 3. lékařská fakulta; VOŠ Jabok) nazvaný „Výchova a proměna vůle“. Bol zameraný na premyslenie pojmov výchova a premena a na hermeneutiku vzťahu vôle a premeny. Centrom premeny je Boh, jeho odpúšťajúca láska, ktorá sa človeku daruje a robí z neho nové stvorenie. Centrom výchovy je človek ako Boží obraz (imago dei), v svojej prirodzenosti disponovaný k tomu, že mu Boh môže pomôcť. Človek tak svojou vôľou a svojím pôsobením môže spolupracovať na Božom výchovnom vedení. Príspevok pani doktorky odhalil význam filozofie výchovy a teológie výchovy ako vzájomne sa ovplyvňujúcich a potenciálne kultivujúcich oblastí.

Tretí ročník Zimnej školy filozofie výchovy ukázal, že filozofia nie je o nezrozumiteľných a odťažitých skúmaniach, ale týka sa nás všetkých. Týka sa nás práve tam, kde sme najviac ľuďmi: v našej túžbe po spravodlivosti a pravom živote; v tom, čo trpíme, i v tom, čo je dielom našej slobody; v našom praktickom konaní i v našej túžbe prekonávať prekážky na ceste za vzdelaním. V tomto zmysle je výchova filozofiou a filozofia výchovou. Na záver vyjadrili organizátorky nádej na stretnutie o rok. Prednášky sú zo záznamu dostupné TU.

 

Text: doc. Andrea Blaščíková, PhD., FF – Ústav pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a Metoda, PhDr. Zuzana Svobodová, Ph.D., Univerzita Karlova – Husitská teologická fakulta
Foto perexu: archív autoriek textu

 

Uverejnené: 6. februára 2023