Monografia Stereotypes and Myths. Intertextuality in Imagological Reflections, publikovaná v závere leta vo vydavateľstve Peter Lang, je výsledkom vedeckých iniciatív a práce členov a spolupracovníkov špičkového tímu Stredoeurópske medziliterárne vzťahy, ktorý pôsobí pod vedením prof. PhDr. Miloša Zelenku, DrSc., na Fakulte stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre. Publikácia analyzuje mýty a stereotypy v stredoeurópskej medziliterárnej komunikácii, venuje sa aj otázkam adaptácie literárnych textov v audiovizuálnej tvorbe.

Po tom, ako osobnosti Nitrianskej semiotickej školy rozpracovali výrazovú teóriu textu, ktorú interdisciplinárne obohatili o diachrónne a komparatívne aspekty komunikácie, sa teória modernej intertextuality a intermediality v Nitre ďalej rozvíjala najmä pod vedením profesora Tibora Žilku a jeho pokračovateľov, ku ktorým sa zaraďujú spoluautori tejto monografie – Anna Zelenková a Krisztián Benyovszky. Monografia Stereotypes and myths. Intertextuality in imagological reflections sa vo svojich siedmich kapitolách s úvodom stala zhmotnením ich niekoľkoročnej spolupráce. Práve metodologický úvod predstavuje originálnu sondu do dejín Nitrianskej školy a zároveň približuje domáce a zahraničné vplyvy, ktoré formovali jej predstaviteľov viac ako polstoročie od založenia Kabinetu literárnej komunikácie 1. 1. 1969.

Monografia tak spája teóriu intertextuality a intermediality s imagologickými reflexiami chápanými ako spôsob medzikultúrnej, hermeneuticky orientovanej sekundárnej komunikácie. Po monografickej publikácii špičkového tímu Fakulty stredoeurópskych štúdií, ktorá vyšla v roku 2020 s názvom Spiritual-Religious Literature Through the Lens of Comparative Imagology (Brno: MUNI Press, 2020), aj práve vydaná odborná publikácia Stereotypes and Myths výrazným spôsobom prispieva do medzinárodnému diskurzu, ktorý sa rozšíril medzi odbornou verejnosťou najmä v posledných dvoch desaťročiach. Trojica autorov Tibor Žilka – Anna Zelenková – Krisztián Benyovszky ju predstavuje s cieľom priniesť primeranú metodológiu, aplikovanú pri analýze vybraných literárnych diel a ich rozličných žánrových adaptácií, predovšetkým ako metodologický stimul. Ten môže byť určitým východiskom pre hlbšie skúmanie špecifických kultúrnych konštrukcií fungujúcich v medziliterárnej komunikácii, ktorá sa týka stredoeurópskej literatúry a iných druhov umenia.

Text: PhDr. Lenka Tkáč-Zabáková, PhD., FSŠ – Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr

 

Uverejnené: 14. októbra 2022