Katedra botaniky a genetiky (KBG) FPVaI sa v tomto roku zapojila po štvrtýkrát do organizácie podujatia v rámci medzinárodného Dňa fascinácie rastlinami. Cieľom organizátorov (EPSO, Európska organizácia pre rastlinnú biológiu) je vzbudiť  záujem o rastlinné vedy, poľnohospodárstvo a trvalo udržateľnú produkciu výživných potravín, ako aj o záhradníctvo, lesníctvo a produkciu rastlinných nepotravinových produktov ako papier, drevo, chemikálie, energie a liečivá. Zámerom tejto aktivity je predstaviť čo najširšej verejnosti nenahraditeľnosť rastlín pre globálny život na Zemi dnes a v budúcnosti a s tým súvisiaci význam a dôležitosť výskumu rastlín. Podujatia v tejto schéme sú v SR koordinované NPPC – Výskumným ústavom rastlinnej výroby v Piešťanoch.

Konkrétne sme sa 20. mája 2022 prezentovali organizáciou podujatia s názvom Známy aj neznámy život rastlín, ktoré sme orientovali na žiakov a študentov ZŠ a SŠ vo forme kombinácie prednášok a praktických ukážok zo sveta biológie rastlín. Podujatia sa v priestoroch Katedry botaniky a genetiky FPVaI na Nábreží mládeže 91 zúčastnilo približne 115 žiakov (aj s učiteľmi) z troch škôl (ZŠ s MŠ Trávnica, OGY Golianova, Nitra a Piaristická spojená škola sv. Jozefa Kalazanského, Nitra).

Pod vedením pedagógov nášho pracoviska absolvovali ústrednú prednášku s názvom Zaujímavosti zo sveta rastlín venovanú výnimočným a menej známym druhom rastlín (doc. Piršelová). Následne videli praktické prezentácie a botanickú prehliadku pestovaných, liečivých aj jedovatých rastlín, ktoré sa nachádzajú v skleníku a areáli KBG (Ing. Galuščáková), mikroskopickú prezentáciu zameranú na anatómiu rastlín, napríklad aj s odpoveďou na otázku, prečo sú niektoré listy striebristo lesklé (doc. Kuna), ukážku z fyziológie rastlín s problematikou fotosyntézy a dôkazu prítomnosti rastlinných pigmentov (doc. Boleček). Prezentovali sme aj metodické postupy používané pri izolácii a delení bielkovín, tzn. mechanické drvenie pomocou kvapalného dusíka, nanášanie bielkovinových vzoriek na polyakrylamidový gél pred elektroforézou (doc. Mészáros).

Text a foto: doc. RNDr. Roman Kuna, PhD., FPVaI – Katedra botaniky a genetiky

 

Uverejnené: 24. mája 2022