Študentka UKF majsterkou Európy v boxe
UKF môže byť právom hrdá na svojich študentov a absolventov. Neustále to dokazujú úspechmi nielen v študijnej, ale aj v mimoškolskej oblasti. V rámci športu má UKF za rok už druhú študentku, ktorá zvíťazila na majstrovstvách Európy. Po Emme Zapletalovej, ktorá sa v júli 2021 stala majsterkou Európy do 23 rokov v behu na 400 m cez prekážky, sa podobný úspech podaril aj študentke učiteľstva telesnej výchovy a výtvarného umenia Miroslave Jedinákovej. Tá si najcennejší kov priniesla z majstrovstiev Európy do 22 rokov v boxe.
Najprv neistá účasť, napokon najcennejší kov
Majstrovstvá sa konali od 11. do 23. marca 2022 v chorvátskom meste Poreč a svoje sily si tam prišlo zmerať 315 súťažiacich z 39 krajín. Slovenská reprezentácia pozostávala z dvoch žien a štyroch mužov, medzi ktorými bola aj študentka učiteľstva telesnej výchovy a výtvarného umenia na Pedagogickej fakulte UKF Miroslava Jedináková. Reprezentáciu viedol tréner Pavol Hlavačka, absolvent doktorandského štúdia na Pedagogickej fakulte UKF v odbore športová edukológia.
Majstrovstvá sa konali od 11. do 23. marca 2022 v chorvátskom meste Poreč a svoje sily si tam prišlo zmerať 315 súťažiacich z 39 krajín. Slovenská reprezentácia pozostávala z dvoch žien a štyroch mužov, medzi ktorými bola aj študentka učiteľstva telesnej výchovy a výtvarného umenia na Pedagogickej fakulte UKF Miroslava Jedináková. Reprezentáciu viedol tréner Pavol Hlavačka, absolvent doktorandského štúdia na Pedagogickej fakulte UKF v odbore športová edukológia.
Mirka súťažila vo váhe 63 kg a počas celého šampionátu jednoznačne dominovala. Cez osemfinále prešla voľným žrebom, vo štvrťfinále zvíťazila nad Nemkou Ganglbauer 5:0 na body, v semifinále porazila Talianku Tommasone už v 2. kolo technickým k. o. a vo finále zdolala opäť výsledkom 5:0 na body Turkyňu Gizem Ozer.
Teraz to znie ako z rozprávky, no pred samotným šampionátom to tak vôbec nevyzeralo. Mirkina účasť bola ohrozená kvôli prekonaniu ochorenia covid-19.
„Po prekonaní covidu to nebolo ľahké. Cítila som sa v podstate nepoužiteľná. Mala som však veľkú motiváciu zúčastniť sa týchto ME už len kvôli tomu, že to boli moje posledné do 22 rokov,“ priznala študentka súťažiaca za BC Stavbár Nitra.
Našťastie sa však všetko začalo na dobré obracať. „Akonáhle som po covide nastúpila do tréningového režimu, paradoxne som sa cítila čoraz silnejšia a prekvapivo rýchlo som sa dostala späť do formy. Nebola som stopercentná, ale cítila som, že mám na to, aby som minimálne obhájila tretie miesto z minulých rokov. To, že som získala zlato, beriem ako malý zázrak, ktorý sa mi aj napriek ťažkému začiatku roka s covidom podaril,“ opísala svoje pocity 22-ročná boxerka.
Keď človek naozaj chce, dá sa všetko
Aj Mirkina situácia a výsledný úspech ukazujú, že keď človek naozaj chce a tvrdo na sebe pracuje, výsledok sa dostaví. Laici však často nevedia, koľko práce sa za takýmito úspechmi skrýva. Aj preto sme Mirku požiadali, aby nám v krátkosti predstavila svoj bežný deň.
Aj Mirkina situácia a výsledný úspech ukazujú, že keď človek naozaj chce a tvrdo na sebe pracuje, výsledok sa dostaví. Laici však často nevedia, koľko práce sa za takýmito úspechmi skrýva. Aj preto sme Mirku požiadali, aby nám v krátkosti predstavila svoj bežný deň.
„Môj obyčajný deň sa skladá z bežných povinností vysokoškolského študenta, s tým, že ráno vstávam na tréning, po ktorom ma čakajú prednášky a hodiny v škole. Následne mám ešte večerný tréning, po ktorom sa snažím venovať opäť štúdiu, aj keď väčšinou zvíťazí únava a zvolím si oddych,“ priznáva s úsmevom.
Mirkina cesta šampionátom bola pomerne hladká. Súperky zdolávala jednoznačne a bez zaváhania. Preto nás zaujímalo, či sa v Chorvátsku predsa vyskytlo niečo, čo ju prekvapilo alebo dokonca zaskočilo.
„Áno, prekvapilo, ale našťastie v dobrom smere. Prekvapilo ma, ako som si udržiavala kľudnú hlavu a nemala až taký predzápasový stres ako zvyčajne. To bolo asi spôsobené aj podporou a uvoľnenou náladou v našej výprave. Taký menší stres ma zastihol až priamo počas posledného zápasu v ringu, asi v druhom kole, kde mi vlastne došlo, že bojujem o zlato. Našťastie sme ho s trénerom zvládli a podarilo sa nám úspešne ukončiť zápas,“ prezradila členka Športového centra polície.
Tréner uvažoval krok za krokom
Mirkin tréner Pavol Hlavačka je taktiež spätý s našou univerzitou. V roku 2015 úspešne ukončil na Pedagogickej fakulte doktorandské štúdium v odbore športová edukológia. Keďže tréner zohráva v kariére športovca obrovskú rolu, spýtali sme sa, kedy si pri Mirke uvedomil, že môže vybojovať zlato.
Mirkin tréner Pavol Hlavačka je taktiež spätý s našou univerzitou. V roku 2015 úspešne ukončil na Pedagogickej fakulte doktorandské štúdium v odbore športová edukológia. Keďže tréner zohráva v kariére športovca obrovskú rolu, spýtali sme sa, kedy si pri Mirke uvedomil, že môže vybojovať zlato.
„Nad zlatom som začal uvažovať až pred finále. Vždy sa snažím ísť krok za krokom, nakoľko v boxe jedna prehra znamená koniec v turnaji. Prvotný cieľ bol vybojovať medailu, a preto aj štvrťfinálový súboj s Nemkou bol ten psychicky najnáročnejší. V semifinále potom Mirka ukázala super formu, proti Talianke zaboxovala jeden zo svojich najlepších zápasov v kariére a vtedy som si uvedomil, že ani vo finále proti Turkyni nebude bez šance a môže dosiahnuť až na samotný vrchol, čo sa nakoniec aj podarilo,“ ozrejmil Pavol Hlavačka, ktorý neskrýval radosť. „Pocity sú to neuveriteľné. Presne tie, po ktorých túži každý tréner.“
Tréner nám tiež priblížil Mirkin najbližší program. „Začiatkom mája sme zvažovali účasť na majstrovstvách sveta, ale nakoniec toto podujatie vynecháme, aby Mirke ostal čas aj na študijné povinnosti a zároveň zo športového hľadiska nie je ľahké naladiť formu na dve takto významné akcie krátko po sebe. Získame tak čas vo väčšom kľude pracovať na veciach, ktoré chceme zlepšiť, a zameriame sa na júnové veľké majstrovstvá Európy (vekom neobmedzené), kde by sa mala predstaviť prvýkrát v kariére. Dovtedy absolvuje určite ešte niekoľko ligových zápasov a 1. – 3. 7. majstrovstvá republiky.“
Držíme palce!
Text: Tímea Kamenická, R – Kancelária rektora
Foto: archív Mirky Jedinákovej a Pavla Hlavačku
Uverejnené: 25. marca 2022