Katedra náboženských štúdií FF UKF v Nitre v spolupráci s Pedagogickou sekciou Českej kresťanskej akadémie, s Teologickou fakultou Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach a s Vyššou odbornou školou JABOK v Prahe pripravila v týždni od 31. januára do 4. februára 2022 druhý ročník Zimnej školy filozofie výchovy. Zámerom podujatia bolo umožniť stretnutie študentov a pedagógov rôznych pracovísk, vstúpiť do dialógu a premýšľať nad témami a textami, ktoré si pripravili pozvaní hostia. Zúčastnilo sa ho 55 účastníkov, z toho 22 z Česka a 33 zo Slovenska.

V pondelok so svojím príspevkom nazvaným K problému uvlastnění vystúpila profesorka Hogenová, ktorej domovské pracovisko je Univerzita Karlova v Prahe. Pani profesorka vo svojej tvorbe nadviazala na myslenie profesorov Jaroslavy Peškovej a Radima Palouša, ktorí rozvíjali filozofickú školu Jana Patočku a boli zakladateľmi doktorandského štúdia v odbore filozofia so zameraním na filozofiu výchovy na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Práve im bol venovaný prvý ročník Zimnej školy. Profesorka Hogenová sa v svojom diele zaoberá témami pohybu, pravdy ako neskrytosti, tela, telesnosti a filozofie športu. Svoj prejav v rámci Zimnej školy venovala odlíšeniu aristotelovskej analytickej filozofie, z ktorej vyrástla novoveká filozofia a súčasná veda, a filozofie účastenstva (metexis). V nej človek nevychádza z logických zákonov a kauzality, ale vstupuje do rozhovoru so samotným bytím. Príkladom zúčastneného prístupu bola aj profesorkina interpretácia vybraných výrokov fenomenológa Martina Heideggera, ktorá nasledovala po prednáške. V diskusii hľadali zúčastnení študenti, doktorandi a učitelia vzťah medzi výchovou ako cestou a výchovou ako skokom do neznáma a položili si tiež otázku vzťahu medzi filozofiou a teológiou výchovy.

V utorok bol pozvaným rečníkom Zimnej školy pedagóg Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, docent Peter Kondrla. Docent Kondrla sa vo svojej vedeckej a publikačnej činnosti zameriava na skúmanie hodnôt, zdôvodňovania hodnotových postojov a ich verifikácie, ako aj možnosťami modelovania hodnotových orientácií vo výchovnom procese. Svoju prednášku nazvanú Filozofia výchovy za hranicou metafyziky venoval objasneniu tézy, že výchovu nemôžeme koncipovať na spôsob metafyzickej vedy, akoby žiak bol objekt, do ktorého vtláčame svoju predstavu ideálu. Takto chápaná výchova by bola skôr vynucovanou socializáciou ako skutočnou výchovou. Žiaka nechápe ako nesformovanú matériu, ale ako súbor premenných, ktoré nikdy plne nepoznáme. Vychovávateľ by si preto mal osvojiť postoj skromnosti a počúvania, mal by ponechať dvere otvorené inakosti svojho zverenca. Cestu výchovy vidí docent Kondrla v kritickom preskúmavaní, v otázkach, ktoré vnášajú do nášho obrazu sveta pripustenie možnosti, že vec sa môže mať aj inak. Diskusia k prednáške sledovala jednak líniu prehĺbenia fenoménu náhody, kontingencie a „premenných“, ktoré žiaden teoretický koncept žiaka nedokáže obsiahnuť; jednak líniu možností a limitov uplatnenia tejto filozofickej vízie výchovy v praxi školského vzdelávania.

Streda patrila uvažovaniu o antickej dráme, ktorú v prednáške Aischylos a homo tragicus predstavil docent Lukáš Jeník z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Docent Jeník sa vedecky a publikačne zaoberá dejinami filozofie, metafyzikou a filozofiou umenia. Vo svojej prednáške sa zameral na porovnanie dvoch spôsobov prijatia nešťastia v našich životoch – jeden vlastný gréckej kultúre a dráme, druhý vlastný zbožnosti Izraelitov. Grécka kultúra vytvorila tragédiu, dramatický útvar, ktorého esenciou bola nevyhnutnosť rozhodovania sa medzi rovnako beznádejnými možnosťami, čo docent Jeník ilustroval na príklade Aischylovho diela Oresteia. Tragédia má diváka „vakcinovať nešťastím“, aby vedel prijať osudovosť a nevyhnutnosť v živote a byť súcitným. Židovská kultúra sa s nešťastím vyrovnáva rozdielne. Nábožensky založený človek verí v účelné založenie sveta; verí, že Hospodin nekoná nezmyselne, ale naprieč dejinami ľudstvo vychováva. Zbožný Izraelita preto i v nešťastí dôveruje v Boha. V diskusii zazneli mnohé podnety k chápaniu antickej drámy a k jej súčasným interpretáciám.

Vo štvrtok na Zimnej škole ožili myšlienky Huga, stredovekého mysliteľa z kláštornej školy Svätého Viktora. Jeho tvorbou nás v prednáške O umení čítať podľa Huga zo sv. Viktora previedol profesor Rastislav Nemec z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Profesor Nemec sa vedecky zaoberá hermeneutikou, stredovekou filozofiou a sociálnou filozofiou, no súčasne je odbornej verejnosti známy svojimi prekladateľskými aktivitami. Zaslúžil sa o slovenské preklady latinských diel františkánskej tradície (Peter Ján Olivi, Viliam Ockham) a významných nemeckých filozofov a teológov 20. storočia (Romano Guardini, Hans Urs von Balthasar, Karl Ratzinger, Josef Pieper). Vo svojej prednáške predstavil stredoveké dielo Didascalicon a spôsob, akým sa praktizovalo štúdium v stredovekých kláštorných školách. Vyzdvihol prax čítania, ktorá dominovala nad dnes rozšírenou praxou tvorivého písania. Čítanie chápal Hugo zo Sv. Viktora ako spôsob života, ako predsieň meditácie a kontemplácie a ako oslobodzujúci proces, ktorý má svoju vnútornú disciplínu. Účastníci následnej diskusie pátrali po príčinách nezáujmu o čítanie, zdieľali svoje skúsenosti so sústredeným a hlbokým čítaním (tzv. prežúvanie), ktoré prináša radosť a uvoľnenie, a kládli si otázku možností takéhoto čítania v dnešnej kyberkultúre.

Mgr. Veronika Blažek Iňová, Ph.D., z Teologickej fakulty Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach sa účastníkom Zimnej školy filozofie výchovy prihovorila v piatok. Zvolila tému Od krásy k pravdě: Teologická estetika Hanse Urse von Balthasara jako inspirace pro současnou náboženskou edukaci, ktorá reflektuje jej profesijný záujem o teologickú estetiku, didaktiku náboženskej edukácie, ekumenický dialóg a teologický rozmer environmentálnej výchovy. Vo svojej prednáške voviedla doktorka Blažek Iňová poslucháčov do uvažovania o via pulchritudinis, ceste k božskému prostredníctvom krásy a umenia. V spoločnom uvažovaní, ktoré nasledovalo po prednáške, hľadali účastníci Zimnej školy odpovede na otázku založenia teologickej estetiky a vzťahu medzi pravdou, dobrom a krásou.

Záver stretnutia bol venovaný rekapitulácii obsahu prednášok a hľadaniu ďalších ciest, ktoré by mohli viesť k rozširovaniu povedomia o filozofii výchovy a k jej prehlbovaniu. Zimná škola filozofie výchovy chcela a stále chce byť platformou pre štúdium a otvorenosť, priestorom, kde sa môžu slovenskí a českí pedagógovia a študenti navzájom inšpirovať a spoločne sa učiť. Organizátorka podujatia, PhDr. Zuzana Svobodová, Ph.D., upovedomila zúčastnených aj o možnosti publikovať články v novom časopise Theology and Philosophy of Education a vyhlásila súťaž o logo časopisu. Spätná väzba zo strany účastníkov potvrdila, že podujatie získalo odozvu, inšpirovalo k ďalším úvahám o témach výchovy a k hľadaniu jej prienikov s filozofiou a teológiou.

Text: doc. Andrea Blaščíková, PhD., a PhDr. Zuzana Svobodová, Ph.D.

 

Uverejnené: 7. februára 2022