Študent UKF v relácii RTVS Dedovizeň
Prednedávnom sme informovali o tom, že rektor UKF Libor Vozár ocenil pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva desať výnimočných študentiek a študentov. Medzi ocenenými bol aj študent učiteľstva slovenského jazyka a literatúry a histórie Bence Püski-Liker, ktorý je veľmi aktívny v organizácii kultúrneho a náboženského života našich krajanov v zahraničí.
Ako zahraničný študent je dolnozemským korešpondentom Ľudových novín, týždenníka Slovákov v Maďarsku, a pracuje na Generálnom konzuláte SR v Békešskej Čabe. S kamarátom Ondrejom Kiszelyom vydali knihu plnú múdrostí a mýtických bytostí s názvom Povery a Michalda dolnozemských Slovákov.
O svojom vzťahu k domovu, spomínanej knihe a aktivitách, ktoré sa viažu k Békešskej Čabe, nachádzajúcej sa v Maďarsku v blízkosti hraníc s Rumunskom a Srbskom, porozprával viac v relácii Dedovizeň, ktorú odvysielala RTVS, a stále si ju môžete pozrieť v archíve.
Bence Püski-Liker a generálny konzul Emil Kuchár.
My sme nášho študenta tiež vyspovedali, vďaka čomu nás aspoň sčasti vtiahol do zákulisia svojej práce. Porozprával, ako a prečo sa rozhodli vydať knihu Povery a Michalda dolnozemských Slovákov, ale aj to, aké najväčšie rozdiely vidí na živote v Békešskej Čabe a v Nitre.
Ako zahraničný študent ste dolnozemským korešpondentom Ľudových novín, týždenníka Slovákov v Maďarsku, a pracujete na Generálnom konzuláte SR v Békešskej Čabe. To sú na študenta zaujímavé a asi aj náročné práce. Čo Vám dávajú a učia Vás?
Náročné pre mňa až tak nie sú, ale je toho niekedy veľa. Keďže akcie sú hlavne na konci týždňa, niekedy nemám ani jeden voľný deň. Treba všetko dobre zorganizovať a potom to človek zvládne ľahšie. Musím ale povedať, že mám vynikajúcich šéfov, ktorí akceptujú to, že sa učím a snažím sa pracovať za Slovač v Čabe.
Bence Püski-Liker s konzulkou Ninou Eliášovou a kolegyňou z Generálneho konzulátu SR v Békešskej Čabe.
My Slováci v maďarskej časti Dolnej zeme nemáme živý kontakt s hovorovou slovenčinou, no ja mám šťastie, že ju musím používať každý deň, lebo ani pán generálny konzul Emil Kuchár, ani pani konzulka Nina Eliášová nevedia po maďarsky. Som im veľmi vďačný, lebo mi veľmi pomáhajú pri jazykovej korektúre našich vydaní. Obidvaja sú veľmi múdri a skúsení ľudia a každý deň sa od nich niečo nové učím. Vďaka Ľudovým novinám som si vybudoval kontakty nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku a spoznal som veľa nových ľudí na Dolnej zemi.
Týmito aktivitami však môj bežný deň nekončí. Ešte sa venujem projektom s mojím kamošom, Ondrejom Kiszelyom, ktorý je predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba. Píšeme súbehy, vyúčtovania, knihy a vydania. Hoci na to dostaneme finančnú podporu, všetko robíme my dvaja. Nemenil by som však, lebo z toho mám radosť.
Najdôležitejšie je, keď nás práca baví. :) Svoje však zohráva aj prostredie. Keby ste mali porovnať život v Békešskej Čabe a na Slovensku, najmä teda v Nitre, keďže tu kvôli štúdiu asi trávite dosť času, v čom vidíte najväčšie rozdiely?
Prvá vec je, že nemám rád hory a v Nitre som býval na Zobore, takže som si musel zvyknúť. Čaba nie je na maďarské pomery veľké mesto – býva tu okolo 60 000 ľudí. Čaba je však rozlohou dvakrát väčšia ako Nitra. V Nitre sa mi nepáči, že v meste je vždy veľa áut a tvoria sa zápchy. U nás je ich oveľa menej, lebo väčšina ľudí chodí na bicykloch.
Prvá vec je, že nemám rád hory a v Nitre som býval na Zobore, takže som si musel zvyknúť. Čaba nie je na maďarské pomery veľké mesto – býva tu okolo 60 000 ľudí. Čaba je však rozlohou dvakrát väčšia ako Nitra. V Nitre sa mi nepáči, že v meste je vždy veľa áut a tvoria sa zápchy. U nás je ich oveľa menej, lebo väčšina ľudí chodí na bicykloch.
Békešská Čaba je župné mesto v juhovýchodnom Maďarsku.
Potom sú to, samozrejme, ekonomické rozdiely, lebo Békešská župa je na juhovýchode Maďarska a je jedna z najchudobnejších žúp. Nitra je na západe a ešte je aj blízko k hlavnému mestu. Ale vôbec, naša evanjelická slovenská mentalita je úplne iná ako tamojšia, o čom by som mohol asi písať celé strany.
Možno sa k tomu dostaneme niekedy v budúcnosti. :) Prejdime však ešte ku knihe Povery a Michalda dolnozemských Slovákov. Čo Vás viedlo k jej vydaniu a z čoho ste pri tvorbe knihy vychádzali? Išlo o Vašu prvú publikáciu?
Starú vešteckú knihu s názvom Proroctví Michaldy, královny ze Sáby, 13. Sibilly sme sa podujali znovu vydať s cieľom oboznámiť súčasných Slovákov so zaujímavou publikáciou a poverami našich predkov. Kniha Michalda bola v minulosti jednou z najčítanejších kníh Dolnozemčanov a svoju popularitu si zachovala až dodnes, lebo aj dnešní ľudia si ešte pamätajú na niektoré proroctvá. Čabänia Michaldu považovali za svätú, preto evanjelická cirkev bojovala proti nej. Ani to však nezabránilo šíreniu jej proroctiev – kopírovali ich ručne, a tak sa zachovali v meste tzv. samizdatové vydania.
Starú vešteckú knihu s názvom Proroctví Michaldy, královny ze Sáby, 13. Sibilly sme sa podujali znovu vydať s cieľom oboznámiť súčasných Slovákov so zaujímavou publikáciou a poverami našich predkov. Kniha Michalda bola v minulosti jednou z najčítanejších kníh Dolnozemčanov a svoju popularitu si zachovala až dodnes, lebo aj dnešní ľudia si ešte pamätajú na niektoré proroctvá. Čabänia Michaldu považovali za svätú, preto evanjelická cirkev bojovala proti nej. Ani to však nezabránilo šíreniu jej proroctiev – kopírovali ich ručne, a tak sa zachovali v meste tzv. samizdatové vydania.
Druhú časť tvorí výber z povier dolnozemských Slovákov na základe zbierky Ondreja Krupu. Tu sa čitatelia dozvedia o poverách našich predkov, napríklad v súvislosti s prírodnými javmi, časťami tela, ale publikácia obsahuje aj pikantnejšie témy. Na konci sú krásne kresby mýtických bytostí Čabänov, akými sú napríklad zmok, alebo topeňec.
Ide o prvú väčšiu publikáciu, vydanú s mojím kamarátom Ondrejom Kiszelyom. Predtým som mu pomáhal pri zostavení brožúrky Čabjanská klbása. Spolu sme oživili aj zaniknuté noviny Slovákov v Békešskej Čabe Čabän, priebežne vyjdú naše menšie zošity a publikácie a nedávno vyšla z tlačiarne naša nová kniha a doteraz najväčší projekt História slovenských evanjelikov na Čabe. Vydali sme tiež zošit s názvom Nový pridávek Tranosciusa.
Bence s priateľmi vo svojej domovine.
Ďakujeme Bencemu za milý rozhovor. Ak by ste sa o poverách Dolnozemčanov a proroctvách kráľovnej zo Sáby radi dozvedeli viac, knihu Povery a Michalda dolnozemských Slovákov, ktorá je písaná dvojjazyčne, si môžete prečítať v online verzii.
Text: Tímea Kamenická, R – Kancelária rektora
Foto: archív Benceho Püski-Likera
Uverejnené: 13. decembra 2021
Foto: archív Benceho Püski-Likera
Uverejnené: 13. decembra 2021
