Dňa 11. novembra 2021 – v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku – zorganizoval Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF literárnu besedu so spisovateľom, pedagógom a literárnym vedcom Alexejom Mikuláškom. Besedu finančne podporilo Veľvyslanectvo Českej republiky v Bratislave a medzi pozvanými hosťami bola aj tajomníčka veľvyslanectva Zuzana Marková.

Beseda sa uskutočnila v príjemných priestoroch divadelnej kaviarne Divadla Andreja Bagara v Nitre, a to za prísnych pravidiel v súlade s opatreniami súvisiacimi s ochorením COVID-19. Pozvanie na besedu prijal aj riaditeľ divadla Jaroslav Dóczy.

Podujatie slávnostne otvoril riaditeľ ústavu Ján Gallik, ktorý privítal hostí i zúčastnených študentov a pár slovami predstavil autora knihy Poetika mravoučné povídky „pro dítky a přátele jejich“ Alexeja Mikuláška. Úspešnú a dlhoročnú spoluprácu Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF s Veľvyslanectvom ČR v Bratislave vyzdvihla vo svojom príhovore pani tajomníčka Zuzana Marková. Následne sa slova ujal univerzitný profesor a medzinárodne uznávaný komparatista Miloš Zelenka, ktorý celé podujatie moderoval a dopĺňal besedu o zaujímavé postrehy a informácie, ktoré sa striedali s otázkami smerom k autorovi. Celé podujatie bolo zamerané na prezentáciu najnovšej publikácie Alexeja Mikulášeka, ktorý ju bližšie predstavil.

V úvode kládol dôraz na to, ako sa cez literatúru prepája tradícia oboch národov, čo podporovalo česko-slovenskú vzájomnosť v minulosti a dodnes sa toto vzájomné porozumenie prepája nielen cez literárny život. Podrobnejšie analyzoval dielo, ktoré sa zaoberá mravoučnou poviedkou, ktorej pramene siahajú do 19. storočia. Prezentoval nie izolovaný pohľad na literatúru, ale literatúru ako fenomén z pohľadu národných literatúr, pričom zdôraznil, že národný pohľad je potrebné dopĺňať pohľadom nadnárodným.

Genéza knihy sa viaže k 80. rokom 20. storočia, keď internet ešte nebol v končinách bývalého Československa dostupný v takej podobe, v akej je dnes. Aj na základe týchto skutočností si treba uvedomiť, aké náročné a prácne bolo študovanie a zhromažďovanie materiálov. Spolupracoval s pedagogickým múzeom, ktoré bolo bohaté na archívne materiály z 1. a 2. polovice 19. stor., s národnou knižnicou a jej knižničným fondom. V práci čerpá z pôvodných prameňov a zdrojov, čo v dobe internetu môže pôsobiť až archaicky, ako hovorí sám autor. Táto monografia je doplnená aj o štúdie z obdobia národného obrodenia, keď sa tvorba sústreďovala na mravne náučnú literatúru, ktorá bola určená pre deti a mládež. Takáto produkcia vytvárala vzorec mravného správania sa. To, že dielo čerpá z historických prameňov a opiera sa o literatúru z obdobia národného obrodenia, naznačuje aj samotná obálka knihy, ktorá odkazuje na časy dávno minulé, ale vo vnútri sa nachádzajú texty, ktoré sú nadčasové so silným odkazom pre súčasnosť i budúcnosť.

V rámci besedy odzneli významné mená ako Christoph von Schmid, Božena Němcová, Ján Neruda, Jakub Arbes, ktorých tvorba mala mravne náučné tendencie a práve tie sa stali neskôr predmetom kritiky. Tieto poviedky sa transformovali do podoby, ktoré boli prijateľné pre deti, ale zároveň boli určené tak rodičom, ako i výchovným autoritám. Vznikali na heuristickom základe a boli písané pôvodnou pravopisnou podobou. Zahŕňajú teoretický aspekt teórie intertextuality ako alúzia či adaptácia. Mikulášek sa osobitne pristavil pri tvorbe Františka Tenčíka, ktorý okrem iného bol významným literárnym bádateľom a teoretikom v oblasti literatúry pre deti a mládež a jeho tvorba ho značne ovplyvnila a inšpirovala.

Samotná kniha je venovaná in memoriam profesorovi Petrovi Libovi, ktorý ho inšpiroval kultovým dielom Čítanie starých otcov, ktoré sa radí do náučnej literatúry a nesie posolstvo práve mravne náučného charakteru. Pre Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre je to významné aj z hľadiska, že práve Peter Liba dlhodobo pôsobil ako vedecký pracovník, neskôr vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry PF, dekan a napokon aj prvý rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Po odprezentovaní knihy sa začala bohatá diskusia, ktorá mala pestrú škálu otázok i odpovedí. Osobitne treba spomenúť ďakovnú reč profesorky Márie Bátorovej, ktorá bola tiež medzi vzácnymi hosťami a vyzdvihla Mikuláškovu vedeckú prácu v danej oblasti. Zdôraznila, aké dôležité je zaoberať sa takouto problematikou a mravnou náukou, a to práve v dnešných časoch kybernetických vymožeností, a vyzdvihla obsahovú, estetickú i umeleckú stránku diela. Otázky kládli i prítomní pedagógovia a študenti Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF, pre ktorých je dielo cenným zdrojom informácií pri ich ďalšom štúdiu.

Na záver sa slova ujal opäť riaditeľ Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ, ktorý vyslovil veľkú vďaku všetkým vzácnym hosťom za ich účasť na besede, taktiež i prítomným študentom a v neposlednom rade Alexejovi Mikuláškovi i Milošovi Zelenkovi za dôslednú prezentáciu monografie. Osobitne patrilo poďakovanie pani tajomníčke Zuzane Markovej, ktorá svojou prítomnosťou zastupovala Veľvyslanectvo ČR v Bratislave. Veľké poďakovanie patrilo aj riaditeľovi divadla Jaroslavovi Dóczymu za umožnenie realizácie besedy v priestoroch Divadla Andreja Bagara v Nitre, a to hlavne v čase, keď pandemická situácia nie je ľahká a zväzuje možnosti spoločenského, kultúrneho i študijného života celej spoločnosti.

Text a foto: Bc. Jana Micháliková, študentka stredoeurópskych areálových štúdií FSŠ UKF

 

Uverejnené: 19. novembra 2021