Na pôde Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre sa 7. októbra 2021 uskutočnili dve prednášky dr. Rostysława Kramara z Varšavskej univerzity, ktorý v Ústave stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre absolvoval pobyt v rámci programu Erasmus+. Prvá z prednášok bola na tému Národnostné a etnické menšiny v Poľsku: asimilácia alebo integrácia?, druhá niesla názov Folklór gulagu ako kultúrny fenomén. Prednášky určené pre poslucháčov univerzity i pre širšiu verejnosť sa pre protipandemické opatrenia realizovali kombinovanou formou.

V prvej prednáške dr. Kramar predstavil súčasné Poľsko ako mnohonárodnostný štát, pričom dôvody tohto stavu treba bezpochyby hľadať už v minulosti. Zdôraznil, že vnímanie Poľska ako monoetnického a monokonfesionálneho štátu – hoci sa tento názor z času na čas zvykne objavovať – je nesprávne. Práve rozmanitosť obyvateľstva, v súčasnosti silnejúca migračná kríza a s tým súvisiace problémy sú dôvodmi neustálej vedeckej i právnej reflexie. Prednášajúci načrtol status etnických a národnostných menšín, ako je zakotvený v súčasných poľských právnych predpisoch, poukázal na striktné rozlišovanie medzi nimi v poľskej legislatíve a zároveň priblížil aktuálne chápanie termínov asimilácia a integrácia. Po vytvorení tejto teoretickej bázy sa dr. Kramar sústredil na predstavenie najpočetnejších národnostných menšín žijúcich v súčasnom Poľsku, a to Nemcov, Ukrajincov, Bielorusov, Rómov, Rusov, Lemkov (Rusínov), Litovcov, Židov a nakoniec Slovákov. Priblížil historické okolnosti ich príchodu na územie Poľska, predstavil miesta ich pobytu na mape, ako aj súčasné aktivity v spoločenskej, kultúrnej či školskej oblasti, pričom výberovo spomenul aj výraznejšie osobnosti z radov národnostných menšín. Nevyhol sa ani bolestivej téme úplnej asimilácie národnostných menšín v Poľsku, ktorej razil cestu niekdajší komunistický režim, no v závere prednášky konštatoval nastávajúcu renesanciu jestvovania týchto menšín v súčasnom Poľsku.

Kultúrne aktivity obyvateľov niekdajších sovietskych pracovných trestaneckých táborov priblížil dr. Kramar vo svojej druhej prednáške. Spomenul, že hoci gulag ako výtvor totalitnej ideológie predstavoval miesto, kde sa popierala ľudská dôstojnosť a odopierala sloboda, predsa len nedokázal úplne vymazať z obyvateľov zmyslel pre krásno a tendenciu tento zmyslel manifestovať i navonok. Toto tvrdenie sa stáva ešte vypuklejším, keď si človek uvedomí, že mnohí obyvatelia gulagu boli pred svojím odsúdením predstaviteľmi kultúrneho a literárneho života. V prednáške sa sústredil predovšetkým na literárne aktivity. Predstavil genézu folklóru gulagu, druhovú, žánrovú, tematickú špecifikáciu tvorby a spomenul významných autorov a ich diela. Celú prednášku obohatil o citácie niektorých pasáží predstavovaných diel i o filmové ukážky zachytávajúce život v táboroch. V závere pozval takmer dvadsať prítomných poslucháčov, ako aj asi tri desiatky tých, ktorí boli pripojení online, hľadať paralely s kultúrnymi prejavmi odsúdencov aj v slovenskej literatúre.

Text: Mgr. Michal Krauter – interný doktorand Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ
Foto: PhDr. Lenka Tkáč-Zabáková, PhD. – odborná asistentka Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ

 

Uverejnené: 12. októbra 2021