Grafiky robil od polnoci do ďalšej polnoci, okolo 23 hodín, takmer bez prestávky, so syntetickými farbami, v nevetraných priestoroch. „Ťažká monotónna práca bola veľmi náročná fyzicky aj psychicky,“ priznáva Igor.

Po premiére v Poprade túto performance pretvoril do menšej inštalácie na steny a nedávno v Nitre túto myšlienku rozvinul do veľkého prenosného priestorového objektu. S realizáciou nápadu mu pomohli aj financie z Fondu na podporu umenia, ktorý požiadal o podporu svojho zaujímavého projektu. Výsledok môžete vidieť v spomínanom Domofe Creativity v Dome módy, kam sa 13-metrový tunel pohodlne vojde.

Viete, kto vyrobil vaše tričko?
Inštaláciu tvorí textilný tunel na hliníkovej konštrukcii, zvonka pokrytý čiernou geotextíliou, pričom samotný tunel je zvnútra vyskladaný z 1 138 kusov linorytových grafík na textile. Vnútro tunela ešte vypĺňa množstvo oblečenia pohádzaného na zemi, ktoré upozorňuje na nezmyselnú nadvýrobu a nakupovanie nových odevov. Len Slovensko denne vyprodukuje niekoľko ton textilného odpadu. „Sekáče sú jednou z najlepších možností, ako riešiť situáciu množstva odpadu, ale ani oni tie obrovské objemy nestíhajú posúvať ďalej. Výborným riešením sú firmy, ktoré z odpadového textilu robia stavebné izolácie. V konečnom štádiu – ak nie na skládke – končí textil v spaľovni, kde sa aspoň energeticky zhodnocuje. To všetko sa však týka len odpadovej stránky, nie etickej,“ upozornil Igor Hanečák. Na konci jeho tunela je stolík so šijacím strojom a tričkom, ktoré potlačenou vetou „who made my clothes“ poukazuje na skutočnú cenu vyrobených odevov. Z trička sa dočítate, v akej výške sa pohybuje jeho skutočná hodnota, aká malá môže byť cena práce a aká neprimerane veľká môže byť prirážka „za značku“.

Podľa slov autora má výstava slúžiť ako výkričník nezdravému konzumu, podliehaniu reklamám na módne trendy, ale aj ako výzva k triezvejšiemu a ekologickejšiemu prístupu k nakupovaniu a k spôsobu života vôbec. Návštevníkov z radov skupín školopovinných detí či dospelých má priviesť k uvažovaniu nad vlastným správaním sa a v najlepšom prípade k reálnej pozitívnej zmene. Ambíciou mobilného projektu je presúvať sa po galériách, výstavných priestoroch a väčších hromadných podujatiach s cieľom šíriť dobrú myšlienku a možnosti, ako výrobcov oblečenia primäť k väčšej zodpovednosti, transparentnosti a udržateľnosti ich produkcie. Zodpovednosť vyplývajúca z osobných rozhodnutí je však na mieste aj u každého z nás.

„Ako jedno z riešení s pozitívami do budúcnosti vidím i prácu s mládežou – vzdelávaním a kreatívnou prácou s recyklovaným odpadom v rámci workshopov,“ doplnil Igor Hanečák, ktorý sa okrem štúdia na UKF venuje šíreniu osvety medzi deťmi v rámci OZ Zaujímam sa a projektu Recyklátor. Jeho originálnym konceptom sú textilné nášivky s otlačenými linorytovými grafikami, pomocou ktorých so svojimi spolupracovníkmi dáva druhý život starším kusom oblečenia. V tomto smere spolupracujú s nitrianskym obchodom Sekáč je láska. „V rámci svojej diplomovej práce na PF UKF s názvom Recyklácia vo výtvarnom umení a školskej praxi skúmam možnosti aplikovania práce s odpadom priamo vo výtvarnej výchove detí,“ dodal náš študent, ktorý v tejto oblasti vidí aj svoju budúcnosť po skončení UKF.