V rámci Nitrianskych univerzitných dní pripravil Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre program, ktorý bol určený nielen členom akademickej obce, ale aj širokej verejnosti. Tento rok to boli celkom tri odborné prednášky, ktoré kvôli už dobre známym skutočnostiam prebehli online. Prvá z nich sa uskutočnila v pondelok 26. apríla, druhá 29. apríla a tretia bola na programe v prvý májový utorok. Prednášajúcimi boli vedeckovýskumná pracovníčka PhDr. Lenka Tkáč-Zabáková, PhD., z domáceho pracoviska a riaditeľ obľúbeného nitrianskeho Divadla Andreja Bagara, Ing. Jaroslav Dóczy, PhD.

Prvé dve prednášky s názvom Cultural image of the V4 – its creation and (re)shaping sa týkali vzniku a zmien vo vnímaní krajín patriacich do V4 a prebehli v anglickom jazyku. Uskutočnili sa pri príležitosti pripomenutia 30. výročia založenia V4 a ich cieľom bolo priblížiť spoločné východiská, ktoré priamo či nepriamo viedli k založeniu vyšehradského partnerstva.

Po zadefinovaní terminologických východísk prednášajúca predstavila kultúrne, spoločenské a historické determinanty, ktoré už v minulosti priviedli mnohé najmä politicky angažované osobnosti k myšlienke stredoeurópskej jednoty a spolupráce. Koncepcie spoločného nadnárodného zoskupenia z 19. storočia boli prvými impulzmi pre vznik kooperácie viacerých krajín v srdci Európy. Predstavené boli idey panslavizmu, pangermanizmu, ale aj konkrétne predstavy F. Palackého, Ľ. Štúra, T. G. Masaryka, Z. Krasińskeho, L. Telekiho, M. Kunderu a iných. Vďaka nim si asi šesť desiatok poslucháčov pripomenulo historické východiská a mnohé aspekty regionálnej kultúry, ktoré viedli k vytvoreniu a pretváraniu obrazu „zjednotenej strednej Európy“.

Podujatie bolo zároveň súčasťou riešenia medzinárodného projektu V4 Summer School, ktorý prebieha s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu. Vďaka medzinárodnej poľsko-slovensko-maďarsko-českej spolupráci, na základe ktorej projekt vznikol, sa tohto online podujatia zúčastnili, okrem našich domácich poslucháčov, aj študenti Metropolitnej univerzity v Budapešti, Mendelovej univerzity v Brne a Univerzity Marie Curie Sklodowskej v Lubline.

Svet divadla v období „pantechniky“
Výrazy s predponou „pan“ sú v ostatnom čase silno zastúpené v našej – inak všednej – každodennosti. Únik z nej sa prednedávnom nejavil ako problematický, veď stačilo „ozvláštniť deň“ napríklad návštevou vybraného divadelného predstavenia, koncertu alebo iného podujatia. Pandémia toto znemožnila, a tak sa začali hľadať nové možnosti. Možno sú oblasti, pri ktorých rozdiely medzi tradičnými a alternatívnymi spôsobmi „sprostredkovania“ hodnôt nepredstavujú až také zásadné úskalia, ako je to v prípade divadla. Preniesť divadlo zo spoločenskej sféry do tej osobnej je síce teoreticky riešiteľné, avšak otázkou je, do akej miery ponúka uspokojivé riešenie pre obe strany – divadlo/herca i diváka. Z online predstavení sa vytráca to neprenosné čaro – jedinečná atmosféra príchodov a odchodov divákov, živej vravy či zaslúženého aplauzu pre účinkujúcich. Divadlo je v súčasnosti postihnuté niekoľkonásobne. Chýba mu divák v reálnom priestore, možnosť prípravy i javiskovej realizácie predstavení a v neposlednom rade naň doliehajú ekonomické problémy zapríčinené epidemiologickými opatreniami.

Možnosť nazrieť do „života“ divadla i do vyššie spomínaných „sizyfovských zápasov“ umožnil v rámci online prednášky zrealizovanej Ústavom stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre v rámci Nitrianskych univerzitných dní riaditeľ Divadla Andreja Bagara v Nitre, Ing. Jaroslav Dóczy, PhD. Okrem odkrývania zložitého procesu práce na inscenácii, počnúc výberom textu až po dernieru, sa J. Dóczy dotkol aj ďalších aspektov divadelného života – plánovaného programu, pôsobenia na medzinárodnej scéne a pod. Nešlo pritom len o číro teoretické uchopenie problematiky či prehľad dôležitých historických medzníkov nitrianskeho divadla, ale aj o „živé slovo“, praktické priblíženie toho, čo sa „vskutku“ deje za dverami inštitúcie, ktorá sa usiluje nájsť spôsob ako prežiť i v období, keď je situácia nanajvýš neistá a možnosti ďalšieho rozvoja mimoriadne oklieštené. Prežitie v konkurenčnom boji i v období pandémie, ako to bolo zjavné aj z „rozprávania“ J. Dóczyho, závisí nielen od nadobudnutého vzdelania, ale rovnako tak od schopností zužitkovať všetky vedomosti i skúsenosti kreatívne, vynaliezavo a možno o čosi netradičnejšie ako doteraz. Každý úspech manažmentu i „divadelnej“ profesie totiž závisí od miery osobného vkladu jednotlivcov a, samozrejme, i od schopnosti tímovej práce.

Prednáška tak svojím obsahovým zacielením, ale aj následnou diskusiou, priniesla nielen poučenie o teatrologických a manažérskych činnostiach, ale umožnila pozrieť sa na divadlo zblízka, z nového pohľadu. Popritom všetkom rezonovala myšlienka nutnej flexibility a sebarealizácie ako predpokladov na cestu z labyrintov, v ktorých sa divadlo, resp. akákoľvek iná kultúrna inštitúcia, v súčasnosti ocitá.

Text a foto: PhDr. Lenka Tkáč-Zabáková, PhD., doc. PhDr. Zuzana Vargová, PhD., FSŠ – Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr

 

Uverejnené: 10. mája 2021