Takéto i mnohé ďalšie zaujímavé otázky a pohľady na problematiku migrácie prezentovali hostia online panelovej vedeckej konferencie s názvom Mediálny diskurz migrácie v novembri 2020. Konferencia sa uskutočnila v rámci projektu VEGA – Formovanie postojov generácie Y v geografickom priestore V4 k problematike migrantov prostredníctvom digitálnej komunikácie na sociálnych sieťach, realizovaného na Katedre masmediálnej komunikácie a reklamy UKF v Nitre. Garantkou projektu je docentka Lucia Spálová, ktorá úvodným slovom zahájila konferenciu.

Prvou časťou programu bola prezentácia piatich príspevkov na tematiku migrácie, ktorú otvoril doktor Miroslav Bahna s jeho odborným príspevkom. „Brexit bol pre mnohých ľudí vierou v to, že zastavia migráciu,“ skonštatoval počas svojej prezentácie. V súvislosti s tým dodal i zaujímavý fakt: „Nepotvrdilo sa, že by za Brexit hlasovali najmä ľudia z miest, kde žije najviac cudzincov.“ Doktor Bahna však prišiel s pozorovaním, že „za“ boli obyvatelia, ktorí žijú v oblastiach, kde sa počet cudzincov za posledné roky dramaticky zmenil. Teda napríklad Londýn, ktorý je multikultúrny dlhodobo, Brexit dramaticky nenadchol. „Britom nevadia veľké počty cudzincov, vadí im rýchla zmena,“ vysvetlil.

Potom, ako ďalšiu z hostí uviedla pani doktorka Edita Štrbová, ktorá sprevádzala prvú časť konferencie, sa mohli hostia i publikum pozrieť napríklad i na fotografie „zanechaných detí“ – pojmu, s ktorým pracovala doktorka Monika Nová vo svojom príspevku. Hovorila o zmene, ktorú prináša migrácia v rámci rodiny. Keď odchádza matka, otec, či obaja rodičia a deti buď zostávajú v starostlivosti jedného z rodičov, prípadne v opatere starých rodičov, alebo v komunite susedov, známych, či v rukách opatrovateliek. Takzvaný odliv starostlivosti je pomerne menej častý pojem ako odliv mozgov, no taktiež veľmi závažný. Značí odchod jedného či oboch rodičov, aby sa starali o iných ľudí v krajine, do ktorej migrujú. Nová odprezentovala viaceré dopady, ktoré takýto odliv spôsobuje. Veľmi dôležitým faktorom je najmä, kto prevezme starostlivosť o zanechané dieťa. Deti majú síce vďaka remitenciám lepšiu finančnú istotu, no zlepšené výsledky v škole to neprináša. Niekedy práve naopak. „Deti nemajú čas venovať sa štúdiu, stávajú sa náhradným rodičom a prevezmú na seba viaceré úlohy,“ informovala Nová. Medzi prvé tri krajiny, ktorých sa týka problém zanechaných detí uviedla Indiu, Čínu a Filipíny.
 

Doktor Kohoutek vo svojom príspevku ozrejmil, ako využívanie metafor ovplyvnilo migračný diskurz. „Štát je kontajner, paralela my vs. oni. Teda vnútorný priestor ako obraz štátu a to, čo ide zvonka značí nebezpečie,“ znel jeden z príkladov. Príspevok Jiřího Kohoutka sa podľa jeho slov venoval problematike migrácie a jazyku, akým sa o nej hovorilo do roku 2017. Povedal, že počas posledných rokov nastala zmena. „Od roku 2017 sa téma čiastočne upokojila. Diskurz migrácie dostal opäť do českej spoločnosti najmä Babiš,“ vyjadril sa Kohoutek.

Magister Peter Ivanič a magisterka Pavlína Chalupková počas konferencie vystúpili ako zástupcovia neziskového sektora. Ivanič je manažérom vzdelávacích projektov a v rámci vzdelávacieho projektu v Lige za ľudské práva sa snaží prispieť k rozvoju globálnej žurnalistiky na Slovensku. Tomu venoval aj svoj vstup na online konferencii, počas ktorej prezentoval názor, že svet sa mení a treba ho vnímať v globále, nestačí ho deliť na zahraničný a domáci. „Zahraničný by mal poukazovať na veci, ktoré sa dejú v zahraničí, avšak globálny pohľad by mal reprezentovať veci cez širší objektív,“ povedal. Globálnu žurnalistiku však neoznačil za náhradu zahraničnej, iba za jej pokračovanie. Napríklad schopnosť uvádzať prepojenia, súvislosti, súvzťažnosti tém. „Prepojenie sveta, to je podstatné,“ zdôraznil Ivanič.

Pavlína Meľuchová z mimovládnej organizácie Človek v ohrození následne predstavila ich spoločnú analýzu mediálneho pokrývania migrácie na Slovensku: „Je to naša služba ľuďom, naša služba verejnosti, aby boli informovaní správne,“ uviedla príklad z rozhovorov so slovenskými novinármi, ktoré boli súčasťou analýzy. „Novinári nemajú byť zástancami migrácie, no majú byť objektívni,“ skonštatovala na záver.

Následne program preklopili do druhej časti tri videá študentov Katedry masmediálnej komunikácie a reklamy UKF v Nitre s autorskými ilustráciami a animáciami, ktorými poukázali na známe fakty a mýty o migrácii. Druhú časť uviedla i prezentácia od doktorandiek z rovnakej katedry – Ľubice Račekovej a Veroniky Szabóovej – ktorá otvorila problematiku slobody slova napriek hrozbe násilia. Poukázala na nedávny teroristický útok vo Francúzsku na učiteľa občianskej výchovy, ktorý využil karikatúru proroka Mohameda ako pomôcku na hodine o kritickom myslení. Významnou súčasťou druhej polovice programu bola následne panelová diskusia, ktorú viedla doktorandka Ľubica Račeková. Do diskusie sa pridali i ďalší dvaja hostia, a to doktor Petr Just a docent Radoslav Štefančík.
 

Posledným bodom konferencie bolo video z výstavy autorských prác, grafických plagátov a fotografií od študentov Katedry marketingovej komunikácie a reklamy, ktorí patria do generácie Y a pedagógov katedry doktora Jána Huňadyho a doktora Jozefa Peniaka. Výstava je nainštalovaná v priestoroch Študentského centra UKF a tvorí malú vzorku analýz súčasného postoja generácie Y k problematike migrácie vo svete. Peniak na záver poukázal na fakt, že študenti väčšinou vnímali pri spracúvaní ich dobrovoľnej úlohy migrantov ako ľudí z krajín tretieho sveta. „Možno by to dopadlo inak, keby vnímali i to, že migrantom je vlastne i človek migrujúci z nejakej časti Slovenska napríklad do Bratislavy,“ priznal. „Na tému sa dá nazerať z mnohých hľadísk, i naši študenti sa na túto problematiku pozerajú rôzne a zostáva na nich, či sa ich postoje budú meniť,“ dodal Huňady, druhý autor fotografií.

Text a foto: Mgr. Ľubica Račeková – doktorandka Katedry masmediálnej komunikácie a reklamy FF UKF pôsobiaca na Katedre žurnalistiky FF UKF