Peter Liba sa narodil 27. júna 1931 v obci Klenov, okres Prešov. Maturoval na Gymnáziu v Gelnici (1952). Po maturite študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení vysokoškolského štúdia sa stal pracovníkom bibliografického odboru Matice slovenskej v Martine, kde najskôr zastával funkciu vedúceho oddelenia teórie bibliografie, potom vedúceho bibliografického oddelenia a od roku 1968 funkciu riaditeľa Bibliografického ústavu. Z Matice slovenskej po zákaze publikovania v roku 1973 odišiel na Pedagogickú fakultu v Nitre, kde sa stal vedeckým pracovníkom v Kabinete literárnej komunikácie a experimentálnych metodík. Bol vedúcim Katedry slovenskej literatúry PF v Nitre (1975 – 1976 a 1988 – 1991). V roku 1991 ho zvolili za dekana Pedagogickej fakulty, v roku 1993 za rektora novovznikajúcej Vysokej školy pedagogickej a v roku 1996 sa stal prvým rektorom univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Tento post zastával do roku 1999. Po odchode z postu rektora sa stal vedúcim Katedry kulturológie Filozofickej fakulty UKF, ktorú sám inicializoval a zakladal. Bol predsedom a členom rôznych odborných a vedeckých komisií.

Za jeho rozsiahlu vedeckú, kultúrnu a spoločenskú činnosť mu bolo udelených množstvo uznaní a vyznamenaní – Zlatá medaila Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Čestné uznanie Literárneho fondu, Pamätná medaila Univerzity Konštantína Filozofa a iné. Bol nositeľom pápežského Rytierskeho rádu sv. Gregora Veľkého. V roku 2006 bol ocenený Cenou Fra Angelica v oblasti slovesného umenia.

Celoživotná vedecká, pedagogická a kultúrna práca prof. Petra Libu pramenila z jeho živého záujmu o literatúru. Hlboké nadšenie pre vedeckú prácu ho viedlo cestou výskumu, ktorý realizoval už počas svojho účinkovania v Matici slovenskej. Tu rozvíjal teóriu bibliografie a participoval na zostavovaní rôznych slovníkov a bibliografií (Slovník pseudonymov slovenských spisovateľov, Bibliografia slovenských kníh 1901 – 1918, Čítanie starých otcov a iné). Paralelne skúmal dejiny populárnej literatúry 18. a 19. storočia. Vo veľkej miere sa zaujímal o ľudovú tvorbu na Slovensku a na základe výskumov ľudovej slovesnosti poukazoval na potrebu začleniť tento druh literárnej tvorby do prirodzeného literárneho procesu a vývinu.

Po príchode na Pedagogickú fakultu UKF v Nitre mal príležitosť zaoberať sa otázkami literárnej komunikácie, semiotiky a folkloristiky. Svoje práce publikoval aj v nemčine, ruštine, poľštine a srbčine. Autorsky sa podieľal na tvorbe významných publikačných výstupov Kabinetu literárnej komunikácie (Pojmoslovie literárnej komunikácie, Pojmoslovie literárno-múzejnej komunikácie a ďalšie). Prepojenie literárno-historického a teoreticko-komunikačného aspektu vnieslo do jeho myslenia nové impulzy a prinieslo mnohé vedecké a knižné výstupy (Kontexty populárnej literatúry, Čitateľ a literárny proces a iné). Po roku 1989 sa k jeho celoživotnému záujmu o literatúru pridružil aj záujem o filozoficko-sociologické, estetické, etické a kulturologické otázky (Literatúra a folklór, Dostredivé priestory literatúry, Literatúra/kultúra a i.).

Profesora Petra Libu si jeho študenti a spolupracovníci budú pamätať ako horlivého pedagóga a neúnavného vedca, ktorý vždy oduševnene sprostredkovával svoje vedomosti študentom. Udivoval svojimi rozsiahlymi poznatkami a bystrými postrehmi na akúkoľvek diskutovanú tému. Bol uznávanou vedeckou a pedagogickou autoritou v celoslovenskom meradle.

Profesor Peter Liba zomrel vo veku 89 rokov v Nitre.

Nikdy na neho nezabudneme.