Prax študentov napriek koronakríze nemešká
Leto je v plnom prúde a s ním aj povinná letná prax študentov archeológie z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Absolvujú ju vo viacerých lokalitách Slovenska, ktoré postupne vydávajú svoje tajomstvá. Okrem hmotných výsledkov je pre nich prax na archeologických výskumoch cenným a hlavne nenahraditeľným zdrojom skúseností a poznatkov, ktoré môžu využiť vo vlastnej výskumnej práci i v budúcej profesii.
O práve prebiehajúcich archeologických výskumoch a s nimi spojenej praxi študentov sme sa porozprávali s tou najpovolanejšou – vedúcou Katedry archeológie (KA) Filozofickej fakulty UKF prof. PhDr. Noémi Beljak Pažinovou, PhD. Prezradila nám, kde všade naši študenti archeológie praxujú, čo je náplňou a cieľom ich praxe a prečo je dôležité, aby takouto cestou získali zručnosti terénneho archeológa. Svojich študentov učí vidieť veci v súvislostiach, aby aj z tých najmenších fragmentov nájdených pri výskumoch dokázali načrtnúť čo najrealistickejšie interpretácie každodenného života ľudí na skúmaných lokalitách v minulosti.
Kde všade, v akých lokalitách študenti archeológie UKF praxujú? Kto vedie tieto terénne výskumy? Neohrozila pandémia výkon tejto praxe?
Prax študentov napriek koronakríze nemešká. Máme ju naplánovanú vždy na letné mesiace. Toto leto majú študenti možnosť zúčastniť sa troch vedeckých archeologických výskumov našej katedry. Od polovice júna na dva týždne sa naši 2 prváci a 2 druháci zúčastnili výskumu základových múrov Potterovho ohňového stroja, ktorý zabezpečovalo Mesto Nová Baňa. Výskum bol realizovaný pod mojím vedením v spolupráci s odborným asistentom Matejom Stykom. Od konca júna na štyri-päť týždňov máme našich ďalších študentov – magistrov na výskume Oponického hradu, ktorý zabezpečuje občianske združenie Apponiana. Výskum vedie kolega Dominik Repka a zúčastňuje sa ho aktívne aj naša interná doktorandka Barbora Jančiová, ktorej dizertačná práca je zameraná na spracovanie kachlíc z tohto hradu. Tretím je už tradične výskum na Pustom hrade vo Zvolene, kde sa bude konať aj Letná škola archeológie, po prvýkrát od svojho vzniku (od roku 2011), žiaľ, nie na medzinárodnej úrovni. Zúčastnia sa jej teda len študenti a dobrovoľníci zo Slovenska. Letnú školu organizujem ja, pričom samotný výskum na hrade vedie môj manžel Ján Beljak, vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Prax študentov napriek koronakríze nemešká. Máme ju naplánovanú vždy na letné mesiace. Toto leto majú študenti možnosť zúčastniť sa troch vedeckých archeologických výskumov našej katedry. Od polovice júna na dva týždne sa naši 2 prváci a 2 druháci zúčastnili výskumu základových múrov Potterovho ohňového stroja, ktorý zabezpečovalo Mesto Nová Baňa. Výskum bol realizovaný pod mojím vedením v spolupráci s odborným asistentom Matejom Stykom. Od konca júna na štyri-päť týždňov máme našich ďalších študentov – magistrov na výskume Oponického hradu, ktorý zabezpečuje občianske združenie Apponiana. Výskum vedie kolega Dominik Repka a zúčastňuje sa ho aktívne aj naša interná doktorandka Barbora Jančiová, ktorej dizertačná práca je zameraná na spracovanie kachlíc z tohto hradu. Tretím je už tradične výskum na Pustom hrade vo Zvolene, kde sa bude konať aj Letná škola archeológie, po prvýkrát od svojho vzniku (od roku 2011), žiaľ, nie na medzinárodnej úrovni. Zúčastnia sa jej teda len študenti a dobrovoľníci zo Slovenska. Letnú školu organizujem ja, pričom samotný výskum na hrade vedie môj manžel Ján Beljak, vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Doktorandka Barbora Jančiová odkrýva kachlicu na Oponickom hrade.
V teréne pracujete v rúškach?
Nie, nepracujeme v rúškach, nie je to povinné, hoci ich máme na výskumoch takpovediac pri ruke. Sme v teréne, na čistom vzduchu, kde sa pracuje v menších skupinách, ktoré majú svoj pracovný priestor.
Nie, nepracujeme v rúškach, nie je to povinné, hoci ich máme na výskumoch takpovediac pri ruke. Sme v teréne, na čistom vzduchu, kde sa pracuje v menších skupinách, ktoré majú svoj pracovný priestor.
Aký je rozsah a obsah praxe v rámci výskumov Katedry archeológie? Čo konkrétne počas nej študenti vykonávajú?
Našich vedeckých výskumov sa zúčastňujú povinne študenti prvého a druhého ročníka bakalárskeho štúdia a prvého ročníka magisterského štúdia. Povinnú majú minimálne dvojtýždňovú každoročnú letnú prax na výskumoch našej katedry, pričom časť zo študentov sa často rozhodne aj pre dlhší čas, maximálne 4 týždne. Obsahom praxe je nadobudnúť terénne zručnosti na variabilných archeologických výskumoch. Vykonávajú elementárne práce, ako sú samotné výkopy, teda práca s lopatou, rýľom, krompáčom, fúrikom a podobne, ale aj konkrétne odborné práce, ako začisťovanie nálezových situácií, vyberanie sídliskových, niekedy aj hrobových objektov, rozpoznávanie kultúrnych a geologických vrstiev v teréne, kreslenie terénnych situácií – objektov, vrstiev, profilov, múrov... A, samozrejme, pracujú aj s nálezmi, čistia ich, prírastkujú a balia. V rámci letnej školy archeológie organizujeme aj archeozoologický i archeobotanický seminár, kde sa študenti naučia pracovať aj s biologickým materiálom, s nálezmi, ako sú zvieracie kosti a zuby, parožie a semená rastlín.
Našich vedeckých výskumov sa zúčastňujú povinne študenti prvého a druhého ročníka bakalárskeho štúdia a prvého ročníka magisterského štúdia. Povinnú majú minimálne dvojtýždňovú každoročnú letnú prax na výskumoch našej katedry, pričom časť zo študentov sa často rozhodne aj pre dlhší čas, maximálne 4 týždne. Obsahom praxe je nadobudnúť terénne zručnosti na variabilných archeologických výskumoch. Vykonávajú elementárne práce, ako sú samotné výkopy, teda práca s lopatou, rýľom, krompáčom, fúrikom a podobne, ale aj konkrétne odborné práce, ako začisťovanie nálezových situácií, vyberanie sídliskových, niekedy aj hrobových objektov, rozpoznávanie kultúrnych a geologických vrstiev v teréne, kreslenie terénnych situácií – objektov, vrstiev, profilov, múrov... A, samozrejme, pracujú aj s nálezmi, čistia ich, prírastkujú a balia. V rámci letnej školy archeológie organizujeme aj archeozoologický i archeobotanický seminár, kde sa študenti naučia pracovať aj s biologickým materiálom, s nálezmi, ako sú zvieracie kosti a zuby, parožie a semená rastlín.
V čom sú výskumy vašej katedry v jednotlivých lokalitách unikátne, zaujímavé? S čím sa počas nich študenti oboznámia?
Pre študentov volíme variabilné lokality, aby sa naučili čo najviac a oboznámili sa s rôznymi terénnymi situáciami. Vychádzame, samozrejme, aj z našich výskumných (projektových) zámerov a tomu prispôsobujeme aj miesta výkopov. Každá lokalita je pre nás dôležitá a v mnohom unikátna, napríklad veľmi obľúbeným bol donedávna výskum na hrade Peťuša pod mojím vedením v rokoch 2011 – 2018, ktorý sme si celý „manažovali“ ako katedra samostatne, rovnako ako výskum na hradisku Malý Lysec, ešte pod vedením bývalého vedúceho katedry prof. Romsauera. Je dôležité, aby študenti získali zručnosti terénneho archeológa, teda aby vedeli spoznať archeologický objekt, vrstvu, nález a správne ho zdokumentovať a časovo zaradiť.
Pre študentov volíme variabilné lokality, aby sa naučili čo najviac a oboznámili sa s rôznymi terénnymi situáciami. Vychádzame, samozrejme, aj z našich výskumných (projektových) zámerov a tomu prispôsobujeme aj miesta výkopov. Každá lokalita je pre nás dôležitá a v mnohom unikátna, napríklad veľmi obľúbeným bol donedávna výskum na hrade Peťuša pod mojím vedením v rokoch 2011 – 2018, ktorý sme si celý „manažovali“ ako katedra samostatne, rovnako ako výskum na hradisku Malý Lysec, ešte pod vedením bývalého vedúceho katedry prof. Romsauera. Je dôležité, aby študenti získali zručnosti terénneho archeológa, teda aby vedeli spoznať archeologický objekt, vrstvu, nález a správne ho zdokumentovať a časovo zaradiť.
Letná škola archeológie 2019 na Pustom hrade vo Zvolene.
Koľko rokov prebiehajú terénne výskumy v jednotlivých lokalitách? Koľko pracovníkov katedry a študentov sa ich viac či menej pravidelne zúčastňuje?
Je to variabilné podľa lokality. Na Pustom hrade vo Zvolene pracujeme asi najpravidelnejšie – každoročne od roku 2009, pričom Letná škola archeológie tu bola organizovaná od roku 2010. Dlhšie sme pôsobili na hrade Peťuša (2001 – 2018), ďalej na hrade Dobrá Niva (2013, 2014), Oponickom hrade (od 2015 až doteraz), hradisku Malý Lysec (2013, 2014), v Novej Bani (2019, 2020); v rámci jednej sezóny napr. na hrade Fiľakovo, Zvolen – Bakova jama, Jarok, atď. Z pracovníkov katedry je na našich výskumoch vždy jeden zamestnanec, ktorý je držiteľom odbornej spôsobilosti na vykonávanie archeologických výskumov na území SR a minimálne jeden odborný pracovník alebo doktorand. Zo študentov najmenej 2 – 4, na väčších výskumoch aj 10 – 20.
Je to variabilné podľa lokality. Na Pustom hrade vo Zvolene pracujeme asi najpravidelnejšie – každoročne od roku 2009, pričom Letná škola archeológie tu bola organizovaná od roku 2010. Dlhšie sme pôsobili na hrade Peťuša (2001 – 2018), ďalej na hrade Dobrá Niva (2013, 2014), Oponickom hrade (od 2015 až doteraz), hradisku Malý Lysec (2013, 2014), v Novej Bani (2019, 2020); v rámci jednej sezóny napr. na hrade Fiľakovo, Zvolen – Bakova jama, Jarok, atď. Z pracovníkov katedry je na našich výskumoch vždy jeden zamestnanec, ktorý je držiteľom odbornej spôsobilosti na vykonávanie archeologických výskumov na území SR a minimálne jeden odborný pracovník alebo doktorand. Zo študentov najmenej 2 – 4, na väčších výskumoch aj 10 – 20.
Aké sú doterajšie najvýznamnejšie archeologické nálezy, objavy v lokalitách, ktoré skúmate?
Dôležitých, zaujímavých a unikátnych nálezov je veľa v každej lokalite, ktorú skúmame. Naším cieľom pritom nie sú samotné nálezy ako indivíduá, ale cieľom každého archeológa, to sa snažím naučiť aj študentov, je pokus o čo najrealistickejšiu interpretáciu života ľudí na skúmaných lokalitách v minulosti, teda v čase, keď sa predmety, ktoré v súčasnosti nachádzame len vo fragmentoch, používali aktívne a boli súčasťou každodennosti miesta. Dôležité je teda vidieť širší obraz spôsobu života v minulosti a na základe nami „odkrytých“ dôkazov ho objektívne posúdiť a interpretovať.
Dôležitých, zaujímavých a unikátnych nálezov je veľa v každej lokalite, ktorú skúmame. Naším cieľom pritom nie sú samotné nálezy ako indivíduá, ale cieľom každého archeológa, to sa snažím naučiť aj študentov, je pokus o čo najrealistickejšiu interpretáciu života ľudí na skúmaných lokalitách v minulosti, teda v čase, keď sa predmety, ktoré v súčasnosti nachádzame len vo fragmentoch, používali aktívne a boli súčasťou každodennosti miesta. Dôležité je teda vidieť širší obraz spôsobu života v minulosti a na základe nami „odkrytých“ dôkazov ho objektívne posúdiť a interpretovať.
Archeologické výskumy v Novej Bani sa spájajú so vznikom a použitím zaujímavej technickej pamiatky – Potterovho ohňového stroja – v banskom priemysle. Oproti výsledkom, ktoré ste na webovom sídle UKF prezentovali vlani v auguste, sú v tomto výskume nejaké zaujímavé posuny? Čím pokračuje?
Minulý rok sme „len" hľadali na danom pozemku miesto, kde by mohli byť základy strojovne Potterovho ohňového stroja, ktorý slúžil v rokoch 1724 – 1729 na odčerpávanie vody zo známej banskej šachty Althandel na ťažbu zlata v Novej Bani. Vtedy sa nám ho podarilo lokalizovať a odkryť jedno nárožie. Tento rok sme pokračovali v odkrývaní základov budovy strojovne, našli sme ďalšie dve nárožia stavby a rozpoznali sme mladšiu a zároveň menšiu prestavbu/prístavbu, ktorá sa na pôvodné základy postavila v 19. storočí a vieme ju lokalizovať aj na dobových mapách. Po 10 dňoch tohtoročného výskumu vieme, že pôvodná budova strojovne mala masívne základy s rozmermi 14,6 x 8 m, hrúbkou stien do 2 m a ešte zachovanou výškou múrov zhruba 0,8 – 1 m a viac. Našli sme aj mnohé nálezy, poukazujúce na banskú minulosť tohto miesta.
Minulý rok sme „len" hľadali na danom pozemku miesto, kde by mohli byť základy strojovne Potterovho ohňového stroja, ktorý slúžil v rokoch 1724 – 1729 na odčerpávanie vody zo známej banskej šachty Althandel na ťažbu zlata v Novej Bani. Vtedy sa nám ho podarilo lokalizovať a odkryť jedno nárožie. Tento rok sme pokračovali v odkrývaní základov budovy strojovne, našli sme ďalšie dve nárožia stavby a rozpoznali sme mladšiu a zároveň menšiu prestavbu/prístavbu, ktorá sa na pôvodné základy postavila v 19. storočí a vieme ju lokalizovať aj na dobových mapách. Po 10 dňoch tohtoročného výskumu vieme, že pôvodná budova strojovne mala masívne základy s rozmermi 14,6 x 8 m, hrúbkou stien do 2 m a ešte zachovanou výškou múrov zhruba 0,8 – 1 m a viac. Našli sme aj mnohé nálezy, poukazujúce na banskú minulosť tohto miesta.
Odborná komisia na výskume strojovne Potterovho ohňového stroja v Novej Bani.
Čo bude náplňou tohtoročnej Letnej školy archeológie?
Letná škola na Pustom hrade vo Zvolene bude trvať 4 týždne od 20. júla do 14. augusta. Skúmať budeme na nálezy veľmi bohatú časť v strednej časti Horného hradu v blízkosti vnútorného líca východného opevnenia. Sonda bude mať veľkosť 16 x 5 m. Na tejto ploche predpokladáme veľké množstvo nálezov z obdobia čulého hradného života v 13. až polovici 14. storočia, resp. určite tu nájdeme aj stopy po ďalšom osídlení z obdobia konca doby bronzovej (1000 – 800 pr. Kristom), kedy tu stálo významné hradisko strážiace juh Zvolenskej kotliny. Zároveň verím, že nás rovnako, ako každoročne, opäť prekvapia nečakané nálezy aj z iných dejinných období osídlenia, resp. využívania lokality.
Letná škola na Pustom hrade vo Zvolene bude trvať 4 týždne od 20. júla do 14. augusta. Skúmať budeme na nálezy veľmi bohatú časť v strednej časti Horného hradu v blízkosti vnútorného líca východného opevnenia. Sonda bude mať veľkosť 16 x 5 m. Na tejto ploche predpokladáme veľké množstvo nálezov z obdobia čulého hradného života v 13. až polovici 14. storočia, resp. určite tu nájdeme aj stopy po ďalšom osídlení z obdobia konca doby bronzovej (1000 – 800 pr. Kristom), kedy tu stálo významné hradisko strážiace juh Zvolenskej kotliny. Zároveň verím, že nás rovnako, ako každoročne, opäť prekvapia nečakané nálezy aj z iných dejinných období osídlenia, resp. využívania lokality.
Plánujú sa z výsledkov týchto výskumov vydať aj publikácie? Časť o výskumoch areálu Pustého hradu a okolia Zvolena ste už prezentovali zrejme v publikácii Stredné Slovensko v stredoveku – Vývoj osídlenia regiónu pred udelením mestských privilégií mestu Zvolen...
Áno, z každej lokality, ktorú skúmame a je archeologicky „pozitívna“, publikujeme výsledky. Z dlhodobejších výskumov, kde nepôsobíme len krátko (jednu sezónu), sú to, samozrejme, viaceré publikácie. Okrem spomenutého zborníka sme ešte v roku 2018 vydali publikáciu Pustý hrad vo Zvolene a hrad Peťuša vo svetle aktuálnych výskumov (autori Ján Beljak – Noémi Beljak Pažinová – Michal Šimkovic) a aktuálne v roku 2020 vyjdú, resp. už vyšli, viaceré články vo vedeckých a odborných časopisoch u nás, v Čechách, Maďarsku a Chorvátsku o výsledkoch výskumu a vybraných nálezoch na Pustom hrade vo Zvolene. Veľmi sa teším, že naše aktivity na Oponickom hrade taktiež pravidelne vyúsťujú do publikácií. Aktuálne sme na katedre v roku 2019 participovali na vydaní vedeckej monografie Kachlice z Oponického hradu (Barbora Jančiová – Dominik Repka – Peter Sater – Matej Styk), ktorá už má veľmi dobrú odozvu u odbornej i laickej verejnosti. Pripravujeme, resp. postupne publikujeme, samozrejme, aj ďalšie naše výskumy, ktoré sme realizovali, a ktoré sú súčasťou aj našich projektových záujmov.
Áno, z každej lokality, ktorú skúmame a je archeologicky „pozitívna“, publikujeme výsledky. Z dlhodobejších výskumov, kde nepôsobíme len krátko (jednu sezónu), sú to, samozrejme, viaceré publikácie. Okrem spomenutého zborníka sme ešte v roku 2018 vydali publikáciu Pustý hrad vo Zvolene a hrad Peťuša vo svetle aktuálnych výskumov (autori Ján Beljak – Noémi Beljak Pažinová – Michal Šimkovic) a aktuálne v roku 2020 vyjdú, resp. už vyšli, viaceré články vo vedeckých a odborných časopisoch u nás, v Čechách, Maďarsku a Chorvátsku o výsledkoch výskumu a vybraných nálezoch na Pustom hrade vo Zvolene. Veľmi sa teším, že naše aktivity na Oponickom hrade taktiež pravidelne vyúsťujú do publikácií. Aktuálne sme na katedre v roku 2019 participovali na vydaní vedeckej monografie Kachlice z Oponického hradu (Barbora Jančiová – Dominik Repka – Peter Sater – Matej Styk), ktorá už má veľmi dobrú odozvu u odbornej i laickej verejnosti. Pripravujeme, resp. postupne publikujeme, samozrejme, aj ďalšie naše výskumy, ktoré sme realizovali, a ktoré sú súčasťou aj našich projektových záujmov.
Spracovala Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: Dominik Repka (pri Oponickom hrade); Noémi Beljak Pažinová (Pustý hrad); Branislav Mereš (Nová Baňa)
Uverejnené: 20. 7. 2020
