Pandémia koronavírusu sa dotkla každého z nás. Niekoho viac, iného menej, no dopad na ľudskú psychiku je nepochybný. Aj keď sa pomaly začínajú uvoľňovať opatrenia a rysuje sa to pomyselné svetlo na konci tunela, bežný život, aký sme predtým viedli, je stále v nedohľadne. Aj preto sme vyspovedali neuropsychológa z radov našich zamestnancov.

PhDr. Robert Krause, PhD., pôsobí na Katedre pedagogickej a školskej psychológie Pedagogickej fakulty UKF, pričom odborne a výskumne sa venuje neuropsychologickým aspektom ľudského správania, kognitívnym limitom efektívneho spracovania informácií a kognitívnej neuropsychológii. My sme zisťovali, ako pracovať z domu čo najefektívnejšie, ako si posilniť psychiku a zvládať stres, ale aj to, čo je v aktuálnej situácii dôležité pri komunikácii s deťmi. A čo odkazuje doktor Krause študentom pred skúškami?

 

Dobrý deň, pán doktor. Nemálo sa už napísalo o tom, že aktuálna situácia je veľkou záťažou pre našu psychiku. Aká je Vaša základná rada, čo robiť, aby sme si aj teraz udržali akúsi psychickú pohodu?
Nejde o to, čo sa nám v živote deje, ale o to, ako na to zareagujeme. Nie okolnosti, ale naše reakcie na okolnosti určujú to, ako sa cítime. Nemáme možnosť až tak ovplyvniť situáciu, v ktorej sa vyskytneme, ale máme možnosť ovplyvniť to, ako na ňu zareagujeme. Práve tieto precízne rozpracované psychologické koncepty by nám mohli napomôcť v tom, aby sme sa zameriavali na to, čo ovplyvniť dokážeme a vyhli sa riešeniu toho, na čo dosah nemáme. Máme moc a vplyv ovplyvniť naše postoje, názory, presvedčenia, a práve týmto aspektom by sme mali venovať zvýšenú pozornosť.

Taktiež odporúčam, aby ľudia aktuálnu situáciu viac zhodnotili než hodnotili. Každá kríza v sebe okrem ohrozenia nesie aj príležitosť. Každý deň je naším priateľom alebo je naším učiteľom. Každá situácia nás niečo učí, ale to, či nás aj niečo naučí, už záleží na našom vnímaní. Treba myslieť na to, že centrácia našej pozornosti určuje to, čo vnímame. Všímavosť zároveň posilňuje a nevšímavosť oslabuje. Je to preto na našom rozhodnutí, ako sa na danú situáciu pozrieme, čo sa z nej naučíme a ako nás ovplyvní na našej životnej ceste.

Ako odborník asi pracujete so stresom omnoho lepšie ako my ostatní. Máte však aj Vy nejaký rituál alebo činnosť, ktoré Vám pomôžu vždy, keď si to Vaša psychika vyžiada?
Najlepšia intervencia je v mojich očiach často prevencia. Mať poriadok v sebe a neriešiť neporiadok druhých ľudí. Spoznať seba, pomôcť sebe a zmeniť seba. Tieto 3 kroky nám pomôžu v tom, aby sme lepšie spoznali druhých ľudí, zároveň im vedeli lepšie pomôcť a potenciálne im vytvoriť priestor na ich zmenu. Čo sa týka mojich rituálov, mám ich niekoľko. Už niekoľko rokov svoju pozornosť venujem 5 oblastiam v mojom živote. Tieto oblasti pre mňa predstavujú hodnoty, ktoré sú pre mňa dôležité. Ide o rodinu, zdravie, šport, sebarozvoj a prácu. Týmto oblastiam venujem svoju pozornosť tak, aby všetky rástli a aby sa vzájomne podporovali a išli v jednom smere. Sú to pre mňa zároveň piliere istoty a bezpečia, a preto ak je aj jeden z nich dočasne nefunkčný, druhé ho zastúpia a umožnia priestor na jeho lepšie základy.

Som presvedčený, že keď človek prekoná sám seba, stane sa nepremožiteľným. Jediný, kto nás v živote môže predbehnúť, sme my sami. To platí pre všetky stránky nášho života. Aktuálne máme možnosť posvietiť na miesta, na ktoré sme nesvietili. Ak však ľudia neboli pripravení, tak sú prekvapení. Kde je problém, tam je väčšinou aj riešenie, a preto odporúčam, aby ľudia namiesto dôvodov, prečo sa stalo to, čo sa stalo, hľadali spôsoby, ako sa z aktuálnej situácie čo najviac naučiť, k čomu ich to pozýva a aké sú potenciálne riešenia, ktoré budú pre nich investíciou a nie spotrebou. Myšlienkové, ale aj vo všeobecnosti postojové, naladenie hrá veľmi významnú rolu nielen v aktuálnej situácii, ale aj celkovo v našich životoch. Osobne som opustil platformu problémov a mám len situácie, ktoré si vyžadujú moju pozornosť.

 

Mnohí ľudia teraz pracujú z domu, pričom u niektorých je to prvýkrát v živote. Najmä pre nich je možno jednoduchšie nechať sa pri práci vyrušiť deťmi, partnermi, ťahá ich to k domácim prácam, prípadne k prokrastinácii. Čo by ste odporučili v takomto prípade? Ako si môžu ľudia zefektívniť prácu z domu a lepšie sa sústrediť?
Ľudia nie sú vyrušovaní druhými ľuďmi, ale vlastnými rozhodnutiami, čomu venujú svoju pozornosť. Komu dáme vinu, tomu dáme moc. Je ľahšie povedať si, že ma druhí ľudia vyrušujú než si povedať, že ja sa nechám vyrušiť. Druhí ľudia nemôžu za to, ako sa cítime. Môžu byť len podnetom na vznik našich pocitov, ale nie sú ich príčinou. Príčinou sú naše potreby a s nimi spojené postoje a presvedčenia. Situácie sú neutrálne a len my im prisudzujeme význam. Neznepokojujú nás veci, ľudia, situácie, ale naše predstavy. Preto by som pri prokrastinácii hľadal riešenie na individuálnej rovine, než na tej celospoločenskej. Súhlasím s tým, že buď človek chce alebo nechce, ostatné sú len výhovorky, ktoré si často ako pomyselné polienka hádžeme sami pred seba a sme následne prekvapení, prečo padáme.

Ja osobne mám režim, stanovujem si denné ciele, viem kam idem, a preto si viem ustriehnuť, či to, čo robím je aj v súlade s cieľom, ktorý chcem docieliť. To je môj recept, ale nie je univerzálny. Je to ako s diétou, niekomu funguje a niekomu nefunguje. Preto by si každý mal nájsť tú svoju cestu, objaviť seba, spoznať sa, pomôcť si a až potom riešiť všetko navôkol, lebo vnímanie je v očiach pozorovateľa a aj to je jeden z dôvodov, prečo sa mnohí ľudia pozerajú na tú istú situáciu inou optikou.

Je dosť pravdepodobné, že toto nie je jediná epidémia, s ktorou sa stretávame. Verme, že až do stavu pandémie sa tak ľahko znova nedostaneme, no epidémie tu vždy boli, sú a budú. Aj preto je asi dobré pracovať na svojej psychike neustále. Ako si ju môžeme posilňovať aj počas lepších čias?
Je lepšie byť pripravený ako byť následne prekvapený. Ak ľudia nie sú k sebe empatickí, je prirodzené, že pália svoje palivo veľmi rýchlo. Ak ho priebežne nedočerpávajú, tak je pochopiteľné, že keď potrebujú pokračovať v ceste, prípadne na nej pridať, nemajú energiu a ani zásoby. Je dôležité, aby ľudia športovali, zdravo sa stravovali, budovali zdravé vzťahy, ale zároveň sa aj osobnostne posúvali. Osobnosť sa kreuje učením, ale aj zrením. Zrenie je proces, ktorý sa deje aj bez nášho zapríčinenia, ale na učenia máme veľký dosah, moc a vplyv, a preto by sme to mali brať viac do úvahy.

A čo tie horšie dni, keď nás už chytí panika? Keď sa z ničoho nič prejaví úzkosť, ktorá nás niekedy až odstaví od bežných činností. Ako si pomôcť v takejto chvíli?
Uvedomenie je prvý krok ku zmene, pričom zmena je vnímateľný rozdiel. Ak teda chceme čokoľvek vo svojom živote zmeniť, je potrebné v prvom kroku si to uvedomiť. Sprítomnenie a reagovanie na aktuálny stav sú tiež metódy, ktoré môžu napomôcť. Nie sme znepokojovaní situáciami, ale našimi predstavami. Preto, keď dostaneme pod kontrolu svoje myšlienky a emócie, aj naše správanie sa zmení. Keď chceme zmeniť akékoľvek výsledky, potrebujeme začať na začiatku, a to tým, že budeme prijímať iné informácie, ktoré následne ovplyvnia naše myšlienkové operácie. Myšlienky ovplyvnia naše rozhodovanie, ktoré bude zároveň vplývať na naše činnosti. Činnosti vo finále ovplyvnia aj naše výsledky. Preto keď chceme zmeniť výstup, potrebujeme zmeniť vstup. Ak chceme zmeniť výsledky (pocity, predstavy...), potrebujeme začať s prijímaním nových informácií.

Už len pri myšlienke na koronavírus sa niekomu v hrdle vytvorí hrča. To, že sa človek nakazí môže byť aj pri miernych vonkajších príznakoch ranou pre psychiku. Vieme, že stres oslabuje imunitu, preto je potrebné snažiť sa zachovať pokoj. Máte rady aj vyslovene pre nakazených týmto vírusom? Líšia sa nejak od tých preventívnych?
Je pochopiteľné, že ľudia prežívajú strach. Emócia strachu je adaptívna emócia, ktorá nás motivuje k tomu, aby sme boli viac opatrní. Pri dlhodobom strachu a strese sa však ocitneme v situácii, ktorá pre náš organizmus nie je až taká prospešná. Okrem toho, že tieto emócie znižujú našu obranyschopnosť, majú negatívny dopad aj na naše celkové psychické prežívanie. Zdravá miera úzkosti je pre náš život prospešná, nakoľko nás motivuje k dodržiavaniu pravidiel, ale aj k podaniu optimálneho výkonu. Nezdravá forma úzkosti nám však narúša zdravé a optimálne fungovanie. Nájsť ideálny pomer medzi tým, čo je ešte zdravé a čo už nezdravé je pre mnohých ľudí náročné.

Ak je človek nakazený vírusom, tak aj jeho psychika to registruje, o to viac, ak ide o vírus, o ktorom hovorí celý svet. Samotné zvládnutie je však významne ovplyvnené osobnosťou jednotlivca, jeho stratégiami zvládania, ale aj aktuálnym psychickým rozpoložením či inými premennými. Ak je človek infikovaný, je dôležité, aby dodržiaval odporučenia, ktorú sú mu zo strany lekárov indikované, ale zároveň je nemenej významné, aby mal oporu a podporu zo strany blízkych. Práca, rodina, zdravie sú nevyhnutné piliere, ktoré nám dávajú stabilitu. Preto, ak je jeden z pilierov dočasne nefunkčný, mal by jeho funkciu nahradiť ďalší z pilierov.

Keď sme pri tej rodine...Hovorí sa, že deti sú najmenej ohrozenou skupinou, napriek tomu môžu byť prenášačmi, a preto je dôležité, aby tiež trávili čo najviac času doma. Najmä u tých menších môže byť náročné vysvetliť im túto situáciu. Ako s nimi čo najefektívnejšie komunikovať? Je možné, že pri nesprávnom prístupe na ich psychike dnešná situácia zanechá stopy, ktoré sa môžu v budúcnosti negatívne prejaviť?
Deti sa významne učia na základe pozorovania objektov raného detstva, teda najmä rodičov. Preto často ani nie je dôležité, čo sa dieťaťu stane, ale významnejšie je to, ako na to rodič zareaguje. Preto aj dopady na psychiku sú vo veľkej miere ovplyvnené práve samotnými rodičmi. Keď chceme pomôcť deťom, tak v prvom kroku pomáhame rodičom. Je dôležité, aby deti boli súčasťou aktuálnej situácie do takej miery, do akej je to pre ich pochopenie dôležité. Došlo k zmene stereotypu nielen u dospelých, ale aj u detí, a preto vysvetlenie aktuálnej situácie je viac než len dôležité, samozrejme, reflektujúc vek a osobnosť dieťaťa.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu sa doba čoraz viac digitalizuje. Prvé online skúšky už spustila aj naša univerzita. Väčšina študentov je vystavená stresu asi pri oboch formách skúšok. Je zvládanie tohto stresu porovnateľné? Nemajú v prípade domáceho prostredia v rámci online skúšok akúsi výhodu? Alebo je naopak stres väčší, pretože musia myslieť aj na technické vybavenie či funkčnosť wifi siete? Poraďte našim študentom, ako sa vysporiadať so stresom a zvládnuť skúšky čo najlepšie.
Všetkým svojim študentom hovorím, že práve skúšky v živote ešte len nastanú. Skúšky na vysokej škole sú len akýmsi prípravným konaním, ktoré sa dá v prípade neúspechu opraviť. Každá skúška nás má niečo nové naučiť, a preto je ťažké povedať, či to, čo sa deje je lepšie alebo horšie. Myslím si, že to, akým štýlom sa na celú situáciu pozrieme je skôr naším rozhodnutím. Niekomu to môže vyhovovať a niekomu pre zmenu prekážať. Aj to je však dôsledkom vnímania jednotlivca a nie samotnou situáciou. Ja osobne som skúšky bral ako príležitosť na otestovanie svojich spôsobilostí a kompetencií s tým, že vždy som vnímal možnosť rastu. Úspech je v našich očiach, to isté platí aj pre neúspech.

Často sa ženieme za cieľmi druhých ľudí a zabúdame na skutočnú hodnotu nášho života. Čas máme obmedzený a mnoho ľudí ho strávi trápením sa vo vlastných predstavách, ktoré často ani nenastanú. Už Mark Twain hlásal, že v živote zažil niekoľko nepríjemných vecí, pričom niektoré z nich sa aj stali. Väčšinu z nich si len v mysli vytvoril. Preto, ak aj študenti majú strach, tak by som využil jeho motivačnú zložku. Napríklad strach zo skúšky môže byť pozvánkou k hlbšiemu poznaniu učiva. Máme veľkú moc a vplyv, ktorú však často delegujeme. Ak však objavíme v sebe možnosť zmeniť svoje názory a presvedčenia a budeme ochotní tolerovať zmenu stereotypu a opustenie komfortnej zóny, tak sa dostaneme na miesta, ktoré sú často nepoznané, a preto aj mentálne čisté. Začnime od seba, prestaňme hodnotiť a buďme tou zmenou, ktorú chceme vidieť vo vonkajšom svete. Aj preto sme sa na KPŠP PF UKF rozhodli pripraviť projekt, ktorého cieľom je priblížiť kariérnu cestu mnohých úspešných osobností z rôznych odvetví a pozvať ich na našu univerzitu, aby študentom porozprávali, že aj ich cesta mala mnohé odbočky a úskalia, no i napriek tomu vytrvali a stali sa úspešnými v odvetví, ktorému sa profesijne venujú.

Želám študentom, aby aj toto obdobie využili vo svoj prospech a v tom prípade aj v prospech druhých ľudí, aby viac pozorovali, menej hodnotili a viac zhodnotili, lebo aj to im môže napomôcť dodržať si odstup a konať v súlade so stanovenými cieľmi. Pozorovanie bez hodnotenia je tiež formou inteligencie, na ktorej by sme mohli vo všeobecnosti viac pracovať a okrem EQ či IQ rozvíjať aj AQ – adaptačný kvocient, ktorý sa ukazuje v aktuálnej situácii ako veľmi prospešný. Pochopenie situácie, jej prijatie a následné využitie príležitosti by mohlo byť pre študentov tzv. 3P, ktorého sa môžu vo svojom živote držať. Nebyť ,,zlého“, nepoznali by sme to ,,dobré“. Myslime však na to, že ,,dobré a zlé“ je v našich očiach, situácia je neutrálna.

Za rozhovor ďakuje Tímea Kamenická.
Foto: archív R. Krauseho, pixabay.com