Predvianočná nálada, finančná zbierka, diskusia, ale i stánok objatia či tombola – aj to boli súčasti špeciálneho Mikulášskeho dňa výnimočným deťom, ktorý sa konal vo štvrtok 5. decembra 2019 v priestoroch Pedagogickej fakulty UKF v Nitre. Pripravilo ho dvanásť študentiek a študentov prvého ročníka špeciálnej pedagogiky pod odborným vedením pedagogičiek Mgr. Svetlany Síthovej a PaedDr. Vladimíry Belikovej, PhD.

S nápadom prišla prvá z nich. „Kto ju pozná, vie, že odhodlanie a chuť do práce jej nechýba,“ hovorí s úsmevom Dominika Porubská, študentka špeciálnej pedagogiky a pedagogiky osôb s poruchami učenia. „Ona bola tá, ktorá nám predstavila minuloročnú akciu a spýtala sa, kto by bol ochotný prebrať tento rok štafetu. Ja, samozrejme, veľmi aktívny človek, ktorý musí byť všade strčený, som sa hneď prihlásila aj s ďalšími asi štrnástimi ľuďmi.“

Toto číslo sa postupne znižovalo, spoločná fotka na konci dobročinnej akcie pozostávala z dvanástich „statočných“ študentov a dvoch pedagógov. Úlohy si rozdelili – niekto hľadal sponzorov, pripravoval program, o štvrtej ráno varil punč, piekol palacinky či robil jednohubky a niekto pridával nové príspevky na sociálne siete. Motiváciou im bola myšlienka na tri deti so špeciálnymi potrebami – Davidka, Mirku a Sabínku, ktorým poputovala vyzbieraná finančná čiastka vyše 420 €.

Je normálne byť iný
Hlavným cieľom špeciálneho Mikulášskeho dňa výnimočným deťom bolo pripraviť pre návštevníkov úžasnú atmosféru, vyčariť úsmev na tvári a pomôcť zažiť hrejivý pocit pri srdci. Ako nám povedala Dominika, prichádzajúci ľudia si za dobrovoľný príspevok mohli zakúpiť rôzne materiálne veci, punč, koláčiky, chlebíčky či kávu. Veľký úspech zaznamenali tombola a stánok objatia. „Sme veľmi vďační, že pozvanie prijali herečka Divadla Andreja Bagara v Nitre Mgr. Art. Andrea Sabová a publicistka, scenáristka, mediátorka PhDr. Renáta Názlerová, ktorá nám počas diskusie otvorila oči v otázkach školstva a výnimočných detí a utvrdila nás v motte, že je normálne byť iný. Okrem toho si každý pomohol vyskúšať na sebe dys-poruchy.“

Obľúbená moderátorka Renáta Názlerová sa na stretnutie so špeciálnymi pedagógmi tešila. So svojím synom Matejom, ktorý má hneď štyri diagnózy – dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu a dyskalkúliu – si zažila svoje. A nielen s ním, ale aj s učiteľmi a lekármi. Preto je pre ňu dôležité o tom rozprávať verejne. Práve učiteľ je podľa nej ten, kto môže dieťaťu neskutočne pomôcť, ale môže ho aj navždy poznačiť v živote.

Učiteľ blízkej budúcnosti = kouč detí?
„Je pre mňa veľmi dôležité, aby v tejto profesii bola vždy na prvom mieste etika a humanizmus, ľudský prístup, to je to najpodstatnejšie, čomu by sme mali našich študentov učiť a k čomu by sme ich mali viesť,“ povedala R. Názlerová. „To, čo by sme sa mali naučiť, je tolerancia a akceptovanie toho, že diverzita je prínosná, že keď nám niekto nepadol do oka neznamená, že ten človek nie je hodnotný.“

„Výnimočných“ detí stále pribúda, aj kvôli tomu, že sa zlepšila diagnostika – sú to deti s ADHD, s Aspergerovým syndrómom a ďalšími poruchami autistického spektra. Tieto deti majú byť riadne vzdelávané, otázkou je, nakoľko je pre učiteľov fyzicky možné sa o ne postarať. Podľa Renáty Názlerovej by sme mali mať v školách učiteľov, asistentov učiteľov, aj asistentov žiakov. To si však žiada reformu školstva, v ktorej by sa normy vzdelávania nastavili tak, aby zohľadňovali aktuálnu situáciu. „Penzum vedomostí si deti vedia nájsť veľmi rýchlo cez internet,“ pokračuje. „Ale oni potrebujú, aby boli prijímaní ako budúci dospelí, to znamená, že je potrebné hľadať v nich potenciál, rozvíjať ich osobnosť, pomáhať im chápať medziľudské vzťahy, učiť ich sociálnej komunikácii alebo sociálnym interakciám. Čiže od učiteľov sa v blízkej budúcnosti bude očakávať, že budú predovšetkým psychológmi alebo koučami detí a zároveň sa bude dbať na to, aby ich naučili to, čo sa naučiť treba.“

Generácia X, Y, Z
Samozrejme, zmeny sa rodia ťažko. Podľa Renáty Názlerovej však ak už nič iné, tak prax prinúti tie inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za tieto rozhodnutia, k nim aj pristúpiť. „Otázka je, ako zvládate súčasnú mladú generáciu, rozumiete im?,“ pýta sa na svojich workshopoch. „Sú pripravení na život? Vy viete, aké sú miléniové deti, aká je generácia X, Y a Z? Viete, aké sú ich špecifiká? Nie ste na to pripravení? Nerozumiete tomu? No ako je možné, že vám prišli nehotoví, zakomplexovaní ľudia do praxe? Ako je možné, že vám prišli absolventi stredných, vysokých škôl, s ktorými sa nepracovalo, nie je to pre vás signál, že v tom školstve asi nie sú nastavené procesy tak, aby väčšinovo pokryli potreby?“ Náš školský systém podľa nej stráca funkčnosť – učí deti písať, počítať, zemepis, dejepis, ale neučí ich pre prax a pre život.

Interaktívne stretnutie Renáta Názlerová zakončila slovami: „Emócie majú väčšiu životnosť ako informácie a jednou z vecí, ktoré učím je, že by sme nemali nikdy ľudí vedome zraňovať.“

„Buďte zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete.“ (M. Gándhí)
A čo hovorí na svojich zverencov pedagogička Svetlana Síthová? „Z môjho pohľadu je nesmierne dôležité, aby štúdium na akejkoľvek škole, v akomkoľvek stupni, nebolo len o tom, že prídem, odsedím, odídem. Štúdium má byť aj o vytváraní vzťahov, väzieb a emócií, ktoré kreujú tie najkrajšie spomienky. To sa plnohodnotne podarilo. Zároveň som z pozície pedagóga na nich pyšná, pretože to, čo v teórii o inklúzii študujú, pretavili v tento deň do života. Ukázali nám, že spoločne dokážeme obyčajné dni zmeniť na výnimočné. Každou zmenou sme bližšie ku krajšiemu svetu. Svetu, pre ktorý bude inakosť darom, empatia podmienkou a ľudskosť nevyhnutnosťou.“

Text: Mgr. Jana Krajčovičová, R – Oddelenie médií
Foto: autorka a Súkromné centrum Mirabilis