5. novembra 2019 sa v rámci celoslovenského podujatia Týždeň vedy a techniky uskutočnila v Ústave stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v spolupráci s Klubom nezávislých spisovateľov literárna beseda so spisovateľom Antonom Balážom a internou doktorandkou ÚSJK Monikou Adamickou. Besedu moderoval Tibor Žilka (predstavil knihu Antona Baláža Dva slovenské osudy) a Ján Gallik (predstavil monografiu Moniky Adamickej Slovenské židovstvo v tvorbe Antona Baláža).

Keď človek rozpráva o knihe, nehovorí len o obsahu, ale často aj o svojich zážitkoch, ktoré zažil pri písaní knihy alebo o aspektoch, ktoré ho zaujali, inšpirovali a podnietili jeho písanie.

Počas besedy o novej knihe Antona Baláža Dva slovenské osudy (Špitzer – Mach) sa jej autor zmienil o svojich podnetoch, ktoré ho viedli k jej napísaniu. Kniha poukazuje na rozdvojené osudy ľudí (Juraja Špitzera na strane židovskej obce a Alexandra Macha na strane štátu, riadiaceho transporty Židov), ktoré sa odohrali počas druhej svetovej vojny a po jej skončení. Anton Baláž píše o Židoch, ktorí boli počas vojny odvezení zo Slovenska do koncentračných táborov, pričom kľúčovým je najmä rozprávanie o jeho osobných stretnutiach s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, Jurajom Špitzerom, ktorého židovský osud poznal z rodiska, keďže vyrastal neďaleko pracovného tábora pre Židov v Novákoch, a nechválne známym Alexandrom „Šaňom“ Machom, ktorý bol veliteľom Hlinkovej gardy (1939 – 1940, 1940 – 1944), ministrom vnútra a podpredsedom vlády (1940 – 1944) Slovenského štátu.

Anton Baláž spomenul, že počas štúdia žurnalistiky si v roku 1969 vyberal tému na diplomovú prácu a jeho učiteľ Juraj Špitzer ho poslal za Alexandrom Machom (v roku 1968 prepustený z väzenia), aby písal o jeho novinárskej tvorbe. Autor vyrozprával, ako prvýkrát uvidel Macha sedieť v univerzitnej knižnici, kde čítal noviny z čias Slovenského štátu. „Nebol som si ešte ani istý, či budem o ňom písať, no on mi už podával papier, čo chce, aby som v práci obsiahol.“ Balážovi išlo aj o slobodu prejavu, keďže to, o čom písal, bolo v tej dobe tabu, a tak sa o neho začala zaujímať štátna bezpečnosť i KGB.

V rámci diskusie sme sa autora opýtali, či si myslí, že niekedy Alexander Mach oľutoval svoje činy, ktoré napáchal počas existencie Slovenského štátu. Povedal, že čas sa už nedá vrátiť späť a čo bolo vykonané, to už nezmeníme. I preto sa treba poučiť z chýb, ktoré sa v minulosti napáchali, a tak príbehy z knihy Dva slovenské osudy nestrácajú svoju aktuálnosť ani v súčasnosti.

Súčasťou besedy bola aj prezentácia monografie s názvom Slovenské židovstvo v tvorbe Antona Baláža, ktorá vyšla počas tohtoročného leta na Fakulte stredoeurópskych štúdií UKF a jej autorkou je Monika Adamická, interná doktorandka z Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr. Danej téme sa venuje už niekoľko rokov, pričom jej počiatky siahajú ešte k autorkinmu rigoróznemu štúdiu a k spolupráci so svojím konzultantom, literárnym vedcom Tiborom Žilkom. Adamickej monografia „prináša faktografické a literárnovedné poznatky o problematike slovenského židovstva v jednotlivých historických etapách dejín Slovenska, pričom za dôležitý medzník sa pokladá druhá svetová vojna a s ňou spojená genocída na Židoch“. Kľúčovým aspektom monografie je však analytická a interpretačná práca s dielami slovenského spisovateľa a člena KNS Antona Baláža (literatúra faktu Transporty nádeje, novela Krajina zabudnutia, poviedky Trhlina a Šimon Pútnik, rozhlasová hra Ofélia nie je mŕtva), ktoré zobrazujú práve povojnové osudy tých, ktorí prežili a po vojne sa snažia opätovne začleniť do spoločnosti, nájsť nový zmysel života v podmienkach rodiaceho sa československého socialistického zriadenia. Monografia Moniky Adamickej má tak výrazný potenciál prezentovať i v súčasnosti mimoriadne aktuálnu tému, pretože u istej časti spoločnosti narastá opätovná tendencia selektovať ľudí podľa národnosti, vierovyznania, štátnej príslušnosti, rasy a pod., pričom na tento fakt bola sústredená i diskusia s autorkou. Vplyv populizmu a extrémizmu nielen v strednej Európe silnie. Preto je viac než vhodné venovať sa takto profilovanej téme, zvlášť, ak je kvalitne zbeletrizovaná, ako je to zjavné v tvorbe Antona Baláža.

Text: Radovan Košík (1. roč. bakalárskeho štúdia – št. program stredoeurópske areálové štúdiá)
Foto: PhDr. Lenka Tkáč-Zabáková, PhD., FSŠ – Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr