Vznik a príbeh slávnostného loga, vytvoreného pri príležitosti 60. výročia UKF, ktoré sme nedávno oslávili, sme vám už priblížili. Ako to ale bolo s naším stálym logom? Na okolnosti jeho vzniku sme sa spýtali toho najpovolanejšieho – autora loga, akad. maliara Jozefa Dobiša, ktorý kedysi pôsobil na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty UKF, dnes je riaditeľom Súkromnej školy umeleckého priemyslu.

Ako to celé začalo
Rovnako ako pri príležitostnom logu, aj v tomto prípade vyhlásil vtedajší rektor univerzity súťaž. Umelci však nemali príliš voľnú ruku. „Po trochu hektickom vzniku univerzity z pôvodnej Vysokej školy pedagogickej bola vedením vypísaná celouniverzitná súťaž na vytvorenie loga. Zadanie bolo zadefinované vtedajším rektorom veľmi podrobne. Predstavou prof. Libu v tom čase bola ilustratívna značka, kde na nej v pozadí mal byť Nitriansky hrad, slovenský znak a v popredí, neviem už presne, či Konštantín aj spolu s Metodom a s kruhom (svätožiarou) okolo hlavy,“ spomína Jozef Dobiš.

Presne stanovené zadanie pre autora nebolo zaujímavé. Nebol v tom však sám. „Na takto precízne definované a limitujúce zadanie som bol rozhodnutý súťaže sa nezúčastniť. Boli oslovení všetci zamestnanci školy, tiež členovia našej katedry výtvarnej tvorby a výchovy. Stanovený čas plynul. Keď sa blížil konečný termín, žiadne návrhy od nikoho neprišli. Vtedy ma prehovorila moja vtedajšia sekretárka, pani Anka Látečková, aby som aspoň ja niečo navrhol,“ dodáva akademický maliar.

Odklon od pôvodného zadania
Jozef Dobiš však prišiel s iným návrhom loga. „Rozhodol som sa že použijem ako motív detail z fresky v Ríme, kde bolo zobrazenie Konštantína aj Metoda. Zistil som si, ktorá z postáv je Konštantín, a jednoducho som ju prekreslil voľnou rukou. Následne som kresbu preskenoval, zdigitalizoval a upravil do tzv. perovky.“

Ako dodáva, niektorých predstáv vedenia sa držal, iné zámerne upravil, z čoho nakoniec vznikol príjemný kompromis. „Požiadavkou bolo vytvoriť logo kruhového tvaru, čosi ako pečať s nádychom histórie. Ja som túto požiadavku zámerne, ale iba mierne ´narušil´ tým, že som nechal pravú ruku postavy patróna univerzity vystrčenú z kruhu, ako symbol podania ruky, prejav priateľstva, otvorenosti.“

Ako to už býva, nie každý prijal dané zobrazenie rovnako. „Raz som si o tom zobrazení vypočul aj verziu, že je to žobrák, čo si niečo pýta, preto má nastavenú ruku,“ hovorí autor s úsmevom.

Logo napokon dostalo požadovaný kruhový tvar, keďže je po obvode obkolesené jednoducho čitateľným písmom v slovenčine – bezserifovým groteskom. Autor pri tom použil verzálky mierne zúženého Franklinu Gothic.

Neostalo len pri logu
Ruka v ruke s novým logom išlo definovanie ďalších vizuálnych prvkov. „Súčasťou vtedajšieho vizuálneho riešenia univerzity bolo aj ďalšie definovanie základných prvkov vizuálnej komunikácie. Ako hlavné slávnostné písmo pre celú univerzitu som v tej dobe vybral statickú antikvu – polotučný Walbaum a ako hlavnú farbu univerzity som navrhol tyrkysovú zelenú,“ vysvetľuje Jozef Dobiš.

Ako dodáva, postupne sa formovali aj farby a logá fakúlt. „Jednotlivým fakultám sa postupne zadefinovali ich vlastné farby. Filozofická fakulta si vtedy vybrala purpurovú, resp. magentu, prírodné vedy logicky zelenú, pedagogická fakulta modrú atď. Fakulty si od svojho vzniku vytvorili a dlhé obdobie aj využívali rôzne ilustratívne alebo štylizované logá, ktoré boli nejednotné a rôznej vizuálnej kvality. Po dlhšom období nakoniec došlo k zjednoteniu a hlavným rozlišovacím prvkom fakúlt sa stala farba.“

Rímskymi uličkami k logu UKF
„Všetky cesty vedú do Ríma.“ Platí to aj v prípade, že sa vyberiete po stopách loga našej univerzity. Ako sme už spomenuli, hlavný motív totiž pochádza z fresky z hrobu Konštantína (sv. Cyrila) v Bazilike sv. Klementa v Ríme. Ide o nenápadnú baziliku, vzdialenú približne 300 metrov od Kolosea, ktorá dostala svoj názov po pápežovi, svätom Klementovi, treťom nástupcovi sv. Petra. Je jedným z najstarších kostolov v meste a aj keď nepatrí k najvyhľadávanejším miestam v Ríme, vo vnútri ukrýva hodnotné fresky aj miesto Konštantínovho posledného odpočinku.

Celý komplex pozostáva z troch budov, pričom Konštantínov hrob sa nachádza na mieste pôvodného kresťanského chrámu zo 4. storočia. Pri hrobe sú nápisy vyjadrujúce vďaku za Cyrilovu misijnú prácu. Zaujímavosťou je, že jeden z nich je v českom jazyku.

V predsieni chrámu nájdeme fresku s názvom „Particular Judgement“, z ktorej pochádza logo našej univerzity. Kristus na nej udeľuje požehnanie spôsobom byzantskej cirkvi. Po jeho pravici stojí archanjel Michael a sv. Ondrej, zatiaľ čo na ľavej strane archanjel Gabriel a sv. Klement. Súdené sú dve postavy na kolenách, Sv. Cyril a Metod.

Ak sa pri túlaní rímskymi uličkami vyberiete aj k spomínanej freske, buďte pozorní a trpezliví pri hľadaní. Predsa len sa na nej už podpísal čas.

Text: Mgr. Tímea Kamenická, R – Kancelária rektora
Foto: T. K., Logomanuál UKF