V tohtoročnej súťaži o ocenenie Učiteľ Slovenska mala Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre dve želiezka v ohni – a to v podobe svojich absolventov Stanislavy Opátovej a Mareka Tótha. Celkovo sa zapojilo 70 pedagógov, ich príbehy a prihlášky posúdila odborná komisia, ktorej pri výbere finálovej desiatky pomohli kritériá svetového formátu Global Teacher Prize. Do národného kola druhého ročníka tohto ocenenia sa mohli prihlásiť učitelia základných a stredných škôl, učitelia na čiastočný úväzok, či školitelia v online kurzoch. Nominovať ich mohla tiež široká verejnosť.

Pochádza z učiteľskej rodiny
Učiteľku Stanislavu Opátovú poznajú na Orave ako propagátorku Hejného metódy vyučovania matematiky. Na ocenenie Učiteľ Slovenska bola nominovaná už vlani, vtedy sa dostala do top tridsiatky. Tento rok si už prihlášku ani nechcela podávať. „Prehovorila ma dcéra a kolegyne z Komenského inštitútu, o ktorých viem, že ma aj nominovali,“ hovorí. „Rozhodla som sa teda prihlášku vypísať, aby sa o učiteľoch nehovorilo len v negatívnom zmysle. Myslím, že na Slovensku máme množstvo kvalitných učiteľov, len o svojej práci nehovoria.“

Takýto prejav uznania ju veľmi potešil. Azda o to viac, že s „učiteľovaním“ doslova vyrastala – obaja jej rodičia boli učitelia. „O škole, deťoch a vyučovaní sa u nás hovorilo denne,“ spomína. „Po večeroch sme celá rodina vyrábali pomôcky hlavne na matematiku. Pôvodne som chcela ísť študovať matematiku, ale vhodná kombinácia sa neotvárala, tak som skončila na 1. stupni a dnes som za to vďačná. Prácu s malými žiakmi mám rada, sú úprimní, okamžite reagujú na moju prácu a dávajú spätnú väzbu na to, čo sa v triede deje.“

Jej hodiny nie sú o tichu
Keďže Stanislava Opátová učí na základnej škole, trávi so svojimi žiačikmi veľa času. Prvú hodinu dňa začínajú čítaním rôznych príbehov, rozprávok, potom sa o prečítanom rozprávajú. „Ak donesie žiak ´kolujúci zošit´, prečítame si, čo tam napísali – teraz napr. varia deti doma puding a potom o tom napíšu,“ opisuje učiteľka svoj bežný deň. „Nasleduje komunita, kde deti môžu povedať, čo zažili, čo ich trápi, alebo s čím by sa chceli pochváliť, prípadne, čo potrebujú povedať. Väčšinou si potom ´zahráme kartičky´ – sú to rôzne vety, príklady – podľa hodiny, ktorú máme a čo ideme preberať. Deti dostanú kartičky, pričom úlohy na nich majú určitú postupnosť. Niekedy je tam slovo, veta. Žiak prečíta a vyzve ďalšieho. Tu sa zapojí každý žiak a majú to radi. Nasleduje nejaké opakovanie z matematiky, prípadne práca vo dvojiciach, skupinách, alebo samostatne. Deti si po skončení úlohy sadajú na koberec v strede triedy a navzájom kontrolujú riešenia. Vysvetľujú, ako pracovali, prípadne to prezentujú jednotlivé skupiny. Ak sa vyskytne chyba, rozmýšľajú ako vznikla.“

Deťom treba podľa nej ponúknuť primerané úlohy – výzvy, aby to zvládli, ale aby to nebolo ani veľmi ľahké a nenudili sa. Práve na toto je veľmi dobrá Hejného metóda vyučovania matematiky, ktorá má množstvo gradovaných úloh. Pomôže aj častá zmena činností, prípadne na matematike zmena prostredí, v ktorých deti pracujú.

Vzťah k prírode mu vštepil starý otec
Mladý chemikár Marek Tóth sa nominácii na ocenenie Učiteľ Slovenska od spolužiačky zo strednej školy, ktorá videla jeho činnosť na sociálnej sieti, najprv bránil. Ona to však nevzdala a povzbudila ho slovami, aby to nechal na odbornú porotu. A dobre urobil – dostal sa medzi desiatich najlepších.

K láske k zvieratám a prírode ho viedol dedo, na základnej škole ho bavil prírodopis. Na Strednej odbornej škole veterinárnej v Nitre však chémia vôbec nepatrila medzi jeho obľúbené. „Všetko sa to zmenilo, keď nás v druhom ročníku začala učiť triedna pani profesorka Ing. Komorná,“ spomína. „Vtedy som pochopil, že to je cesta, ktorou chcem ísť. Odvtedy som sa nezastavil. Išiel som si rovno za svojím snom. A tak som sa dostal na Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre.“

Odbúrava povesť obávaných predmetov
Na našej univerzite vyštudoval učiteľstvo biológie a chémie. Dnes je to už šiesty rok, čo sa snaží žiakov základnej školy v Komárne nielen vzdelávať, ale budovať v nich hodnoty, ktoré im ostanú natrvalo. Jeho cieľom je vzbudiť v nich záujem, ukázať im, že aj predmet ako chémia môže byť zaujímavý a zábavný. Vďaka netradičným hodinám a efektným pokusom sa preto chémia stala obľúbeným predmetom nejedného žiaka.

„Do vyučovania mojich predmetov sa snažím vnášať netradičné, moderné prvky výučby,“ vysvetľuje Marek. „Často si predstavujem, že v lavici sedím ja a pýtam sa sám seba, či by sa mi páčila taká hodina. Pocit, že sám by som na tej hodine nevydržal, ma vedie k vymýšľaniu nových, zaujímavých aktivít. Najväčší úspech mali hodiny biológie v 6. ročníku, kde si žiaci mohli priniesť na vyučovanie svoje vlastné zviera a predstaviť ho spolužiakom. Na žiakov malo veľký vplyv, že so svojím domácim miláčikom môžu tráviť čas v škole. Takto sa u nás vystriedali psy, mačky, korytnačky, ale aj poštové holuby a kone.“

 

• Finále súťaže Učiteľ Slovenska