19. až 23. augusta 2019 realizovala Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre archeologický zisťovací výskum v rámci projektu Banské múzeum v Novej Bani. Výskum si objednalo mesto Nová Baňa a uskutočnil sa v intraviláne mesta na pozemku (na parcele KN C 553), kde sa predpokladalo ústie známej banskej šachty Althandel, v ktorej sa v novoveku ťažilo zlato. Vedúcou výskumu bola doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinová, PhD., a v teréne jej asistoval Mgr. Matej Styk, PhD. Výskumu sa aktívne zúčastnili členovia novobanského baníckeho spolku.

 

Šachta Althandel v Novej Bani je známa tým, že v jej areáli bol prevádzkovaný prvý parný „ohňový stroj“ na našom území. Stroj slúžil na odčerpávanie spodnej vody z baní, čím zamedzoval zatopeniu banských diel. Zostrojil a úspešne ho vyskúšal medzi rokmi 1721 – 1723 vo Viedni anglický konštruktér Isaac Potter. Keď v novembri 1723 vznikla v Novej Bani účastinná spoločnosť, ktorá si kládla za cieľ odvodniť miestne bane a ťažiť v nich zlato a striebro, dvorská komora tento ohňový stroj prenajala na päť rokov. Vodu zo zatopených baní začal Potterov atmosferický stroj odčerpávať 9. februára 1724 a slúžil tu až do 23. júla 1729. V roku 1734 bol stroj rozmontovaný a presunutý do Hodruši, resp. neskôr do banskoštiavnickej štôlne Pacher, kde sa nám jeho stopy strácajú.

Samotná strojovňa stroja pri šachte Althandel bola podľa dobových prameňov postavená z kameňa a tehál. Na základe toho sme predpokladali, že jej nehnuteľné časti sú na mieste zachované a bude ich možné archeologicky preskúmať. Tento predpoklad sa minulý týždeň potvrdil. Na mieste bol realizovaný najprv nedeštruktívny geofyzikálny výskum pod vedením doc. RNDr. Jána Tirpáka, CSc., z Gemologického ústavu UKF, ktorý potvrdil nehnuteľné kamenné štruktúry južne aj severne od predpokladaného ústia šachty Althandel. Následné geologické vrty upresnili pozíciu zachovanej kamennej architektúry v teréne. V rámci zisťovacieho výskumu sa podarilo severne od predpokladaného ústia šachty Althandel odkryť dobre zachované juhovýchodné nárožie strojovne Potterovho ohňového stroja v rozsahu cca. 2 x 4 m s hrúbkou murovaných základov 1 až 2 m a zachovanou výškou múrov 0,5 až takmer 1 m. Prekvapením bolo identifikovanie ďalšej kamenno-tehlovej stavby východne od základov strojovne. Tá bola postavená o niečo neskôr ako samostatná stavba a na špáru bola prilepená k murovaným základom strojovne. Predpokladané rozmery strojovne Potterovho ohňového stroja boli približne 6 x 10 m. Celkové rozmery a rozsah oboch stavieb bude možné upresniť až ďalším výskumom. V rámci výskumu sa nám podarilo identifikovať aj vonkajšiu „pochôdznu“ úroveň, teda priestor, kde sa v minulosti nachádzal pôvodný terén (cca. 0,5 m od dnešného povrchu) a taktiež interiér stavby, kde predpokladáme bohatšiu kultúrnu vrstvu. Z vnútornej časti strojovne bola zatiaľ odkrytá len nepatrná časť, a tak možná pozícia ukotvenia stroja, ako aj vstupu do interiéru, zostáva nejasná a čaká na ďalšie preskúmanie. Zisťovací výskum bol na mieste záverečnou odbornou komisiou úspešne ukončený. Odkrytá architektúra bola prekrytá a jemne zasypaná, aby bola zabezpečená na prípadnú sanáciu a aby nebola vystavená poveternostným podmienkam na zimu. Na základe dobre zachovaných tristoročných základov odkrytého nárožia strojovne je v budúcnosti možné preskúmať a odkryť zachované časti budovy. Na druhej strane je veľmi potrebné myslieť aj na ich konzerváciu a ochranu, aby dôstojne prezentovali túto výnimočnú a jedinečnú banskú technickú pamiatku aj pre ďalšie generácie.

 

Text a foto: doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinová, PhD., Mgr. Matej Styk, PhD., FF – Katedra archeológie