Výstava so zaujímavým názvom 3+3 je prístupná v sále Krajského osvetového strediska (KOS) v Nitre, potrvá do 28. júna 2019. Ide o kolektívnu výstavu umeleckých diel Eriky a Janky Látečkovej, Evy Pokornej a Martina Pokorného, Miloslavy Salanciovej a Ľubomíra Salanciho – troch absolventiek Pedagogickej fakulty v Nitre a ich talentovaných detí.

Ako povedala Mgr. Zdenka Smrečková z KOS, náhoda a život pripravili situáciu, v ktorej si všetci zúčastnení našli spoločnú výtvarno-tvorivú reč, aby ponúkli nekonfrontačnú výtvarnú prezentáciu troch tvorivých mám a ich troch tvorivých detí. Na výstave sa Eva Pokorná predstavuje plstenými kompozíciami, Martin Pokorný komornou sochárskou tvorbou, Erika Látečková prezentuje maľbu a quilling, Janka Látečková ilustrácie a maľby. Ľubomír Salanci ponúka fotografie a Miloslava Salanciová hudobné inšpirácie v technike ceruzkového pastelu.

Výstava ako výsledok túžby a spoločnej predstavy
Kurátorkou výstavy je doc. PhDr. Adriana Récka, PhD., prodekanka pre rozvoj, celoživotné vzdelávanie a medzinárodné vzťahy Pedagogickej fakulty UKF. Ako povedala, spoločným menovateľom pre vystavujúce tri mamy je to, že všetky ešte v roku 1975 absolvovali odbor učiteľstvo matematiky a výtvarnej výchovy na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre v roku 1975, dnes je to Katedra výtvarnej tvorby a výchovy PF UKF. Pôsobili ako učiteľky výtvarnej výchovy na základnej škole alebo na základnej umeleckej škole. Popri tom sa venovali aj voľnej tvorbe, stretávali sa v rámci výtvarných sympózií organizovaných Metodicko-pedagogickým centrom v Bratislave, kde začala aj ich výstavná činnosť.

„Autorkou myšlienky na takúto výstavu je Miloslava Salanciová. Bývalé spolužiačky sa občas stretávali, pôsobili ako učiteľky – pani Pokorná v Nových Zámkoch, pani Salanciová v Nitre a pani Látečková vo Vrábľoch. Na spoločných stretnutiach zistili, že ich deti tiež umelecky tvoria,“ hovorí doc. Récka.

Tvorí pre radosť, svoje diela daruje
Mgr. Erika Látečková, jedna z našich troch absolventiek z roku 1975, sa výstavou verejnosti prezentuje po prvýkrát. Venuje sa maľbe a kresbe, rada uplatňuje techniky ako akryl a olej. Výtvarné umenie sprevádzalo jej profesijný život nielen v podobe vyučovania predmetu a vlastnej tvorivej činnosti. Počas dlhoročného pôsobenia sa ako riaditeľka na ZŠ vo Vrábľoch venovala aj organizovaniu krajských výtvarných súťaží.

„Odkedy som doma, tvorím oveľa viac, mám viac času. A prečo som skôr nevystavovala? Neviem, asi preto, že umenie tvorím skôr pre radosť, potešenie, je pre mňa relaxom. Výstavy nikdy neboli cieľom, ale musím priznať, že je to príjemný pocit predstaviť sa takto verejnosti. Milujem prírodu, takže tá je dominantným motívom v mojich dielach,“ prezrádza Erika Látečková, ktorá má na výstave sedem obrazov s prírodnými motívmi, ale ako vraví, snaží sa zvládnuť každú techniku. Svoje práce nepredáva, daruje ich príbuzným a priateľom, čo jej robí veľkú radosť.

Jej medzinárodný úspech odštartoval Hobit
Vzťah k výtvarnému umeniu po nej zdedila aj jej dcéra Mgr. Janka Látečková. Ukončila štúdium na Pedagogickej fakulte UKF v roku 2003, študovala odbor učiteľstvo pre prvý stupeň ZŠ a anglický jazyk. Na výstave prezentuje knižné ilustrácie v kombinovanej technike, venuje sa aj návrhom obalov na DVD, kresbe komiksov a krajinomaľbe. Jej práce, ktoré môžeme zaradiť do žánru fantasy, jej priniesli aj vstupenku do sveta filmu.

Janka ja samouk, odmalička sa jej páčila tvorba viacerých ilustrátorov, ktorých najprv kopírovala, inšpirovala sa nimi, neskôr objavila svoj vlastný originálny štýl, ktorým je typická a nezameniteľná. Okrem toho navrhuje a predáva šperky a venuje sa aj maľbe na hodváb. Aj tu sa snaží držať fantasy tematiky, ale využíva aj prírodné motívy.

„Ilustrácie, ktoré sú na výstave, sú najmä v rozprávkových aj fantasy knižkách, ilustrujem výlučne pre zahraničné tituly, zatiaľ ich vyšlo päť. Jednu z mojich ilustrácií si dokonca vyžiadali producenti zo svetoznámej spoločnosti Warner Bros. do filmu Hobit a to mi naštartovalo kariéru,“ hovorí Janka.

Plstí na pingpongovom stole
Mgr. Eva Pokorná, rodená Nitrianka, žila v našom meste do 23 rokov, kým neskončila školu, potom pôsobila na ZŠ v Nových Zámkoch, po 17 rokoch nastúpila na miestnu ZUŠ, kde učila až do odchodu na dôchodok. Teraz už 10 rokov býva v krásnom prírodnom prostredí na laze v Malej Lehote, kde päť rokov chovajú ovce romanovky.

„Máme dosť vlny, preto som začala rozmýšľať, ako ju vhodne zužitkovať. V súčasnosti sa venujem najmä plsteniu nástenných obrazov a 3D objektov, predtým som robila aj úžitkové veci. Pri plstení kombinujem drahšiu, kvalitnejšiu merino vlnu kupovanú v zahraničí s vlnou z nášho domáceho chovu. Tým je tvorba lacnejšia. Domáca vlna mi robí pevnejší základ diel, je to vlastne zmes vlny a srsti, ktorá dáva vzniknúť zaujímavej štruktúre,“ hovorí Eva Pokorná.
Začínala s prírodnými motívmi, tvorila pomerne realistické, akoby až scénické diela, neskôr prešla k abstraktným prácam. Prvú výstavu plstených umeleckých diel mala v Novej Bani, potom v Žiari nad Hronom, ďalšiu veľkú vlani na pôde našej univerzity, v Galérii Univerzum. V KOS Nitra vystavuje 8 obrazov a tri priestorové veci.

„Plstenie je dosť fyzicky náročná robota, k práci treba veľa priestoru. To, čo vidíte, bolo vlastne o tretinu väčšie, plstením sa práce zmenšili. Zvyknem preto pracovať doma na povale na pingpongovom stole, kde mám dosť miesta,“ prezradila umelkyňa.

Tvoril na tému bioskelety
Jej syn, Mgr. art. Martin Pokorný, je profesionálny výtvarník, absolvent VŠVU v ateliéri prof. Juraja Meliša. Má za sebou kolektívne aj individuálne výstavy, Nitranom môže byť jeho meno známe napríklad aj z Golden sand festivalu Nitra 2011 v Galérii Mlyny, kde Martin so svojou pieskovou sochou obsadil tretie miesto. V jeho umeleckom portfóliu sú zaujímavými úspechmi ocenenia súvisiace s olympijskými hrami. V roku 2000 získal tretie miesto za skulptúru Herkules na výstave Sport and Art (Šport a umenie), v roku 2008 dostal striebornú medailu na Olympijských hrách v Pekingu v rámci celosvetovej súťaže One world, one dream (Jeden svet, jeden sen).

Na výstave v KOS prezentuje komorné priestorové diela venované témam ako Hruška, Elektrické jablko, Dom slimáka, Vajce – dom a podobne. „Šesť mojich vystavených prác pochádza zo skoršieho obdobia tvorby. Ide o skupinku diel, ktoré som kedysi nazval bioskelety. Inšpiroval som sa prírodnými formami, napríklad plodmi alebo živočíchmi. Z použitých materiálov prevažuje keramika, jeden je z bronzu, druhý z polyesteru,“ hovorí Martin Pokorný, ktorý je pedagógom na ZUŠ v Nových Zámkoch.

Profesionálne sa venuje predovšetkým priestorovej plastike, ale keďže jeho mama tvorí umelecké veci plstením, napadlo aj jemu niečo podobné vyskúšať, boli to však najmä úžitkové predmety, menej obrazy. „Vlna je hebká, poddajná, ale tvar sa jej dáva o dosť obtiažnejšie ako napríklad keramickej hline,“ zdôvodnil umelec.

Vidí hudbu a počuje obraz
Tretia absolventka PF Mgr. Miloslava Salanciová si neskôr svoje vzdelanie doplnila na Vysokej škole pedagogickej v Nitre štúdiom v odbore estetika. Spomedzi šiestich vystavujúcich má najviac skúseností v prezentácii svojej tvorby. Veľakrát vystavovala na autorských i skupinových výstavách doma i v zahraničí. Je členkou skupiny nitrianskych výtvarníkov PLAY-art a tiež Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave. Je známa tiež ako spoluorganizátorka 10 ročníkov prezentácií detskej projektovej výtvarnej tvorby, je spoluautorkou vysokoškolských metodických publikácií. Lektorovala niekoľko učebníc Výtvarnej výchovy pre žiakov ZŠ a je spoluzakladateľkou celoslovenskej výtvarnej súťaže pre deti a mládež Svet ticha.

Práve jej bol nápad zorganizovať takúto výstavu prác spolužiačok a ich detí. „S Evou Pokornou sme sa stretávali na výtvarných kurzoch v Budmericiach a vždy sme tak rozmýšľali o tom, čo asi robia naše spolužiačky, lebo nás bolo v krúžku len osem. Však mohli by sme sa stretnúť, uvažovali sme...“ spomína výtvarníčka. „Vyšla z toho nakoniec stretávka so spolužiačkami zo školy, prišlo nás šesť, a aj táto výstava nás troch, ktorých deti tiež umelecky tvoria. Tým, že každý z nás robí niečo iné, je výstava taká pestrá, zaujímavá. Mám z nej radosť.“

Milka Salanciová sa na výstave prezentuje desiatimi dielami v technike ceruzkového pastelu inšpirovanými najmä hudbou. „Pochádzam z hudobníckej rodiny. Dá sa povedať, že vidím hudbu a počujem obraz. Keď idem niekam na koncert a zaujme ma nejaké dielo, v hlave sa mi začínajú vynárať farby a tvary. Doma si tú skladbu ešte raz prehrám z internetu a svoje dojmy začnem dávať na papier. Keď je hudba disharmonická, podobne reagujem aj vo výtvarnom prejave, keď, naopak, ľúbivá, spevná, evokuje to vo mne viac teplé a veselšie farby,“ vysvetlila umelkyňa.

Fotí pocitovo, neuznáva fotoshop
Jej syn Ľubomír Salanci má na výstave fotografie, ktoré približujú zákutia miest, prírodné motívy či rôzne zaujímavé momenty. Je absolventom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Aktuálne tu pôsobí ako docent a odborník na informatiku, píše aj učebnice informatiky pre deti.

„Výtvarnému umeniu sa zatiaľ nevenuje, ale možno to skúša tajne a ešte mi to neukázal. Ale na klavíri som ho už prichytila hrať,“ prezrádza s úsmevom Miloslava Salanciová o svojom synovi. „Má veľmi rád prírodu, ktorú na turistických potulkách zachytáva svojím fotoobjektívom, napríklad Gýmeš, Banskú Štiavnicu, Zobor, Vtáčnik... Snaží sa nefotiť dokumentárne, ale pocitovo, je v tomto smere samouk. Je veľkým nepriateľom fotoshopu, preto svoje snímky nijako neupravuje.“

Text a foto: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií