Ako učiť podporujúco a ako vytvoriť dobrú pracovnú klímu v triede – to sa mohlo 35 poslucháčov v utorok 11. júna 2019 podučiť od učiteľa, psychológa a didaktika Roberta Čapka v priestoroch Pedagogickej fakulty UKF. Celodenný workshop niesol názov Lenivý učiteľ a bol ďalším zo série workshopov organizovaných v rámci projektu APVV 15/0368 Prax v centre odborovej didaktiky, odborová didaktika v centre praktickej prípravy, ktorý sa zameriava na vyučovacie stratégie stimulujúce kritické a tvorivé myslenie.

„Súčasťou projektu je aj prezentácia a analýza príkladov dobrej praxe, vzdelávanie študentov učiteľských programov, odborových didaktikov a cvičných učiteľov,“ informovala nás zodpovedná riešiteľka projektu doc. PaedDr. Jana Duchovičová, PhD., z Katedry pedagogiky Pedagogickej fakulty, ktorá workshop organizovala spoločne s Mgr. Martinom Cápayom, PhD., z Katedry informatiky Fakulty prírodných vied UKF a občianskeho združenia eTeacher.

Termín dohodnutý vyše pol roka dopredu
Workshop viedol Robert Čapek, autor známych publikácií Moderní didaktika (Lexikon výukových a hodnotících metod) a Líní učitel. Ako nám povedal Martin Cápay, termín na realizáciu workshopu s vyťaženým lektorom bol dohodnutý už v novembri 2018. „Roberta som mal možnosť lepšie spoznať na jednom z workshopov v programe Komenského inštitút, kde sme niekoľko dní mali možnosť pracovať s psychológiou, didaktikou a osobným manažmentom s cieľom kvalitne vzdelávať a pritom zbytočne nestrácať energiu,“ hovorí. „Napadlo mi, že by bolo vhodné preniesť aspoň časť jeho skúseností aj medzi učiteľov a študentov na UKF. Preto som oslovil p. prorektorku Duchovičovú o možnú spoluprácu. A priznajme si, je zaujímavé osobne stretnúť človeka, ktorého knihy je možné zakúpiť si v kníhkupectvách.“

Hlava žiaka nepracuje ako skladisko
Na workshope sa nielen učitelia základných, stredných a vysokých škôl, ale aj študenti a doktorandi dozvedeli, že v metodických zručnostiach učiteľa je potrebná veľká variabilita, striedanie metód vyučovania tak, aby sa jedna metóda neopakovala častejšie ako tri až päťkrát za rok. Dobré vyučovanie musí mať libreto, myšlienku prepájajúcu vyučovanie s každodennou realitou a symetrickú klímu. „Pán Čapek takisto zdôraznil, že každý učiteľ by si mal uvedomiť, že hlava žiaka nepracuje ako skladisko, ale pracuje ako tetris – preto výber adekvátnych metód vyučovania je priamym determinantom efektívneho učenia,“ skonštatovala doc. Duchovičová.

Prečo lenivý a nie aktívny učiteľ?
Ako nám povedal Robert Čapek, v triede by mali byť aktívnymi predovšetkým žiaci. „To oni sú v škole na to, aby sa niečo naučili,“ vysvetľuje svoj pohľad. „Ale tým nemyslím nejaké nezmyselné poznatky, ale ´softskilly´, zručnosti a postoje. Učiteľ je ten, kto im pre ich činnosť vytvára potrebné podmienky. A ak prijmeme myšlienky Carla Rogersa o tom, že kvalitná výučba je len tá, ktorá je spojená s pozitívnou emóciou, máme o činnosti učiteľa jasno: učiteľ ponúka zaujímavé a zábavné činnosti, podporujúcim spôsobom pozitívne hodnotí a vytvára priaznivé podnebie.“

No a práve to, na rozdiel od frontálnej výučby, je možné realizovať aj veľmi úsporným spôsobom. „Čím viac sa učiteľ dostáva do pozadia, a to sa týka aj hodnotenia alebo komunikácie v triede, tým lepšia klíma sa v triede vytvára a žiaci sa naozaj učia,“ hovorí lektor. „Aby teda mohol byť učiteľ lenivý, musí byť didakticky šikovný a položiť svoje vyučovanie na kvalitných základoch: na otvorenej didaktike, klimatickom vyučovaní, podporujúcom hodnotení, symetrickej komunikácii a férových pravidlách.“

Tretí diel v príprave
Jeho populárna knižka Lenivý učiteľ má dokonca už dva diely. Prvý sa volá Lenivý učiteľ: Ako učiť dobre a efektívne a vysvetľuje filozofiu lenivého učiteľa, pričom nechýbajú praktické ukážky. „Ten názov vznikol analógiou so záchranárom, o ktorom sa hovorí, že najlepší je lenivý,“ zdôvodňuje Robert Čapek názov svojej teórie. „Keď príde záchranár na miesto hromadnej nehody, nemôže sa venovať všetkému, čo tam vidí. On len rozdá úlohy a všetko mentoruje. Podporuje a pomáha. Ale zodpovednosť majú aj tí ostatní. Ten, kto vie dávať dlahu, tak ju dáva. Ten, kto vie masáž srdca, masíruje. Niekde si môžu pomôcť navzájom. Lenivý záchranár ide len tam, kde je naozaj potrebný. A presne tak aj učiteľ. Veľa vecí v triede by malo bežať bez jeho intervencie. On len diferencuje a individualizuje úlohy, posilňuje to dobré, motivuje, vedie k prekonaniu prekážok.“

Druhý diel Lenivého učiteľa má podtitul Cesta pedagogického hrdinu. „Aj na Slovensku je to tak: kto chce učiť kvalitne a moderne, často sa dočká i rôznych atakov. Nie od žiakov, tí sú hneď jeho, ale od okolia, napríklad aj od kolegov,“ konštatuje Robert Čapek. „S učiteľom je to ale rovnako ako so žiakmi: aby sa niečo naučil, musí rásť ako osobnosť. Knižka je aj o tom, ako a kde brať silu na túto svoju premenu a ako ju využiť aj pre zmenu nášho okolia. Možno bude prípadného čitateľa ´lenivých učiteľov´ zaujímať, že práve pripravovaný tretí diel bude veľmi didaktický a ukáže využitie rôznych spôsobov práce v triede,“ uzatvára lektor.

Text: Mgr. Jana Krajčovičová, R – Oddelenie médií