Litfond ocenil preklad knihy Dejiny Sedmohradska
Literárny fond, konkrétne výbor Sekcie pre vedecký a odborný preklad, udelil za rok 2018 prémiu v rámci Ceny Mateja Bela v kategórii spoločenských vied Jane Páleníkovej, Martinovi Dorkovi a Petrovi Kopeckému, profesorovi na Katedre translatológie Filozofickej fakulty UKF, za preklad diela Dejiny Sedmohradska. Prémie boli odovzdané 22. mája 2019 v Zichyho paláci v Bratislave.
Autormi knihy, ktorú trio prekladateľov prekladalo z rumunčiny, sú Ioan-Aurel Pop, predseda Rumunskej akadémie vied, univerzitný profesor a rektor Univerzity Babeș-Bolyai v meste Cluj-Napoca, a Ioan Bolovan. Kniha vyšla v novembri 2018 vo vydavateľstve AnaPress a do života bola uvedená 14. marca 2019 na pôde Univerzity Komenského v Bratislave.
Náboženská rozmanitosť, pokojné spolunažívanie
Ako v knihe uvádzajú autori, Sedmohradsko je krajinou, ktorá prijíma všetkých svojich obyvateľov: „Je to jediné miesto v Európe, kde pravoslávny kostol z byzantských čias stojí hneď vedľa románskej baziliky i gotickej katedrály, pri ktorej je ďalšia baroková, a všetky susedia s blízko stojacou synagógou! Zároveň je to jediné miesto, kde obyvateľ s pravoslávnym vierovyznaním žije len pár krokov od gréckokatolíka, rímskokatolíka, kalvína, luterána či príslušníka uniatskej cirkvi. Táto skutočnosť vypovedá omnoho viac o pokojnom spolunažívaní ako o konfliktoch.“ Posolstvom knihy je podľa autorov fakt, že „minulosť nepotrebujeme poznať preto, aby sme sa strachovali alebo sa mstili, ale aby sme existujúce napätia zmierňovali a lepšie sa chápali.“
Traja prekladatelia, jeden text
Prof. Kopecký sa k prekladu dostal vďaka bývalej kolegyni: „Veľvyslanectvo Rumunska si dalo za cieľ vydať túto knihu pri príležitosti 100. výročia zjednotenia Rumunska (1918). Pani veľvyslankyňa oslovila Katedru romanistiky FF UK v Bratislave, konkrétne pani doc. Páleníkovú, aby s vhodným kolektívom knihu čo najrýchlejšie preložila. Mňa konkrétne oslovila spomínaná doc. Páleníková, bývalá kolegyňa z krúžku francúzština-rumunčina (1973 – 1979)."
Profesor Kopecký nám priblížil samotnú prácu na preklade. Za najťažšie považoval zjednotenie textu. Predsa len sa na ňom podieľali viacerí: „Najväčším problémom nebol text samotný, ale zjednotenie štylistiky textu a terminológie. Viete, traja prekladatelia na takmer 350 strán cudzojazyčného textu... Našťastie, koordinátorka prekladu doc. Páleníková, „dozorujúci“ historik prof. Homza, ale aj korektorka p. Luptáková urobili v tomto ohľade veľký kus práce. To neznamená, že by sme odovzdali preklad a dosť. Pravidelne sme všetci traja prekladatelia vzájomne konzultovali svoje preklady, poukazovali na sporné termíny či pasáže. Vlastne sme jeden druhému ešte preklady kontrolovali. Podľa neoficiálnych informácií preklad bol ocenený aj kvôli faktu, že text je homogénny a necítiť v ňom rukopis troch rôznych lingvistov/prekladateľov.“
Výkladná skriňa národov, etník a náboženstiev
Informácií, ktorými môže kniha zaujať slovenského čitateľa je mnoho: „Myslím, že kniha nemá len informačné posolstvo zaplňujúce vákuum v histórii slovensko-rumunských vzťahov. Možno čitateľa prekvapí toto tvrdenie, pretože de facto kniha nerieši naše bilaterálne vzťahy. Pridanou hodnotou je obdobie rokov 1867 – 1918, čiže tzv. rakúsko-uhorský dualizmus, ktoré plasticky znázorňuje život sedmohradských Rumunov v Zalitavsku a dá sa porovnať so životom našich starých a prastarých rodičov vo vtedajšej monarchii. Kniha môže byť inšpiratívna aj pre nás, staršiu generáciu, ktorá si ešte pamätá rozprávanie starých rodičov o dualizme, ale aj o prvej svetovej vojne. Mňa konkrétne zaujala strastiplná odysea môjho starého otca, nasadeného (19 r.) na rumunský front v Sedmohradsku v septembri 1916. Toto obdobie kniha dosť podrobne mapuje. Preto si nájde na Slovensku vďačných čitateľov, nielen kvôli samotným dejinám Sedmohradska a bohatej faktografii. Nehovoriac o tom, že Sedmohradsko je výkladnou skriňou národov, etník a náboženstiev,“ dodáva Peter Kopecký.
Text: Mgr. Tímea Kamenická, R – Kancelária rektora
