Učiteľské povolanie: veľmi ťažké a veľmi krásne
Učiteľské povolanie nemusí byť len synonymom pre slabo platenú náročnú rutinu, ale môže byť tvorivé a príjemné. O tom, ako to funguje v praxi a čo robiť, aby sa stalo učiteľské povolanie „hobby“, prišla v stredu 15. mája 2019 do Poradenského a servisného centra UKF v Nitre (PSC) porozprávať Anna Chlupíková – pedagogička, inovátorka a zároveň úspešná absolventka našej univerzity.
V poradí už tretí workshop pod taktovkou Mgr. Ľubici Lachkej, manažérky Job kontaktu PSC, niesol názov „Začínajúci a inovatívny? Úskalia a príležitosti pre začínajúcich pedagógov“. Ako nám Ľ. Lachká povedala, jeho ambíciou je „ukázať našim študentom, že aj pedagóg sa môže uplatniť v praxi zaujímavo a tvorivo a že práve toto povolanie je nesmierne dôležité a perspektívne.“ Učiteľstvo je podľa jej slov na okraji spoločnosti, preto sa rozhodla pozvať práve niekoho, kto učí celý život a robí toto povolanie dobre a s nadšením.
Úcta k dieťaťu je polovica úspechu
„Základom toho, čo by mal každý učiteľ mať, a nie je to dnes bežné, je úcta k dieťaťu,“ hovorí Anna Chlupíková. „Dieťa, ku ktorému prejavujete úctu, neurážate ho a beriete ho ako rovnocenného partnera, ste si už získali. Keď k dieťaťu budete pristupovať ako k rovnocennému partnerovi, máte polovicu práce za sebou.“
„Základom toho, čo by mal každý učiteľ mať, a nie je to dnes bežné, je úcta k dieťaťu,“ hovorí Anna Chlupíková. „Dieťa, ku ktorému prejavujete úctu, neurážate ho a beriete ho ako rovnocenného partnera, ste si už získali. Keď k dieťaťu budete pristupovať ako k rovnocennému partnerovi, máte polovicu práce za sebou.“
Podľa jej slov je potrebné v školách vytvoriť priateľské prostredie, kde sa dieťa bude cítiť dobre. „Keď nám zo školy odídu deti, školu zatvoríme,“ pokračuje. „Na druhej strane, netreba sa deťom podlizovať alebo sa ich báť – ale treba si stále uvedomovať, že ja učiteľ som tam kvôli tým deťom, nie naopak.“
Anna Chlupíková vie, o čom hovorí – učí už 35 rokov a z toho 20 bola riaditeľkou Základnej školy v Novákoch. Podľa nej potrebujeme inovatívnych učiteľov: „Musím kriticky povedať, že inovatívnych učiteľov je na Slovensku veľmi málo, a taktiež mnohí sa považujú za inovatívnych, ale nimi nie sú. Súvisí to aj s tým, ako máme pripravenú legislatívu v školstve – je to napísané tak veľmi zložito, že aj ja mám problém častokrát to prečítať.“
Neučiť predmet, ale dieťa
Napriek tomu už aj na Slovensku existuje niekoľko škôl zapojených do rôznych projektov, kde sa napríklad prepája a učí spolu biológia a geografia, alebo dejepis s občianskou náukou. Práve tento iný model vyučovania považuje pedagogička za inováciu. Bežne sa používa v štátoch, ktoré sú v pedagogike ďaleko pred nami. „Je to vynikajúce v tom, že týmto spôsobom neučím ten predmet, ale učím dieťa. A učím to dieťa niekam sa posúvať. Sú to síce metódy, ktoré sa overujú a je to pre učiteľov veľmi náročné, ale už sú tu aj prvé výsledky,“ vysvetľuje svoj pohľad. „Možno ste počuli, že veľmi málo študentov sa hlási na prírodovedecké fakulty – je to možno aj preto, že tie predmety sa doteraz neučili tak správne, ako by sa mali učiť...“
Napriek tomu už aj na Slovensku existuje niekoľko škôl zapojených do rôznych projektov, kde sa napríklad prepája a učí spolu biológia a geografia, alebo dejepis s občianskou náukou. Práve tento iný model vyučovania považuje pedagogička za inováciu. Bežne sa používa v štátoch, ktoré sú v pedagogike ďaleko pred nami. „Je to vynikajúce v tom, že týmto spôsobom neučím ten predmet, ale učím dieťa. A učím to dieťa niekam sa posúvať. Sú to síce metódy, ktoré sa overujú a je to pre učiteľov veľmi náročné, ale už sú tu aj prvé výsledky,“ vysvetľuje svoj pohľad. „Možno ste počuli, že veľmi málo študentov sa hlási na prírodovedecké fakulty – je to možno aj preto, že tie predmety sa doteraz neučili tak správne, ako by sa mali učiť...“
Pravidlá i stret s neúspechom
Koncepcia, v ktorej sa prikladá príliš veľký význam zážitkovému vzdelávaniu, resp. sa nesprávne chápe, sa jej príliš nepáči. Tým, že sa prinesie do školy niečo, na čom sa deti bavia, sa zo školy stáva skôr centrum voľného času.
Koncepcia, v ktorej sa prikladá príliš veľký význam zážitkovému vzdelávaniu, resp. sa nesprávne chápe, sa jej príliš nepáči. Tým, že sa prinesie do školy niečo, na čom sa deti bavia, sa zo školy stáva skôr centrum voľného času.
„Dôležité je, aby deti poznali pravidlá,“ hovorí A. Chlupíková. Takisto sa učiteľ nesmie báť oznámiť dieťaťu aj horší výsledok, avšak zároveň ho povzbudiť: „Dieťa musí byť konfrontované aj s neúspechom, pretože ten čaká v živote každého jedného z nás.“
Učitelia, ktorých to nebaví, by mali odísť
Absolventka aprobácie hudobná výchova – slovenský jazyk Pedagogickej fakulty, predchodcu UKF, Anna Chlupíková je veľkým fanúšikom sociálnych sietí. „Pre mňa je facebook najdokonalejší zdroj vyriešenia všetkých vecí naraz,“ usmieva sa. Mladým študentom či učiteľom odporúča pridať sa do konštruktívnych facebookových skupín, ako napríklad Slovenská komora učiteľov. Z tých, kde sa len nadáva, radšej vystúpila.
„Mnohým učiteľom, ktorých to nebaví, ktorí iba frflú, a ktorí vidia vinu vždy v niekom inom, odporúčam, aby radšej odišli a hľadali si iné povolanie, pretože je to náročné povolanie – psychicky aj fyzicky,“ hovorí otvorene. S tým súvisí aj otázka budúcnosti učiteľského povolania. Jej obľúbeným citátom sú slová Arthura C. Clarka: „Učiteľ, ktorý môže byť nahradený strojom, by ním mal byť nahradený.“
A čo robiť, aby učitelia ako druh nevymreli? „Vnímať to dieťa ako človeka s jeho vlastnými potrebami, bolesťami, s jeho momentálnou situáciou – to je pre život veľmi dôležité,“ hovorí A. Chlupíková.
Vzdelávať sa po celý život
Študentky, ktoré na diskusiu prišli, povzbudila k zvedavosti a k neustálemu vzdelávaniu sa. Na Slovensku existuje veľké množstvo rôznych komunít, spoločenstiev a neziskových organizácií, ktoré pomáhajú učiteľom zlepšovať sa. Spájať by ich mohlo formujúce sa združenie Fórum proaktívnych škôl. Takisto budúcim učiteľkám popriala, aby našli veľa inšpirácie, aby sa nikdy nevzdávali a aby mali šancu pochopiť, že učiteľské povolanie je síce veľmi ťažké, ale aj veľmi krásne. „Ja by som ho nemenila za nič iné,“ uzatvorila Anna Chlupíková.
Študentky, ktoré na diskusiu prišli, povzbudila k zvedavosti a k neustálemu vzdelávaniu sa. Na Slovensku existuje veľké množstvo rôznych komunít, spoločenstiev a neziskových organizácií, ktoré pomáhajú učiteľom zlepšovať sa. Spájať by ich mohlo formujúce sa združenie Fórum proaktívnych škôl. Takisto budúcim učiteľkám popriala, aby našli veľa inšpirácie, aby sa nikdy nevzdávali a aby mali šancu pochopiť, že učiteľské povolanie je síce veľmi ťažké, ale aj veľmi krásne. „Ja by som ho nemenila za nič iné,“ uzatvorila Anna Chlupíková.
Text a foto: Mgr. Jana Krajčovičová, R – Oddelenie médií
