Zvýšiť záujem študentov univerzít a stredných škôl o prírodné vedy a technické disciplíny má motivačné podujatie s názvom Science Talks. Vďaka spolupráci oboch nitrianskych univerzít so Slovenskými elektrárňami je každoročnou súčasťou Nitrianskych univerzitných dní. Ako informoval vedúci komunikácie jadrových elektrární Róbert Holý, tohtoročnými rečníkmi boli v utorok 7. mája 2019 v Aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity traja univerzitní pedagógovia – doc. Ján Haščík z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave, dr. Patrik Meszáros z Katedry botaniky a genetiky Fakulty prírodných vied UKF a doc. Ivan Janoško z Katedry dopravy a manipulácie z Technickej fakulty SPU. „Chceme týmito našimi prednáškami povedať komplikované veci jednoduchým spôsobom,“ hovorí Mgr. Holý. „Toto je úloha aj našich vedcov – vedieť odkomunikovať aj zložité témy tak, aby im ľudia rozumeli.“

Podľa prorektora pre vonkajšie vzťahy a sociálne veci UKF doc. Miroslava Tvrdoňa, ktorý podujatie v mene vedení oboch univerzít otvoril, sú práve Nitrianske univerzitné dni vhodnou pôdou aj pre aktivity ako tieto vysoko špecializované prednášky. „Ja osobne som rád, že môžem v mene obidvoch univerzít poďakovať za to, že Slovenské elektrárne nám pomáhajú pri takýchto projektoch a zároveň som veľmi rád, že sa dozvieme niečo nové, ako laici,“ povedal.

Špičkový odborník na štiepenie jadra doc. Ján Haščík vystúpil ako prvý s prednáškou, v ktorej odpovedal na otázku, či sa máme báť rádioaktívneho žiarenia. Vo svojej vedeckej odbornej práci sa venuje procesom prebiehajúcim v reaktoroch, ktoré vyrábajú elektrinu na Slovensku, ale aj v experimentálnych reaktoroch, ktoré možno v budúcnosti budeme na Slovensku a vo svete stavať a využívať. Prítomným študentom porozprával o histórii objavu ionizujúceho žiarenia a o jeho praktických aplikáciách – ničivých aj mierových – na vývoj ľudstva.

„Klimatické zmeny sú možno najväčším problémom, aký musí ľudstvo vo svojej histórii riešiť“ – týmito slovami začal svoju prezentáciu o vplyve tohto javu na rastlinstvo dr. Patrik Meszáros, ktorý svoje experimenty realizuje v embryotechnologickom laboratóriu Fakulty prírodných vied UKF. „Katastrofické scenáre počujeme každý deň, nejak si ale neuvedomujeme, že okrem nás na našej planéte žijú aj neživé organizmy, bez ktorých nemôžeme existovať,“ vysvetlil odborník na fyziológiu a molekulárnu biológiu stresu rastlín. Každý jeden organizmus má takzvané ekologické optimum, čiže tie životné podmienky, pri ktorých sa cíti optimálne. Vonkajšie faktory, ako napríklad horúčavy, neprimeraný chlad alebo neoptimálne slnečné žiarenie a ich intenzita rastlinám spôsobujú stres a vyvolávajú v nich zmeny. „Podľa mnohých odborníkov sa už tieto zmeny zastaviť nedajú, takže snažme sa, aby sme zachránili čo najviac flóry okolo nás,“ dodal odborný asistent.

Poslednou témou tohtoročného Science Talks boli elektromobily. Trojicu spíkrov tak uzatvoril doc. Ivan Janoško, ktorý sa vo svojej vedeckovýskumnej a pedagogickej práci venuje znižovaniu emisií a spotreby energie, porovnávaniu účinnosti palív, aerodynamike vozidiel, optimalizácii úžitkových vlastností techniky, ale aj environmentálnym technológiám. Podľa neho zvedú boj ropné spoločnosti s výrobcami elektromobilov. Čo sa týka nákladnej dopravy, tam inú cestu ako naftu nevidí. „Počíta sa aj s objavom ďalších technológií, najmä v oblasti vodíka, kde už začala experimentovať spoločnosť Hyundai, takže uvidíme, aký boj sa zvedie na tomto poli,“ ukončil svoju prezentáciu doc. Janoško.

Súčasťou série prednášok Science Talks bol aj kvíz a súťaž – bluetooth reproduktor s ledkovým osvetlením si odniesla Diana Bernáthová a poukaz v hodnote 500 € na nákup didaktickej techniky získala Stredná odborná škola technická Hlohovec.

Text: Mgr. Jana Krajčovičová, R – Oddelenie médií
Foto: Lubo Balko, R – Oddelenie médií