Chce prispieť k tolerancii a spoznávaniu iných kultúr
Do 10. mája si môžete v priestoroch Univerzity Konštantína Filozofa pozrieť výstavu Pavla Demeša Indonesia: Unity in Diversity – Jednota v rôznorodosti. Občiansky aktivista, bývalý minister medzinárodných vzťahov SR, poradca prezidenta a spoluzakladateľ SAIA-SCTS pre tretí sektor je tiež vášnivým fotografom.
Fotí vyše 30 rokov a mal už niekoľko desiatok výstav po celom svete. Jeho aktuálna výstava o Indonézii sa rodila od jari 2018, kedy bol Pavol Demeš s podporou Indonézskej ambasády ako hosť Ministerstva zahraničných vecí a Ministerstva náboženských záležitostí Indonézie na desať dní na návšteve tejto krajiny. Za taký krátky čas stačil spraviť desiatky nádherných fotografií z nevšedných miest aj vďaka tomu, že ho všade sprevádzali indonézsky diplomat a indonézsky zamestnanec Ministerstva náboženských záležitostí.
Výstava vznikla s organizačnou pomocou Veľvyslanectva Indonézie na Slovensku a vďaka spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom. Premiéru mala v Bratislave v kostole Klarisky, jej druhým výstavným priestorom sa stala práve UKF. Takmer 60 fotografií ponúka zaujímavé pohľady na miesta, kam sa bežný turista tak ľahko nedostane.
Výstava, ktorá by mala putovať do ďalších miest, má ambíciu podnietiť nielen záujem o Indonéziu, ale aj o medzináboženský dialóg, ktorý má obrovský dopad na zahraničné vzťahy. Výstava chce tiež prispieť k spoznávaniu iných kultúr, tradícií, k pochopeniu východísk jednotlivých náboženstiev a k budovaniu tolerancie.
Vieme o nej veľmi málo
„Indonézia je po Číne, Indii a USA štvrtou najľudnatejšou krajinou na svete, pritom o nej vieme veľmi málo. Pomenovanie ´najväčšia neznáma krajina na svete´ je pre Indonéziu asi najvýstižnejšie, pretože väčšina našincov cestuje na dovolenky hlavne na ostrov Bali. Indonézia má zhruba 260 miliónov ľudí, čo je vyše polovica z krajín Európskej únie, tvorí ju vyše 17-tisíc ostrovov, pričom ľudia žijú na viac ako 6-tisíc ostrovoch. Miera biodiverzity krajiny je obrovská, nasleduje hneď po Brazílii,” vymenúva Pavol Demeš zaujímavosti Indonézie.
„Indonézia je po Číne, Indii a USA štvrtou najľudnatejšou krajinou na svete, pritom o nej vieme veľmi málo. Pomenovanie ´najväčšia neznáma krajina na svete´ je pre Indonéziu asi najvýstižnejšie, pretože väčšina našincov cestuje na dovolenky hlavne na ostrov Bali. Indonézia má zhruba 260 miliónov ľudí, čo je vyše polovica z krajín Európskej únie, tvorí ju vyše 17-tisíc ostrovov, pričom ľudia žijú na viac ako 6-tisíc ostrovoch. Miera biodiverzity krajiny je obrovská, nasleduje hneď po Brazílii,” vymenúva Pavol Demeš zaujímavosti Indonézie.
Do tejto krajiny však necestoval za oddychom, ale za úplne iným účelom. Už asi 10 rokov sa snaží študovať vplyv náboženstiev na medzinárodné vzťahy a medzináboženský dialóg. V tejto súvislosti navštívil už mnoho krajín a pripravil o tejto aktuálnej téme niekoľko prednášok a fotografických výstav.
„Indonézia je štátom s najväčším počtom obyvateľov na svete hlásiacich sa k islamu. Čo asi málo ľudí vie, islam sa do krajiny dostal s arabskými kupcami prostredníctvom bábkového divadla, ktoré tu malo silné tradície cez hinduistické eposy. Prvky islamu takto preniesli od ostrova k ostrovu a z krajiny, ktorá bola pôvodne hinduistická, je dnes najmä moslimská,” konštatuje fotograf.
„Až 85 % obyvateľov sú v Indonézii moslimovia, takmer 10 % tvoria kresťania, nasledujú hinduisti, budhisti a konfuciáni. Preto je na tejto krajine mimoriadne zaujímavé sledovať, ako tu tieto náboženstvá vzájomne koexistujú. Najväčšie ministerstvo v štáte je Ministerstvo náboženských záležitostí, pod ktorým pracuje vyše 200-tisíc ľudí po celej krajine.“
Ateizmus je zakázaný
Ako ďalej Pavol Demeš povedal, Indonézia sa z pôvodne holandskej kolónie v roku 1945 zmenila na demokratický štát, ktorý si do ústavy zakotvil 6 hlavných náboženstiev – islam, protestantizmus, rímsko-katolicizmus, hinduizmus, budhizmus a konfucianizmus. Zaujímavé je, že ateizmus je zakázaný, každý Indonézan má veriť v jedného Boha, ale môže si vybrať, v ktorého. Vyplýva to aj zo spoločnej národnej filozofie „Pancasila". Zahŕňa päť princípov – viera v jedného Boha, spravodlivá a civilizovaná humánnosť, jednotná Indonézia, demokracia a sociálna spravodlivosť pre všetkých Indonézanov.
Ako ďalej Pavol Demeš povedal, Indonézia sa z pôvodne holandskej kolónie v roku 1945 zmenila na demokratický štát, ktorý si do ústavy zakotvil 6 hlavných náboženstiev – islam, protestantizmus, rímsko-katolicizmus, hinduizmus, budhizmus a konfucianizmus. Zaujímavé je, že ateizmus je zakázaný, každý Indonézan má veriť v jedného Boha, ale môže si vybrať, v ktorého. Vyplýva to aj zo spoločnej národnej filozofie „Pancasila". Zahŕňa päť princípov – viera v jedného Boha, spravodlivá a civilizovaná humánnosť, jednotná Indonézia, demokracia a sociálna spravodlivosť pre všetkých Indonézanov.
„Touto výstavou Indonéziu predstavujem cez diverzitu náboženstiev, zároveň návštevníkom umožňujem nahliadnuť do ich posvätných miest – či už starovekých alebo novodobých. Osobne som sa stretol so zástupcami všetkých šiestich náboženstiev, rozprával som sa s nimi, fotografoval som ich chrámy, kostoly, mešity... Medzi inými ma prijal aj veľký imám, hlavný duchovný moslimov, čo som považoval za veľkú česť. Asi hodinu som sa s ním rozprával v Mešite nezávislosti, v ktorej sa môže naraz stretnúť 200-tisíc ľudí,“ spomenul Pavol Demeš.
Štátny znak Indonézie tvorí pôvodne starobylé hinduistické božstvo Garuda, ktoré na chrbte nieslo boha Višnua. Dnes má na hrudi v embléme znázornených 5 princípov Pancasily a na stuhe v pazúroch Garudy je nápis Jednota v rôznorodosti. Odtiaľ si aj autor „požičal“ názov výstavy.
„Nápis je, samozrejme, v indonézštine. Ja tento jazyk neovládam, ale celkom som si vystačil s angličtinou, ktorá je tu veľmi rozšírená, aj bežní ľudia vedia po anglicky.“
Ani kvapka alkoholu
Zopár fotografií Indonézie podľa Pavla Demeša predstavuje aj modernú tvár Indonézie, ktorá je so svojím intenzívnym rastom ekonomiky jedným z ázijských tigrov. Len v hlavnom meste Jakarte žije vyše dvakrát viac obyvateľov ako na celom Slovensku – okolo 12 miliónov.
Zopár fotografií Indonézie podľa Pavla Demeša predstavuje aj modernú tvár Indonézie, ktorá je so svojím intenzívnym rastom ekonomiky jedným z ázijských tigrov. Len v hlavnom meste Jakarte žije vyše dvakrát viac obyvateľov ako na celom Slovensku – okolo 12 miliónov.
„Mal som to šťastie, že som bol čestným hosťom na svadbe syna pani veľvyslankyne Indonézie na Slovensku Adiyatwidi Adiwoso a mal som možnosť fotiť, koľko a čo som chcel. Na svadbe bolo 1 300 hostí, konala sa v špeciálnej veľkej miestnosti hotela v Jakarte. Na rozdiel od našich svadieb, keďže táto bola moslimská, tu nepadla ani kvapka alkoholu. Tým, že to trvalo celý deň, mal som unikátnu možnosť fotografovať celý obrad, ale zároveň stretnúť veľké množstvo ľudí z rôznych kútov Indonézie. Práve svadobné fotografie patria k tým diváckym najzaujímavejším.“
Pavol Demeš navštívil desiatky krajín na všetkých kontinentoch sveta, ale Indonézia u neho drží prím. „Žijú tu tí najpohostinnejší a najsrdečnejší ľudia, slušní, jemní, nesmierne zdvorilí, priateľskí. Nie som síce kulinár, ale každý, kto si rád pochutná na dobrom jedle, si v Indonézii príde na svoje. Fascinovala ma tu obrovská jazyková, etnická, kultúrna pestrosť a spomínaná koexistencia rôznych náboženstiev, ale najfascinujúcejšie sa mi javí to, že ľudia napriek tomu, že pochádzajú z vyše 300 etník, boli za pomerne krátky čas schopní vytvoriť taký model štátneho útvaru, na ktorý sú všetci hrdí.“
Vzájomné kontakty už fungujú
Fotografa v Indonézii zaujali aj tamojšie univerzity, ktoré mimoriadne prispievajú k vzdelanosti a ekonomickému rozmachu krajiny. O Európskej únii a Slovensku prednášal na štyroch univerzitách, stretol sa s mnohými mladými ľuďmi.
Fotografa v Indonézii zaujali aj tamojšie univerzity, ktoré mimoriadne prispievajú k vzdelanosti a ekonomickému rozmachu krajiny. O Európskej únii a Slovensku prednášal na štyroch univerzitách, stretol sa s mnohými mladými ľuďmi.
„V Indonézii je všetko také veľké. Jakartská univerzita má vyše 500-tisíc študentov, človek si vie dosť ťažko predstaviť, ako môže škola takéhoto typu fungovať,“ zamýšľa sa Pavol Demeš.
Stretol sa aj s ministerkou zahraničných vecí a podľa jej vyjadrení Indonézia teraz objavuje formát Višegrádskej štvorky. Štát sa sústreďuje na to, ako túto oblasť Európy spoznať a ako nadviazať ekonomické vzťahy, takže z toho hľadiska môže byť Indonézia pre nás perspektívnym partnerom. „Kontakty tu už existujú, dokonca v Nitre. SPU v spolupráci s jednou indonézskou univerzitou vyvíjala tropické odrody pšenice. A Nitra sa môže popýšiť aj tým, že ako jediná má v unikátnom Misijnom múzeu na Kalvárii indonézsku expozíciu. Ide o pamiatkové predmety slovenských misionárov, ktorí kedysi pôsobili v Indonézii,“ dodal Pavol Demeš.
Text a foto: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
