Ústav romologických štúdií (ÚRŠ) Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva UKF pripravil v dňoch 8. – 12. apríla 2019 Týždeň rómskej kultúry (TRK), ktorý sa realizoval s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a UKF.

Bohatý program ponúkol workshop s Janette Maziniovou Motlovou, absolventkou štúdia sociálnej práce na UKF a dnes riaditeľkou Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, ale aj životné príbehy úspešných Rómov, ktoré si v Krajskej knižnici Karola Kmeťka vypočuli nitrianski stredoškoláci. Záujem početných návštevníkov vyvolala aj moderovaná diskusia s odborníkmi na tému Trh práce a Rómovia – výzvy, úspechy, bariéry. Študenti ÚRŠ FSVaZ UKF, Gymnázia na Golianovej ulici 68, žiaci Spojenej základnej školy z Trnavy a študenti Gymnázia Z. J. Mallu z Kremnice sa zúčastnili Futbalového turnaja Spolu tvoríme celok na multifunkčnom ihrisku Čermánskeho futbalového klubu v Nitre. Po príhovoroch prorektora pre vonkajšie vzťahy a sociálne veci doc. PaedDr. Miroslava Tvrdoňa, PhD., dekana Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva UKF doc. PhDr. Rastislava Rosinského, PhD. a viceprimátora Nitry Mgr. Daniela Balka sa slávnostného výkopu ujal doc. Rosinský.

Ústav romologických štúdií spolu s PF UKF zorganizoval aj prednášku etnologičky Zuzany Kumanovej na tému Socio-kultúrne zázemie rómskych detí z marginalizovaného prostredia, určená bola všetkým, ktorí pracujú alebo sa pripravujú na prácu s deťmi v primárnom a predprimárnom vzdelávaní a v pomáhajúcich profesiách. Stretnutie Platformy pre výskum a vzdelávanie v romológii, ktorá združuje odborníkov z rôznych oblastí vedeckého života, sa konalo v piatok v priestoroch Poradenského a servisného centra UKF. Bodkou za podujatím bol 12. apríla o 17.00 h komorný koncert Marek Konček tria v Pavilóne hudby PF UKF na Dražovskej ceste.

Oslava rómskej kultúry a identity
Týždeň rómskej kultúry už tradične pripravuje Ústav romologických štúdií FSVaZ UKF pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, ktorý bol 8. apríla. Ako nám povedala riaditeľka ústavu doc. Mgr. Jurina Rusnáková, PhD., podujatie každoročne ponúka súbor zaujímavých podujatí. Sú v prvom rade oslavou rómskej kultúry a rómskej identity.

„Preto vznikol Medzinárodný deň Rómov, aby si pripomínali, že patria k národu, ktorý žije na celom svete a v celej Európe. Zároveň je to veľmi dobrá príležitosť k tomu, aby sme mohli spomenúť to dobré, čo sa udialo, a upozorniť aj na to, čo je zatiaľ problém. Snažíme sa program podujatia vždy vyskladať tak, aby v ňom boli odborné diskusie, osvetové i oslavné podujatia. Chceme takto aj verejnosti povedať, že sme tu,“ skonštatovala doc. Rusnáková.
Rómska populácia a kultúra je podľa nej veľmi rôznorodá, nie je jednoliata, mnohokrát vychádza z lokálnych podmienok. V Nitre a okolitých obciach, čo je výnimočné v rámci Slovenska, žije veľká komunita olašských Rómov, ktorých z celkového počtu Rómov na Slovensku tvoria asi 3-4 percentá.

„Rumungro Rómovia sú ďalšou skupinou Rómov, ktorá žije na Slovensku. Na rozdiel od nich si olašskí Rómovia zachovali mnohé rysy tradičnej rómskej kultúry – je to vidieť v obliekaní žien, v hudbe, rôznych črtách bežného života, v zdobení zlatom a podobne. Ďalším znakom rómskej kultúry sú tradičné remeslá, o ktorých dnes môžeme hovoriť asi len z historického hľadiska, keďže modernizácia spoločnosti nedovolila si ich udržať ako zdroj obživy. Veľmi dôležitým znakom rómskej kultúry je identita a pomenovanie Róm, ktoré pochádza z rómskeho jazyk a je vyjadrením príslušnosti k národu,“ pripomenula doc. Rusnáková.

Od prijatia až po rasizmus
Na to, ako sa dnes darí spoločnosti búrať bariéry a predsudky voči Rómov, je podľa nej ťažko všeobecne odpovedať, je to rôzne podľa lokality a regiónu. „Bariéry sú dodnes, môžeme ich nazvať sociálnym dištancom, pričom paleta vzťahov medzi Rómami a majoritnou spoločnosťou zahŕňa veľa prejavov – od prijatia až po rasizmus,“ pokračuje riaditeľka ústavu. „Dnes sme v období, kedy sa vo verejnej i politickej diskusii často objavujú protirómske názory, ktoré ešte nedávno boli v krčmách, za zavretými dverami, takže nemôžem povedať, že je to v poriadku,“ zhodnotila doc. Rusnáková.

Ako dodala, podujatie Týždeň rómskej kultúry má rôzne cieľové skupiny – študentov i zamestnancov univerzity, ale sú aj podujatia vyslovene určené pre verejnosť či absolventov UKF, aby s nimi nestratili kontakt. Rôznorodosť je pre nich dôležitá. „Novinkou pre verejnosť bolo po prvýkrát športové podujatie – futbalový turnaj na multifunkčnom ihrisku ČFK Nitra a tiež hudobné podujatie – koncert Marek Konček tria v Pavilóne hudby, na ktorý sme pozvali aj ľudí mimo univerzity,“ doplnila.

Bariéry na trhu práce
Jedným z odborných podujatí TRK bola spomínaná moderovaná diskusia Trh práce a Rómovia, na ktorej účastníkov privítal dekan Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva UKF doc. PhDr. Rastislav Rosinský, PhD. Ako povedala riaditeľka ústavu doc. Rusnáková, diskusia je o bariérach, ale aj o dobrých skúsenostiach z praxe a výzvach, čo treba spraviť, aby táto téma už nebola problémom, ale iba úspechom.

Diskutovali odborníci, ktorí sa tejto téme venujú výskumne, ale aj zástupcovia mimovládnych organizácií, ktoré realizujú pracovné programy zamerané na uplatnenie Rómov na trhu práce – sociológ Daniel Škobla (Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV), právnička Zuzana Rodáková (Divé maky) a andragogička a kulturologička Michaela Mudroňová (Človek v ohrození). Diskusiu moderovala Alena Rochovská (Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja UK).

Daniel Škobla sa veľa rokov zaoberal výskumom životných podmienok rómskej populácie na Slovensku, zúčastňoval sa mnohých projektov. Ako zdôraznil, prístup Rómov na trh práce ovplyvňuje viacej faktorov.

„Hlavným z nich je nízky kvalifikačný profil, prevažujú ľudia so základným vzdelaním. Tým, že v spoločnosti silnie trend automatizácie a robotizácie, je stále menej potrebná manuálna sila, preto je prebytok pracovnej sily, ktorá má tento charakter. Títo ľudia sú v mnohých smeroch nezamestnateľní, to sa týka aj takých typov práce, pri ktorých donedávna bola potrebná pracovná sila, napr. stavebníctvo. S nástupom moderných technológií sa tu potreby menia,“ vysvetľuje Daniel Škobla.

Pôsobenie ekonomického cyklu je podľa Daniela Škoblu ďalším faktorom ovplyvňujúcim dynamiku zamestnávania Rómov. Po istom období prosperity prichádzajú roky krízy, v ktorom firmy zamestnancov prepúšťajú. Dnes je situácia opačná, ekonomika ide na plné obrátky a firmy hľadajú aj také pracovné sily, ktoré ich v horších časoch nezaujímajú.
Kľúčovým problémom pri zamestnávaní marginalizovaných skupín sú podľa sociológa exekúcie ľudí a nemožnosť štandardných pracovných kontraktov.

„Nízkopríjmové domácnosti, a medzi nimi aj rómske, vykazujú vysokú mieru zadlženosti z rôznych dôvodov – voči súkromných firmám, bankovým či nebankovým subjektom a poisťovniam. Čísla sú na Slovensku alarmujúce. To má veľký dopad na možnosť ľudí zamestnať sa, keďže podľa zákona im exekútor môže a chce odviesť časť príjmov až do výšky úrovne životného minima. Preto panuje obrovská demotivácia týchto ľudí štandardne sa zamestnať a príjmy zo sociálnych transferov si radšej vylepšujú napr. privyrobením si v „šedej“ ekonomike,“ zdôvodnil Škobla.

Ako ukazujú aj viaceré štúdie, bariérami v zamestnávaní je tiež diskriminácia Rómov na trhu práce, nevhodná geografická alokácia nových pracovných miest do tzv. pólov rastu, kde už migrácia či presťahovanie sa za prácou nie je pre ľudí tým najlepším riešením, a tiež zlé podmienky bývania dlhodobo nezamestnaných Rómov.

Tréningy pracovných návykov a zručností
Michaela Mudroňová z organizácie Človek v ohrození dlhodobo pracuje s marginalizovanými rómskymi komunitami. Zamestnávanie je pre nich veľkou témou, snažia sa spolupracovať s firmami tak, aby Rómov priviedli na otvorený trh práce.

„Situácia je dnes taká, že je veľmi veľký dopyt po nízkokvalifikovanej pracovnej sile, len tie pracovné lokality sú často od Rómov veľmi vzdialené a sú aj veľké problémy napríklad s dopravou do práce, stále chýbajúcimi sociálnymi návykmi a kvalifikáciou. Snažíme sa preto Rómov v oblasti manuálnych zručností a pracovných návykov pripravovať na tréningoch presne na požiadavky konkrétnych zamestnávateľov,“ priblížila svoje pôsobenie Michaela Mudroňová.

Michaela Mudroňová verí, že najdôležitejšie je v tejto cieľovej skupine vzdelávanie, preto sa snažia v spolupráci so zamestnávateľmi a samosprávnymi krajmi pripravovať projekty na tréningové centrá pre nízkokvalifikovaných zamestnancov. V oblasti zamestnávania Rómov podľa nej stále trvajú predsudky, ale sú menšie, pretože trh práce sa vyvinul tak, že nízkokvalifikovanej pracovnej sily je veľmi málo, a tak zamestnávatelia siahajú aj po marginalizovaných Rómoch z vylúčených lokalít.

Dať Rómom reálne šancu
Ako povedala Zuzana Rodáková z OZ Divé maky, ľudí vedú k tomu, aby si uvedomili dôležitosť vzdelania pre ich život a podporujú ich v štúdiu. Keď už však získajú vzdelanie, často nastane problém s uplatnením na trhu práce len kvôli tomu, že sú Rómovia. Na aktuálnu situáciu preto zareagovali zaujímavou kampaňou spojenou s firmami, ktoré Rómom pracovné príležitosti dávajú.

„Viaceré štúdie preukázali, že Rómovia so stredoškolským vzdelaním majú o 50 % nižšiu šancu na úspech ako Nerómovia – 70 % z nich dostalo na svoju žiadosť a životopis odpoveď, z rómskych uchádzačov len 37 %. Na pohovor pozvali 40 % Nerómov a 17 % rómskych uchádzačov,“ poukázala na problém Zuzana Rodáková.

Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií