Gemológovia overovali pravosť vzácnych klenotov
Niet pochýb o tom, že Gemologický ústav Fakulty prírodných vied UKF pod vedením jeho riaditeľky doc. RNDr. Ľudmily Illášovej, PhD. je špičkovým pracoviskom nielen v rámci Slovenska. Svoju medzinárodnú prestíž si nedávno ešte posilnil spoluprácou na reštaurovaní jedinečného súboru šperkov barónky Ulriky von Levetzow, ktorý v Českej republike patrí k unikátom. Ústavu táto spolupráca priniesla cenné skúsenosti, uznanie a rešpekt odborníkov v tejto oblasti.
Za prísnych bezpečnostných opatrení vzácne zreštaurované klenoty predstavili médiám a verejnosti 14. marca 2019 – aj to len na necelé dve hodiny – v Oblastnom múzeu a galérii v Moste v Českej republike. Za špeciálnymi sklami sa skveli náhrdelník, dva náramky, prsteň, náušnice a spona vyrobené zo zlata a českých granátov.
V spone je najväčší český granát na svete
Pre Gemologický ústav UKF v Nitre bola spolupráca pri reštaurovaní týchto šperkov výnimočnou udalosťou, aká sa nestáva každý deň. „Podľa medializovaných informácií patrí kolekcia šperkov barónky Ulriky von Levetzow medzi desať najdrahších a najcennejších v Českej republike, niektorí odborníci jej prisudzujú dokonca druhé miesto za českými korunovačnými klenotmi,“ predstavuje reštaurované šperky PaedDr. Ján Štubňa, PhD. z Gemologického ústavu UKF. Hoci v Česku osobne vykonal expertné gemologické analýzy českých granátov, samotný šperk nemal to šťastie vidieť „naživo“.
Pre Gemologický ústav UKF v Nitre bola spolupráca pri reštaurovaní týchto šperkov výnimočnou udalosťou, aká sa nestáva každý deň. „Podľa medializovaných informácií patrí kolekcia šperkov barónky Ulriky von Levetzow medzi desať najdrahších a najcennejších v Českej republike, niektorí odborníci jej prisudzujú dokonca druhé miesto za českými korunovačnými klenotmi,“ predstavuje reštaurované šperky PaedDr. Ján Štubňa, PhD. z Gemologického ústavu UKF. Hoci v Česku osobne vykonal expertné gemologické analýzy českých granátov, samotný šperk nemal to šťastie vidieť „naživo“.
„Tieto šperky sú výnimočné aj vo svete, ich jedinečnosť spočíva v tom, že obsahujú 469 českých granátov. Celý súbor šperkov je jednou z najväčších zbierok tak veľkých granátov, dokonca v spone náhrdelníka je najväčší vybrúsený český granát na svete, ktorý má skoro centimeter. Už len zozbieranie takéhoto množstva veľkých granátov trvalo viac ako 200 rokov.“
Raritou je, že granáty v šperku mali podľa PaedDr. Štubňu pred vybrúsením viac ako 8 milimetrov. Cena granátov stúpa exponenciálne, drobné kamienky sú záležitosťou niekoľkých eur až desiatok eur. Cena rastie do veľkosti 7 – 8 milimetrov kameňov, nad tento rozmer je to už celkom iná kategória granátov v hodnote aj tisíc eur a viac.
„Také veľké granáty už viac-menej dnes nie sú. Aj v minulosti pravdepodobne muselo byť náročné zozbierať takéto veľké granáty, iste niektoré pochádzajú z iných šperkov. Tieto skvosty zdedila Ulrika po matke Amálii, pričom šperk patril rodine Františka Jozefa Klebelsberga, ktorý bol nevlastným otcom Ulriky. Podľa zverejnených údajov má dnes súbor týchto šperkov finančnú hodnotu desiatok miliónov českých korún, ich historická hodnota spojená s konkrétnou osobou a jej životným príbehom je však nevyčísliteľná,“ zdôraznil PaedDr. Štubňa.
Set šperkov barónky Ulriky von Levetzow.
Nové granáty označili laserom
Odborníkov z Gemologického ústavu UKF v Nitre prizval k spolupráci na reštaurovaní RNDr. Radek Hanus, PhD., renomovaný český gemológ. Dôvodom bol fakt, že v šperku chýbalo sedem granátov, ktoré bolo treba v rámci reštaurovania, prebiehajúceho už od polovice minulého roka, doplniť. Reštaurovanie vyšlo na zhruba pol milióna českých korún, celé ho mal na starosti tím pod vedením spomínaného RNDr. Hanusa, ktorý sa granátom venuje už veľmi dlho. Bolo veľmi striktne stanovené, kto a ako môže narábať so šperkmi, ktoré s výnimkou jednej mimoriadnej situácie nesmeli opustiť múzeum.
Odborníkov z Gemologického ústavu UKF v Nitre prizval k spolupráci na reštaurovaní RNDr. Radek Hanus, PhD., renomovaný český gemológ. Dôvodom bol fakt, že v šperku chýbalo sedem granátov, ktoré bolo treba v rámci reštaurovania, prebiehajúceho už od polovice minulého roka, doplniť. Reštaurovanie vyšlo na zhruba pol milióna českých korún, celé ho mal na starosti tím pod vedením spomínaného RNDr. Hanusa, ktorý sa granátom venuje už veľmi dlho. Bolo veľmi striktne stanovené, kto a ako môže narábať so šperkmi, ktoré s výnimkou jednej mimoriadnej situácie nesmeli opustiť múzeum.
„V súčasnosti sa české granáty štandardne vyskytujú iba do určitej veľkosti, ťažia sa v starých náplavoch riek. Reštaurátori potrebovali kamene vo veľkosti nad 7 – 8 milimetrov, čiže väčšie, ako boli momentálne k dispozícii. Preto sa majiteľ šperku – Oblastné múzeum a galéria v Moste – obrátil na vlastníkov súkromných zbierok, ktorí by mohli mať české granáty potrebnej veľkosti. Našťastie sa ich podarilo zakúpiť,“ pokračuje gemológ.
„Našou úlohou v rámci reštaurovania šperku bolo overiť pravosť dokúpených siedmich českých granátov. Vycestoval som preto do súkromného gemologického laboratória pri Prahe, ktoré má veľmi podobné prístrojové vybavenie ako náš gemologický ústav. Predložených sedem kameňov v podobe neopracovaných zŕn som zanalyzoval klasickými gemologickými postupmi aj spektroskopicky a po návrate sme spolu s riaditeľkou nášho ústavu doc. RNDr. Ľudmilou Illášovou, PhD. vypracovali súdno-znalecké posudky. V nich konštatujeme, že skutočne ide o české granáty.“
Surové kamene, ktoré sa do šperku mali doplniť, sa museli ešte opracovať starou technikou – ručne na 150-ročných strojoch. Dnes sú na nerozoznanie od pôvodných, s výnimkou štvrťmilimetrových nápisov „Nový kameň 2018“, ktoré majú na fazetách vypálené laserom.
Surové kamene, ktoré sa do šperku mali doplniť, sa museli ešte opracovať starou technikou – ručne na 150-ročných strojoch. Dnes sú na nerozoznanie od pôvodných, s výnimkou štvrťmilimetrových nápisov „Nový kameň 2018“, ktoré majú na fazetách vypálené laserom.
Skúmali prsteň z kniežacieho hrobu
Ako Ján Štubňa priznal, spoluprácou pri reštaurovaní barónkiných šperkov sa pracovníkom Gemologickému ústavu UKF dostalo cti a uznania v tom, že dokážu robiť gemológiu na svetovej úrovni. „Je to významné pre naše pracovisko, ale aj pre celú univerzitu, že bola zapojená do takéhoto výnimočného reštaurátorského počinu,“ zhodnotil PaedDr. Štubňa. Doplnil zaujímavosť, že v jednom z najprestížnejších gemologických časopisov sveta Journal of Gemmology vyjde onedlho článok o slovenských obsidiánoch, ktorý napísal Gemologický ústav UKF v spolupráci s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Ako Ján Štubňa priznal, spoluprácou pri reštaurovaní barónkiných šperkov sa pracovníkom Gemologickému ústavu UKF dostalo cti a uznania v tom, že dokážu robiť gemológiu na svetovej úrovni. „Je to významné pre naše pracovisko, ale aj pre celú univerzitu, že bola zapojená do takéhoto výnimočného reštaurátorského počinu,“ zhodnotil PaedDr. Štubňa. Doplnil zaujímavosť, že v jednom z najprestížnejších gemologických časopisov sveta Journal of Gemmology vyjde onedlho článok o slovenských obsidiánoch, ktorý napísal Gemologický ústav UKF v spolupráci s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Naša univerzita sa podľa slov gemológa už v minulosti podieľala na analýze iných vzácnych šperkov, spolu so sponami to bol „neslávne slávny“ zlatý prsteň s granátom, ktorý bol ešte nedávno súčasťou expozície piešťanského Balneologického múzea. Ešte predtým, ako prsteň pribudol do jeho zbierky, ho podrobne preskúmali odborníci z Fakulty prírodných vied doc. RNDr. Ján Tirpák, CSc., doc. RNDr. Ľudmila Illášová, PhD. a PaedDr. Ján Štubňa, PhD.
Prsteň spolu so sponami v roku 1933 našli v kniežacom hrobe z mladšej doby rímskej v obci Krakovany-Stráže. Krátko po nájdení vzácny skvost na celé roky zmizol, až kým sa opäť neobjavil vďaka potomkom nálezcu. Dnes prsteň patrí k top predmetom sveta hľadaným Interpolom, keďže ho spolu s inými šperkmi dvaja muži v novembri 2016 z múzea ukradli.
Aj klenoty barónky Ulriky v minulosti lákali zlodejov, ktorí sa ich snažili ukradnúť. Prvýkrát to nevyšlo, ale v roku 1988 sa dvom lupičom ich zámer vydaril. Drahocennú kolekciu ukradli v čase, keď bola z múzea v Moste, ktoré ju začiatkom 20. storočia odkúpilo, zapožičaná do múzea v obci Třebívlice, kde v 19. storočí Ulrika von Levetzow žila. Podľa dobových informácií boli šperky zhruba pol roka nezvestné, taký vzácny lup sa mužom nedarilo len tak predať, pokiaľ nemali spoľahlivého priekupníka na čiernom trhu. Jedného lupiča sa napokon podarilo chytiť a zároveň zaistiť aj šperky, ktoré muži schovali do koľajového násypu.
PaedDr. Ján Štubňa, PhD. z Gemologického ústavu UKF ukazuje drobné granáty zo zbierky ústavu.
Dvere k ďalším spoluprácam
„Hodnotiť po stránke kvality a stanoviť ceny drahých kameňov alebo šperkov s drahými kameňmi je práca náročná a zodpovedná. Mali by ju vykonávať experti v oblasti gemológie a renomované gemologické laboratória a pracoviská. Výsledkom ich práce je vydanie znaleckého posudku, odborného vyjadrenia či certifikátu. Za tým všetkým by mala byť profesionalita s dodržiavaním etických princípov a zásad v tejto tak nesmierne krásnej profesii,“ hovorí riaditeľka Gemologického ústavu Fakulty prírodných vied UKF doc. RNDr. Ľudmila Illášová, PhD.
„Hodnotiť po stránke kvality a stanoviť ceny drahých kameňov alebo šperkov s drahými kameňmi je práca náročná a zodpovedná. Mali by ju vykonávať experti v oblasti gemológie a renomované gemologické laboratória a pracoviská. Výsledkom ich práce je vydanie znaleckého posudku, odborného vyjadrenia či certifikátu. Za tým všetkým by mala byť profesionalita s dodržiavaním etických princípov a zásad v tejto tak nesmierne krásnej profesii,“ hovorí riaditeľka Gemologického ústavu Fakulty prírodných vied UKF doc. RNDr. Ľudmila Illášová, PhD.
„Tieto slová právom patria aj nášmu Gemologickému ústavu UKF, ktorý sa ako vysoko profesionálne pracovisko zapísal do povedomia nielen verejnosti, ale aj rôznych súkromných a štátnych inštitúcií.“
Z prác, na ktorých sa jeho odborníci podieľali, riaditeľka spomenula analýzy drahých kameňov na rektorskej insígnii – reťazi rektora Paneurópskej univerzity v Bratislave, analýzy šperkov Balneologického múzea v Piešťanoch, drahých kameňov na opasku z obdobia Osmanskej ríše či snubného prsteňa s rubínmi a perlou, ktorý patril snúbenici Ivana Kraska Ilone Kňazovičovej. Mimochodom, perlu v prsteni priniesol Ivanovi Kraskovi M. R. Štefánik z ciest po Tahiti. Poslednou prácou boli analýzy granátových šperkov pre múzeum v Moste, ktoré pre Gemologický ústav FPV UKF v Nitre boli podľa Ľudmily Illášovej jednoznačne poctou a otvorením dverí k ďalším zaujímavým spoluprácam.
Z prác, na ktorých sa jeho odborníci podieľali, riaditeľka spomenula analýzy drahých kameňov na rektorskej insígnii – reťazi rektora Paneurópskej univerzity v Bratislave, analýzy šperkov Balneologického múzea v Piešťanoch, drahých kameňov na opasku z obdobia Osmanskej ríše či snubného prsteňa s rubínmi a perlou, ktorý patril snúbenici Ivana Kraska Ilone Kňazovičovej. Mimochodom, perlu v prsteni priniesol Ivanovi Kraskovi M. R. Štefánik z ciest po Tahiti. Poslednou prácou boli analýzy granátových šperkov pre múzeum v Moste, ktoré pre Gemologický ústav FPV UKF v Nitre boli podľa Ľudmily Illášovej jednoznačne poctou a otvorením dverí k ďalším zaujímavým spoluprácam.
„Momentálne máme rozpracované analýzy sklených náhrdelníkov a náramkov z rôznych období, ktoré patria Archeologickému ústavu SAV v Nitre, ale aj šperkov botanického charakteru v kombinácii s kameňmi či sklenými korálikmi, napr. zo zbierky M. R. Štefánika v Martine, Andreja Kmeťa a ďalších bádateľov a tiež misionárov, ktorí zbierky priniesli na Slovensko a sú majetkom rôznych múzeí,“ doplnila riaditeľka ústavu.
V zbierke aj nitriansky lazulit
Vráťme sa však ku granátom. Tieto drahé kamene sa nachádzajú na mnohých miestach sveta. Podľa variabilného chemického zloženia sú nielen tmavočervenej farby, ale aj zelené, modré, oranžové, hnedé, čierne...
Vráťme sa však ku granátom. Tieto drahé kamene sa nachádzajú na mnohých miestach sveta. Podľa variabilného chemického zloženia sú nielen tmavočervenej farby, ale aj zelené, modré, oranžové, hnedé, čierne...
„Špecifický český granát, čo je vlastne obchodné pomenovanie, má oproti iným v sebe prímes chrómu. Vyskytuje sa len v Česku, kde sa ťaží dodnes do veľkosti maximálne 8 milimetrov. Ťažba väčších kameňov je nerentabilná – spracovanie frakcie je oveľa drahšie ako granáty, ktoré tu takto objavia. Štandardná veľkosť granátov, s ktorou sa človek bežne môže stretnúť, je dostupná v rádovo desiatkach či stovkách eur,“ potvrdil gemológ Ján Štubňa.
Ako povedal, granáty sa často vyskytujú aj na Slovensku. Najbežnejšie sú almandíny, menej je pyropov a nie sú dostatočnej drahokamovej kvality tak, ako v Čechách. Slovenské granáty sa spracovávajú viac-menej na nekomerčné využitie, slúžia skôr na získavanie nových vedeckých poznatkov. „Finančne zaujímavý bol kedysi slovenský opál, náš jediný kameň, ktorý by sme mohli zaradiť do skupiny drahých kameňov na komerčné využitie. Opálové bane na východnom Slovensku boli síce najstaršie na svete, zavreli sa však v 20. rokoch minulého storočia a priemyselne sa tu už neťaží. Ľudia ale môžu mať šťastie pri prekopávaní háld, kde môžu objaviť veľké kusy opálov s veľkou zberateľskou hodnotou. Priemyselná ťažba však nemohla a nemôže konkurovať veľkej produkcii opálov napríklad v Austrálii či Etiópii,“ poznamenal dr. Štubňa.
Gemologický ústav UKF v Nitre má bohatú zbierku minerálov a drahých kameňov – za vitrínami i v škatuľkách možno vidieť skutočne unikátne kusy od nás aj zo sveta, medzi nimi napríklad jediné dva vybrúsené exempláre zelenej formy granátu – diamantoidu zo Slovenska, nechýba ani kameň typický pre oblasť Nitry a Tribeča – modrý lazulit.
Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: autorka, P. Šácha, Oblastné múzeum a galéria Most
