Prináša zahraničná mobilita pridanú hodnotu?
Vyše dvadsiatka študentov využila v utorok 19. marca 2019 príležitosť dozvedieť sa viac o tom, ako pobyt v zahraničí dokáže ovplyvniť ich budúcnosť. Workshop s názvom Štúdium v zahraničí – váš odrazový mostík pre dobré zamestnanie vznikol v partnerstve Poradenského a servisného centra – Job kontaktu a neziskovej organizácie SAIA, s ktorou má Univerzita Konštantína Filozofa dlhodobú spoluprácu.
Jediným platidlom je námaha
„Naším cieľom je, aby sa študenti troška zamysleli a aby dostali dostatok ´imputov´ na vyskladanie si obrazu cesty, po ktorej by sa chceli pohnúť vo svojom živote tak, aby ste boli úspešní,“ vysvetľuje Mgr. Ľubica Lachká z Poradenského a servisného centra UKF, ktorá workshop moderovala. Pre zamestnávateľa je podľa nej informácia, akú univerzitu študent absolvoval, dôležitým kritériom pre získanie výhodnej pozície. „Všetko so všetkým súvisí – pokiaľ si mladí ľudia chcú vyskúšať pobyt v zahraničí, majú neskonale veľa možností,“ hovorí. „My im chceme ukázať, že štipendium nie je len nejaký akademický výraz, ale že sú za tým ľudia z mäsa a kostí.“
„Naším cieľom je, aby sa študenti troška zamysleli a aby dostali dostatok ´imputov´ na vyskladanie si obrazu cesty, po ktorej by sa chceli pohnúť vo svojom živote tak, aby ste boli úspešní,“ vysvetľuje Mgr. Ľubica Lachká z Poradenského a servisného centra UKF, ktorá workshop moderovala. Pre zamestnávateľa je podľa nej informácia, akú univerzitu študent absolvoval, dôležitým kritériom pre získanie výhodnej pozície. „Všetko so všetkým súvisí – pokiaľ si mladí ľudia chcú vyskúšať pobyt v zahraničí, majú neskonale veľa možností,“ hovorí. „My im chceme ukázať, že štipendium nie je len nejaký akademický výraz, ale že sú za tým ľudia z mäsa a kostí.“
Práve tou reálnou postavou, ktorá úspešne „vypravila“ na pobyt v zahraničí niekoľko stoviek študentov, je koordinátorka SAIA, n. o., Mgr. Beáta Košťálová. Na stretnutí predstavila širokú databázu štipendií a grantov, ich aktuálne uzávierky, a programy, ktoré organizácia ponúka. Ako hovorí, všetko je zadarmo, študent „zaplatí“ len svojou námahou.
Leto v nemeckom Postupime
Hosťom workshopu bol absolvent štipendijného pobytu DAAD v Nemecku Andrii Zelenov. Pred rokom sa dozvedel o možnosti ísť študovať zadarmo do Nemecka, a keďže študuje prekladateľstvo na Filozofickej fakulte, angličtina ani nemčina neboli preňho problémom. Po úvodných „papierovačkách“ strávil leto na jazykovom kurze v Postupime.
Hosťom workshopu bol absolvent štipendijného pobytu DAAD v Nemecku Andrii Zelenov. Pred rokom sa dozvedel o možnosti ísť študovať zadarmo do Nemecka, a keďže študuje prekladateľstvo na Filozofickej fakulte, angličtina ani nemčina neboli preňho problémom. Po úvodných „papierovačkách“ strávil leto na jazykovom kurze v Postupime.
„Celkovo sa mi kurz veľmi páčil, videl som, aký je život a kultúra v Nemecku, veľmi mi to pomohlo jazykovo,“ podelil sa so skúsenosťou. „Mali sme veľa exkurzií, chodili sme často do Berlína, na výstavy. Na začiatku sme si museli vybrať predmety, ktoré sme chceli študovať. Na hodinách sme robili prezentácie, rozprávali sme sa, približne dve hodiny denne od pondelka do piatka, pričom v sobotu sme mali exkurzie...“ To predstavovalo spolu približne 80 hodín počas celého jeho pobytu, na ktorom sa zúčastnilo okolo 50 študentov z celého sveta. Rozdelení boli do troch skupín podľa úrovne jazyka a na konci dostali certifikáty. „Testy neboli až také náročné ani pre tých, ktorí nevedeli až tak dobre po nemecky,“ povzbudil Andrej účastníkov workshopu. Budúci rok by chcel ísť do Nemecka na magisterské štúdium: „Keďže študujem translatológiu – angličtinu a nemčinu, v Nemecku si chcem nájsť podobný odbor, čiže aby tam nemčina bola ako cudzí jazyk. Takže to isté čo tu, ale s tým, že tam budem v nemecky hovoriacom prostredí.“
Aj pre tých, ktorí neovládajú cudzie jazyky
„Pri letnom jazykovom kurze máte niekoľko desiatok univerzít, ktoré takéto kurzy usporadúvajú, takže tam si tí uchádzači vyberajú z existujúcej databázy,“ vysvetľuje Beáta Košťálová princíp jedného z množstva programov. „V prípade, že by ste chceli ísť niekam len na semester, pri programe Erasmus si vyberáte z konkrétnych partnerských univerzít. Pri štipendiách SAIA, n. o., si vyberáte akúkoľvek univerzitu v tej krajine s tým, že ju musíte osloviť, či tam môžete ísť v prípade, že získate štipendium.“ Naopak, cudzí jazyk nie je potrebný, ak by mal študent záujem o letnú školu slovanských štúdií, ktorá sa realizuje počas leta, a to v dvoch mestách – Olomouc a Praha. V zahraničí je možné prostredníctvom organizácie SAIA absolvovať aj magisterské štúdium – podmienkou je, že uchádzač musí byť absolventom bakalárskeho štúdia.
„Pri letnom jazykovom kurze máte niekoľko desiatok univerzít, ktoré takéto kurzy usporadúvajú, takže tam si tí uchádzači vyberajú z existujúcej databázy,“ vysvetľuje Beáta Košťálová princíp jedného z množstva programov. „V prípade, že by ste chceli ísť niekam len na semester, pri programe Erasmus si vyberáte z konkrétnych partnerských univerzít. Pri štipendiách SAIA, n. o., si vyberáte akúkoľvek univerzitu v tej krajine s tým, že ju musíte osloviť, či tam môžete ísť v prípade, že získate štipendium.“ Naopak, cudzí jazyk nie je potrebný, ak by mal študent záujem o letnú školu slovanských štúdií, ktorá sa realizuje počas leta, a to v dvoch mestách – Olomouc a Praha. V zahraničí je možné prostredníctvom organizácie SAIA absolvovať aj magisterské štúdium – podmienkou je, že uchádzač musí byť absolventom bakalárskeho štúdia.
Stačí raz skúsiť...
„Keď to niekto vyskúša a vycestuje raz..., potom chce ísť znova a znova,“ hovorí Beáta Košťálová a jej slová potvrdili aj študentky Katedry masmediálnej komunikácie a reklamy FF, ktoré sa nedávno vrátili z „erasmáckeho“ pobytu v Českej republike a v Slovinsku. „Ísť na takýto pobyt je to najlepšie, čo môže študent na vysokoškolskom štúdiu urobiť,“ podelila sa o svoju pozitívnu skúsenosť študentka Alžbeta Goljerová. Vďaka tomu majú otvorený svet a môžu sa ísť pozrieť hocikam. „Mám veľa priateľov v zahraničí, takže ich môžem ísť pozrieť a bývať u nich,“ usmieva sa zasa Izabela Chmurová.
„Keď to niekto vyskúša a vycestuje raz..., potom chce ísť znova a znova,“ hovorí Beáta Košťálová a jej slová potvrdili aj študentky Katedry masmediálnej komunikácie a reklamy FF, ktoré sa nedávno vrátili z „erasmáckeho“ pobytu v Českej republike a v Slovinsku. „Ísť na takýto pobyt je to najlepšie, čo môže študent na vysokoškolskom štúdiu urobiť,“ podelila sa o svoju pozitívnu skúsenosť študentka Alžbeta Goljerová. Vďaka tomu majú otvorený svet a môžu sa ísť pozrieť hocikam. „Mám veľa priateľov v zahraničí, takže ich môžem ísť pozrieť a bývať u nich,“ usmieva sa zasa Izabela Chmurová.
Ako na stretnutí povedala Mgr. Dominika Hlavinová Tekeliová, PhD., koordinátorka programu Erasmus v Ústave stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií, obdobie štúdia na vysokej škole veľmi rýchlo prejde a keď sa absolventi budú uchádzať o zamestnanie, bude sa od nich vyžadovať prax a skúsenosti. Povzbudila študentov, aby do zahraničia vycestovali buď v rámci svojho voľného času alebo v rámci programov, ktoré ponúka UKF. S takým typom diplomu, certifikátu alebo potvrdenia budú podľa nej zrazu pre zamestnávateľa zaujímavejší, keďže budú vynikať z priemeru – skúsenosťami, praxou či ovládaním cudzieho jazyka. „Ono sa to nezdá, ale vy to nemáte už potom kedy dobehnúť, keď to neurobíte počas vysokej školy,“ uzatvára.
Mobilita rozvíja zručnosti
Zaujímavosťou je, že z prieskumu Európskej komisie vyplýva, že až 64 % zamestnávateľov si myslí, že skúsenosť so zahraničnou mobilitou je pri zamestnávaní sa dôležitá a tvrdí, že absolventi s medzinárodnou skúsenosťou sú z profesionálneho hľadiska zodpovednejší. Navyše, až 92 % zamestnávateľov hľadí pri výbere na zručnosti, ako napr. zvedavosť, schopnosť riešiť problémy, tolerancia a dôveryhodnosť.
Zaujímavosťou je, že z prieskumu Európskej komisie vyplýva, že až 64 % zamestnávateľov si myslí, že skúsenosť so zahraničnou mobilitou je pri zamestnávaní sa dôležitá a tvrdí, že absolventi s medzinárodnou skúsenosťou sú z profesionálneho hľadiska zodpovednejší. Navyše, až 92 % zamestnávateľov hľadí pri výbere na zručnosti, ako napr. zvedavosť, schopnosť riešiť problémy, tolerancia a dôveryhodnosť.
Nemenej pozoruhodnou informáciou je, že 27 % študentov či študentiek si za tridsať rokov existencie programu Erasmus počas mobility v Európskej únii našlo budúceho manžela či manželku. Z týchto partnerstiev sa do septembra roku 2017 narodilo až milión detí.
Text a foto: Mgr. Jana Krajčovičová, R – Oddelenie médií
