Na pôde Poradenského a servisného centra (PSC) UKF v Nitre sa 12. marca 2019 uskutočnilo podujatie s názvom EÚ – prečo jej hovorím áno. Jej organizátormi boli JUDr. PhDr. Barbara Pavlíková, PhD. a Mgr. Miroslav Tvrdík, PhD. z PSC spolu s UKF, Fakultou sociálnych vied a zdravotníctva UKF a Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu (EP) v SR. Tematicky bola akcia zameraná na problematiku súvisiacu s členstvom Slovenska v EÚ a májové voľby našich zástupcov do Európskeho parlamentu.

Pre študentov univerzity
Zhruba 4-hodinové podujatie, ktoré moderovala PhDr. Mária Kočnerová, PhD., otvoril Daniel Šmihula, zástupca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, pokračovala Ivana Janíková z Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu (EP) v SR, pričom po ich vystúpeniach nasledovala diskusia na otázky od študentov. Ďalej sa prítomným prihovorili Radovan Geist, analytik z Euractiv.sk, a ekonóm Tomáš Meravý, vedúci programu Budúcnosť Európy v Think-Thanku Globsec, ktorých príspevky tiež zakončila diskusia. Prednášajúci účastníkom podujatia priblížili fungovanie Európskej únie a jej inštitúcií, výhody členstva v nej pre Slovensko, hovorilo sa aj o problémoch, s ktorými sa v súčasnosti Únia stretáva, o jej budúcnosti, brexite, migrácii a ďalších otázkach. Rezonovala aj otázka blížiacich sa eurovolieb, ktoré budú v Únii 23. – 26. mája.

„Akcia bola prioritne určená pre študentov našej univerzity, keďže patria medzi mladých voličov a ide o skupinu, v ktorej prevláda dlhodobo nízka volebná účasť v eurovoľbách,“ hovorí JUDr. Pavlíková.

Primárnym cieľom podujatia bolo podľa JUDr. Pavlíkovej priblížiť účastníkom aktuálne dianie v EÚ, vytvoriť priestor na diskusiu o otázkach, ktoré ich zaujímajú a poukázať tiež na výhody členstva Slovenska v EÚ, keďže čoraz častejšie sa objavujú hlasy podporujúce naše vystúpenie z nej a ona sama medzi študentmi vníma rastúcu mieru euroskepticizmu.

„Keďže zvolená téma je prepojená s blížiacimi sa eurovoľbami a má podporiť angažovanosť a záujem mladých ľudí o európsku politiku ako takú, oslovila som ako dobrovoľníčka platformu, ktorá realizuje apolitickú kampaň tentorazidemvolit.eu, čím podujatie získalo podporu Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku a bolo zaradené aj do kalendára podujatí na stránke uvedenej platformy,“ doplnila JUDr. Pavlíková.

Rektor UKF prof. Libor Vozár, ktorý nad podujatím prevzal záštitu, uviedol, že je rád, že sa na pôde univerzity organizuje podujatie o Európskej únii v pozitívnom zmysle. „Je to už 15 rokov, čo sme boli zaradení do spolku najvyspelejších európskych krajín – Európskej únie. Bol to veľmi dôležitý krok a som presvedčený, že pre takú malú krajinu a ekonomiku ako sme my je výhodou byť súčasťou tohto európskeho spoločenstva,“ povedal v úvode podujatia rektor Vozár.

Európske štáty sú príliš malé
Hlavné úlohy a výhody členstva v EÚ priblížil vo svojej prednáške Daniel Šmihula. Ako povedal, predsa je len od študentov starší a všetky výhody členstva v EÚ neboli pre jeho generáciu samozrejmé, pre dnešných mladých viac-menej sú, dokonca mnohé ani nespájajú s Úniou.

„Prečo teda hovoríme áno Európskej únii? Všetky európske krajiny sú dnes príliš malé na to, aby fungovali samostatne. Musia sa zjednotiť na spoločnej platforme. V 19. storočí bola Európa na špici priemyselnej revolúcie, každá väčšia európska krajina bola mocnosť a mala vlastné kolónie a zároveň tu bola obrovská koncentrácia kapitálu, obyvateľstva, priemyslu a bohatstva ako takého,“ skonštatoval Daniel Šmihula. „Európske štáty o kolónie neskôr prišli a pôvodne európska modernita sa rozšírila do Ameriky, Ázie, Afriky... Nasledoval ekonomický a populačný rast mimo Európy, ktorý trvá dodnes. Všetky európske štáty sú dnes malé, akurát niektoré o tom nevedia. “

Svoje argumenty podporil informáciami o nominálnom HDP najväčších súčasných ekonomík z roku 2017, údajmi o raste obyvateľstva v Európe a iných častiach sveta aj o exportno-importnej politike štátov Únie a mimo nej.

Ako hlavné priority, pre ktoré je pre Slovensko výhodná Európska únia a aj NATO, Daniel Šmihula uviedol zabezpečovanie mieru, kolektívnej obrany a bezpečnosti pre európske národy, veľký jednotný hospodársky priestor spolupráce, prístup na obrovský trh, vyjednávanie v globálnom meradle, reálna sila, kultúrna blízkosť a posilňovanie politických, spoločenských, kultúrnych, ľudských a iných kontaktov. Úniu chápe aj ako podstatný zdroj rozvoja, technickej i spoločenskej modernizácie prostredníctvom grantov, fondov a priamych platieb.

V rámci aktuálnej agendy EÚ Daniel Šmihula doplnil informácie o brexite, jeho možných formách a dopadoch na Veľkú Britániu, Slovensko i celú Úniu, spomenul summit v rumunskom Sibiu, kde sa bude riešiť stratégia budúcnosti Únie, aj voľby do Európskeho parlamentu, ktoré na Slovensku budú 25. mája. Vyzval mladých ľudí, aby sa neúčasťou v nich nezbavili možnosti spolurozhodnúť o tom, akú tvár bude mať EÚ v budúcnosti.

Zaujíma mladých budúcnosť Únie?
K účasti na eurovoľbách študentov motivovala aj ďalšia prednášajúca – Ivana Janíková z Informačnej kancelárie EP v SR. Nielen slovom, ale aj premietnutím krátkych videí známych osobností. Predstavila tiež iniciatívu tentorazidemvolit.eu, kde sa môžu ľudia bližšie informovať, môžu vyjadriť svoj názor, prípadne sa dozvedieť o rôznych akciách alebo ich sami organizovať.

„Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 na Slovensku volilo 13,05% oprávnených voličov, z čoho bolo len 6% mladých ľudí. Takáto nízka účasť – vo voľbách vo všeobecnosti – je unikátnym javom,“ skonštatovala Janíková. „Preto je veľkou výzvou Kancelárie EP pokúsiť sa zvýšiť záujem voličov o účasť v eurovoľbách, najmä mladšej generácie. Bude sa v nich rozhodovať o budúcnosti nás všetkých.“

Podľa nej vo verejnosti panuje názor, že EÚ rozhoduje dlho, skostnatelo, možno nie vždy reflektuje na všetky problémy. „Možno je to čiastočne pravda. Ale treba si uvedomiť, že ide o záujmy 28 členských krajín a za každým rokovacím stolom sedí aj zástupca Slovenska, ktorý má možnosť nejakým spôsobom niečo ovplyvniť,“ podotkla Janíková.

Na jej otázku, aké pozitíva EÚ v prospech mladých študenti vnímajú, odpovedali poslucháči napríklad „voľné cestovanie, Erasmus či eurofondy“. Pred mladými však stoja mnohé výzvy, ktoré bude treba v rámci Únie riešiť a aj to je cieľ iniciatívy tentorazidemvolit.eu. „Ide nám o to vtiahnuť ich do diskusie o tom, akú Úniu chceme. Samozrejme, že môžu zaznieť aj kritické hlasy, práve to je spôsob, akým si mnohé veci vysvetliť,“ doplnila Janíková.

Spoločná platforma pre riešenie problémov
Na tému, či Európe povedať áno za každých okolností, sa poslucháčom prihovoril Radovan Geist, analytik z Euractiv.sk. Sám si odpovedal, že nie. „Áno hovorím Európe postavenej na princípoch slobody, rovnosti a solidarity, Európe, ktorá pomáha ľuďom naplniť ich životné šťastie, ktorá je férová voči ľuďom bez ohľadu na to, z ktorej krajiny či regiónu pochádzajú, bez ohľadu na farbu pleti, pohlavie, čokoľvek... Hovorím Európe áno, ak prispieva k riešeniu globálnych environmentálnych či sociálnych problémov,“ potvrdil Radovan Geist.

Podľa Geista ani Slovensko nie je sebestačné, ak má riešiť bezpečnostné, environmentálne či sociálno-ekonomické problémy, s ktorými sa stretáva. Na ich riešenie potrebujeme pevnejší spoločný právny rámec. Každý z týchto problémov podľa neho presahuje kapacity efektívneho riešenia akéhokoľvek štátu na svete, ale aj EÚ. Globálne riešenia musia vyplynúť zo spoločnej platformy krajín Únie, resp. zo spolupráce s ostatnými veľkými krajinami sveta.

Výzvy pre Európsku úniu
Budúcu možnú podobu Európy, resp. Európskej únie, vo svojej prednáške načrtol ekonóm Tomáš Meravý, vedúci programu Budúcnosť Európy v Think-Thanku Globsec. Ako povedal, cieľom viacerých stratégií, napr. Európa 2020, bolo z Európskej únie urobiť najkonkurencieschopnejšiu, najsociálnejšiu a najekologickejšiu ekonomiku sveta.

„Päť veľkých cieľov tejto stratégie sa týka zamestnanosti, výskumu a vývoja, klimatických zmien, vzdelávania a chudoby. Žiaľ, musíme skonštatovať, že napriek tomu, že rok 2020 sa ešte len blíži, my už vieme, že väčšina týchto cieľov, najmä ekonomických, nebude naplnená,“ skonštatoval Tomáš Meravý. „Naopak, podarí sa určite dosiahnuť cieľ znížiť emisie skleníkových plynov a zvýšiť mieru vysokoškolského vzdelania na 40 %. Za posledných zhruba 10 – 20 rokov k najväčšiemu nárastu podielu vysokoškolsky vzdelaných v generácii mladých ľudí došlo rámci Únie práve na Slovensku.“

Podľa Tomáša Meravého dlhodobý vplyv Európy vo svete postupne upadá. Kým v roku 1900 tvorila Európa s približne 400 miliónmi asi štvrtinu svetovej populácie, dnes na kontinente žije okolo 740 miliónov, ale svetová populácia narástla na 8 miliárd ľudí. Je to dané veľkým populačným nárastom v Afrike a Ázii. Ďalší cieľ – aby sme boli najkonkurencieschopnejšia ekonomika – nebol naplnený, v celkových výdavkoch na vývoj a výskum nás predbehla Čína. Ďalšia veľká téma je migrácia, tá však podľa neho pomáha ekonomike. Amerika je tradične zvyknutá na to, že ročne príde asi 1 milión migrantov, čo viac poháňa ekonomický rast, pretože viac ľudí viac vyrobí.

„Európa nie je zvyknutá na takúto migráciu, skôr je zvyknutá na emigráciu. Až v posledných rokoch došlo k nárastu imigrácie. Európa tým, že v nej veľkú úlohu hrá národná identita, týchto ľudí z rozmanitých kultúr, rôznych jazykov a náboženstiev, integruje ťažšie. Práve integrácia týchto ľudí je jednou z veľkých výziev pre Európsku úniu,“ pokračoval ekonóm.

Tým, že sa v Európe rodí stále menej detí, populácia starne, čo je podľa Meravého ďalší veľký problém. Európa potrebuje zosekanie verejných výdavkov na rozumnú mieru, dôchodkové reformy, udržateľnú demografiu, inteligentnú imigračnú politiku a viac investícií do vzdelávania, vedy a výskumu.

Po oboch prednáškových blokoch štyroch hostí sa rozprúdili diskusie, otázky prednášajúcim adresovali študenti cez slidy. Zaujímali ich rôzne problémy, pýtali sa napríklad na brexit, jeho možné následky pre Slovensko, resp. tam žijúcich Slovákov, zaujímalo ich, prečo sa slovenské kvalitné potraviny vyvážajú a dovážajú sa menej kvalitné zo zahraničia, prečo je v iných krajinách EÚ viac podporované zdravotníctvo ako v SR, ako by sa dalo zabrániť reexportu liekov a mnohé ďalšie problémy.

Text a foto: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií