UKF rozvíja kritické myslenie študentov
Kritické myslenie a argumentačné zručnosti pre pedagógov – to bol názov workshopu, ktorého sa mohli vo štvrtok 7. marca 2019 v priestoroch Pedagogickej fakulty zúčastniť nielen študenti a pedagógovia Univerzity Konštantína Filozofa, ale aj učitelia z praxe mimo akademickej pôdy. Odborno-metodický seminár usporiadalo občianske združenie eTeacher a prirodzene nadväzoval na aktivity v rámci projektu APVV-15-0368 Prax v centre odborovej didaktiky, odborová didaktika v Centre praktickej prípravy (na projekte participuje Pedagogická fakulta a Filozofická fakulta UKF). Ako nám povedala jeho zodpovedná riešiteľka a prorektorka UKF pre vzdelávanie doc. PaedDr. Jana Duchovičová, PhD., cieľom projektu je „identifikácia vyučovacích stratégií rozvíjajúcich kritické a tvorivé myslenie žiakov a ich implementácia v odborovej didaktike jednotlivých vyučovacích predmetov a v pregraduálnej praktickej príprave budúcich učiteľov prírodovedných spoločenskovedných, jazykovedných a umelecko-výchovných a výchovných predmetov.“
Argumentačné zručnosti už v príprave na povolanie
Projekt umožňuje zapojiť všetkých študentov učiteľstva na univerzite, preto sú jednotlivé aktivity určené práve pre túto cieľovú skupinu študentov. „Stratégie rozvíjajúce kritické myslenie, ktoré sme v rámci výskumu identifikovali, sú stratégie na rozvoj sebaregulácie, stratégie na rozvoj systematických a interpretatívnych zručností, stratégie argumentácie, stratégie pre vyvodzovanie záverov a riešenie problémov, stratégie na rozvoj hodnotenia a stratégie na rozvoj čitateľských zručností,“ vysvetľuje prorektorka. „Stratégie na rozvoj argumentačných zručností sú integrálnou súčasťou postupov stimulujúcich kritické myslenie žiakov, preto považujeme za mimoriadne dôležité argumentačné zručnosti u pedagógov rozvíjať už v príprave na povolanie. Snažíme sa o to, aby si ich nielen študenti osvojili, ale aby ich aplikovali priamo počas pedagogickej praxe do procesu vyučovania a následne ich uplatňovali v praxi vzdelávacích inštitúcií.“
Projekt umožňuje zapojiť všetkých študentov učiteľstva na univerzite, preto sú jednotlivé aktivity určené práve pre túto cieľovú skupinu študentov. „Stratégie rozvíjajúce kritické myslenie, ktoré sme v rámci výskumu identifikovali, sú stratégie na rozvoj sebaregulácie, stratégie na rozvoj systematických a interpretatívnych zručností, stratégie argumentácie, stratégie pre vyvodzovanie záverov a riešenie problémov, stratégie na rozvoj hodnotenia a stratégie na rozvoj čitateľských zručností,“ vysvetľuje prorektorka. „Stratégie na rozvoj argumentačných zručností sú integrálnou súčasťou postupov stimulujúcich kritické myslenie žiakov, preto považujeme za mimoriadne dôležité argumentačné zručnosti u pedagógov rozvíjať už v príprave na povolanie. Snažíme sa o to, aby si ich nielen študenti osvojili, ale aby ich aplikovali priamo počas pedagogickej praxe do procesu vyučovania a následne ich uplatňovali v praxi vzdelávacích inštitúcií.“
Efektívne učenie a lepšia nádej na úspešný život
Téme kritického myslenia sa v príprave učiteľov Univerzita Konštantína Filozofa venuje už niekoľko rokov. „Kritické myslenie je ústredná psychodidaktická téma, ktorou reagujeme na dva kľúčové problémy v oblasti vzdelávania,“ hovorí doc. Duchovičová. „Prvým je globálna požiadavku efektívneho učenia. Efektívne učenie je učenie, ktoré v kontexte celoživotného vzdelávania dáva jednotlivcovi najlepšiu nádej na úspešný život a úspešnú sociálnu inklúziu. Druhým problémom sú výsledky národných meraní gramotnosti žiakov našich škôl (OECD PISA 2009, 2012, 2015), ktoré sekundárne predstavujú ukazovateľ efektívneho učenia. Nechcem teraz zdôrazňovať zhoršujúce sa výsledky našich žiakov v čitateľskej, prírodovednej či matematickej gramotnosti, či výsledky v riešení problémov, tímovom riešení problémov či globálnej gramotnosti, chcem poukázať na skutočnosť, že žiaci, ktorí dokážu riešiť predkladané úlohy na najvyššej referenčnej úrovni, sú žiaci prejavujúci schopnosť logicky dedukovať, zdôvodňovať a argumentovať, diskutovať o problematike, porozumieť informáciám a navzájom ich spájať, rozoznávať protirečenia, identifikovať problém, vytvoriť hypotézu a experimentálne ju overiť, pracovať s textom (problémom), s ktorým sa ešte nestretli, zhodnotiť dôsledky svojich rozhodnutí, pracovať samostatne. Tieto kognitívne zručnosti sú základné kategórie kritického myslenia, preto sa snažíme vybaviť našich študentov, budúcich učiteľov, práve výučbovými stratégiami pre rozvoj kritického myslenia žiakov. Očakávame, že tak prispejeme k zvyšovaniu efektivity učenia sa žiakov vo vzdelávacom systéme.“
Téme kritického myslenia sa v príprave učiteľov Univerzita Konštantína Filozofa venuje už niekoľko rokov. „Kritické myslenie je ústredná psychodidaktická téma, ktorou reagujeme na dva kľúčové problémy v oblasti vzdelávania,“ hovorí doc. Duchovičová. „Prvým je globálna požiadavku efektívneho učenia. Efektívne učenie je učenie, ktoré v kontexte celoživotného vzdelávania dáva jednotlivcovi najlepšiu nádej na úspešný život a úspešnú sociálnu inklúziu. Druhým problémom sú výsledky národných meraní gramotnosti žiakov našich škôl (OECD PISA 2009, 2012, 2015), ktoré sekundárne predstavujú ukazovateľ efektívneho učenia. Nechcem teraz zdôrazňovať zhoršujúce sa výsledky našich žiakov v čitateľskej, prírodovednej či matematickej gramotnosti, či výsledky v riešení problémov, tímovom riešení problémov či globálnej gramotnosti, chcem poukázať na skutočnosť, že žiaci, ktorí dokážu riešiť predkladané úlohy na najvyššej referenčnej úrovni, sú žiaci prejavujúci schopnosť logicky dedukovať, zdôvodňovať a argumentovať, diskutovať o problematike, porozumieť informáciám a navzájom ich spájať, rozoznávať protirečenia, identifikovať problém, vytvoriť hypotézu a experimentálne ju overiť, pracovať s textom (problémom), s ktorým sa ešte nestretli, zhodnotiť dôsledky svojich rozhodnutí, pracovať samostatne. Tieto kognitívne zručnosti sú základné kategórie kritického myslenia, preto sa snažíme vybaviť našich študentov, budúcich učiteľov, práve výučbovými stratégiami pre rozvoj kritického myslenia žiakov. Očakávame, že tak prispejeme k zvyšovaniu efektivity učenia sa žiakov vo vzdelávacom systéme.“
Chýba nám kritické myslenie?
Podľa spoluorganizátora workshopu Mgr. Martina Cápaya, PhD. z Katedry informatiky FPV je v dnešnej dobe plnej informácií, faktov a tvrdení veľmi dôležité mať správny pohľad na svet. „Je vhodné vedieť informácie selektovať, zhodnotiť relevantnosť ich zdroja, ako aj tvoriť vlastné vhodne vystavané argumenty, a to bez ohľadu na to, či ide o žiaka alebo pedagóga,“ hovorí. „Netvrdil by som, že nám vo všeobecnosti chýba kritické myslenie, skôr si myslím, že nám vo veľkej miere chýbajú spôsoby a postupy, ako sa pozerať na situácie, ktoré sú pre nás nové. Vhodným tréningom kritického myslenia sa na problém vieme pozrieť očami druhého, vieme zhodnotiť pravdivosť tvrdení a celkovo sa vyhnúť často zbytočným konfliktom.“
Podľa spoluorganizátora workshopu Mgr. Martina Cápaya, PhD. z Katedry informatiky FPV je v dnešnej dobe plnej informácií, faktov a tvrdení veľmi dôležité mať správny pohľad na svet. „Je vhodné vedieť informácie selektovať, zhodnotiť relevantnosť ich zdroja, ako aj tvoriť vlastné vhodne vystavané argumenty, a to bez ohľadu na to, či ide o žiaka alebo pedagóga,“ hovorí. „Netvrdil by som, že nám vo všeobecnosti chýba kritické myslenie, skôr si myslím, že nám vo veľkej miere chýbajú spôsoby a postupy, ako sa pozerať na situácie, ktoré sú pre nás nové. Vhodným tréningom kritického myslenia sa na problém vieme pozrieť očami druhého, vieme zhodnotiť pravdivosť tvrdení a celkovo sa vyhnúť často zbytočným konfliktom.“
Zážitková forma prezentovania
Práve kvôli takémuto tréningu oslovil lektora kritického myslenia Ondreja Gažoviča. Spoznali sa ešte počas školenia v programe Komenského inštitút. „Ondrej neprednáša – necháva účastníkov školenia zažiť rôzne aktivity, pozerať sa na udalosti a tvrdenia z netradičného uhľa pohľadu a v záverečnej spoločnej reflexii objavovať dôležité aspekty kritického myslenia a argumentácie,“ vysvetľuje Martin Cápay. „Jeho zážitková forma prezentovania ma natoľko zaujala, že som ho hneď oslovil na spoluprácu s eTeacher, o. z., Ondrej je veľmi aktívny a nie je práve najjednoduchšie nájsť voľný a pre obe strany vhodný termín. Jeho workshop mal byť pôvodne už v programe konferencie Budem učiť moderne, ktorá sa na univerzite organizovala v októbri 2018, no nevyšlo to.Teším sa, že nakoniec sme našli spôsob, ako jeho skúsenosti odprezentovať aj na našej univerzite.“
Práve kvôli takémuto tréningu oslovil lektora kritického myslenia Ondreja Gažoviča. Spoznali sa ešte počas školenia v programe Komenského inštitút. „Ondrej neprednáša – necháva účastníkov školenia zažiť rôzne aktivity, pozerať sa na udalosti a tvrdenia z netradičného uhľa pohľadu a v záverečnej spoločnej reflexii objavovať dôležité aspekty kritického myslenia a argumentácie,“ vysvetľuje Martin Cápay. „Jeho zážitková forma prezentovania ma natoľko zaujala, že som ho hneď oslovil na spoluprácu s eTeacher, o. z., Ondrej je veľmi aktívny a nie je práve najjednoduchšie nájsť voľný a pre obe strany vhodný termín. Jeho workshop mal byť pôvodne už v programe konferencie Budem učiť moderne, ktorá sa na univerzite organizovala v októbri 2018, no nevyšlo to.Teším sa, že nakoniec sme našli spôsob, ako jeho skúsenosti odprezentovať aj na našej univerzite.“
Lektor kritického myslenia Ondrej Gažovič, prorektorka pre vzdelávanie Jana Duchovičová a spoluzakladateľ eTeacher, o. z., Martin Cápay.
Účastníci odborno-metodického seminára Kritické myslenie a argumentačné zručnosti pre pedagógov.
Text a fotografie v texte: Mgr. Jana Krajčovičová, R – Oddelenie médií
Fotogaléria: Mgr. Martin Cápay, PhD., FPV – Katedra informatiky
