Náš absolvent oslavuje výstavou svoju štyridsiatku
Mikropríbehy aj hlboko osobné výpovede zostavené z piktogramov a znakov. V tejto pre neho typickej polohe sa v Galérii Foyer Starého divadla Karola Spišáka predstavuje absolvent našej univerzity. Do 29. marca 2019 sa tu grafický dizajnér Richard Otott prezentuje výtvarnými prácami pod názvom Babylon.
Študoval na UKF
Bývalý študent Katedry výtvarnej tvorby a výchovy PF na našej univerzite študoval v rokoch 1997 – 2002, diplomovú prácu mal u profesora Karol Barona – voľné spracovanie románu Borisa Viana Pena dní. Z ostatných pedagógov ho učili Miroslav Nicz (intermediálna tvorba), Peter Rónai (videoart), Viliam Loviška (modelovanie), Igor Benca (grafika), Jozef Dobiš (grafický dizajn) a Marián Žilík (fotografia).
Bývalý študent Katedry výtvarnej tvorby a výchovy PF na našej univerzite študoval v rokoch 1997 – 2002, diplomovú prácu mal u profesora Karol Barona – voľné spracovanie románu Borisa Viana Pena dní. Z ostatných pedagógov ho učili Miroslav Nicz (intermediálna tvorba), Peter Rónai (videoart), Viliam Loviška (modelovanie), Igor Benca (grafika), Jozef Dobiš (grafický dizajn) a Marián Žilík (fotografia).
„Na UKF ma asi najviac ovplyvnil Karol Baron, ktorý vyučoval kresbu a maľbu, a Miroslav Nicz, ktorý nás učil intermediálnu tvorbu. Ten nás najviac potrápil, ale mám na neho aj najviac spomienok. Vďaka nemu som začal viac konceptuálne rozmýšľať. Jeho hodiny boli najviac konzultačné, zároveň aj výkladové, ale aj skupinové, pretože u iných učiteľov šlo skôr o individuálny rozhovor. Miro bol v pomerne mladom veku plný síl a mal tam aj v tej dobe svoj výtvarný vzor – Petra Rónaia,“ spomína na vysokoškolské časy na UKF v Nitre Richard Otott.
Jeho prvotná tvorba bola pod vplyvom pedagóga Karola Barona poznačená surrealizmom, ale postupom času, ako sa autor výtvarne i myšlienkovo posúval ďalej, prešiel k originálnej piktogramovej tvorbe, pri ktorej začal využívať počítač – svoj každenný pracovný prostriedok. Jeho súčasnú tvorbu ovplyvňujú grafik Viktor Hertz, Jonathan Barnbrook, zo slovenských umelcov preferuje tvorbu Karola Pichlera, Stana Masára a Erika Šilleho.
„Výhodou tejto tvorby je, že nepotrebujem ateliér, stačí mi len počítač a môžem kedykoľvek pracovať. Keďže mám dve deti a svoju prácu, tvorím už väčšinou len po nociach,“ priznal Richard Otott.
Jeho práce vznikajú konceptuálne – najprv si vytvorí databázu obrázkov na danú tému, u hudobných obrazov si naštuduje aj texty a hudbu zobrazovaných interpretov, ale priestor pri tvorbe necháva aj náhode.
Babylonské veže
Výstava Babylon je autorovou piatou samostatnou výstavou v Nitre, v uplynulých rokoch sa prezentoval aj na piatich spoločných výstavách v Piešťanoch a Nitre. Väčšina obrazov aktuálnej expozície mapuje tvorbu z posledných dvoch rokov, tvoria ju tri cykly. Prvý je venovaný babylonskej veži, ktorá je akýmsi leitmotívom výtvarníkovej tvorby.
Výstava Babylon je autorovou piatou samostatnou výstavou v Nitre, v uplynulých rokoch sa prezentoval aj na piatich spoločných výstavách v Piešťanoch a Nitre. Väčšina obrazov aktuálnej expozície mapuje tvorbu z posledných dvoch rokov, tvoria ju tri cykly. Prvý je venovaný babylonskej veži, ktorá je akýmsi leitmotívom výtvarníkovej tvorby.
„Dve babylonské veže som už predstavil na predchádzajúcej výstave v Gio caffe, ale vždy iba jeden obraz. Tentoraz po prvýkrát všetky babylonské veže vystavujem priamo na jednej stene. K tejto téme sa s určitým časovým odstupom stále vraciam – ovplyvnil ma ňou môj pedagóg Karol Baron, u ktorého sme ju celý náš ročník robili ako semestrálnu prácu,“ pokračuje Otott.
„Na obrazoch babylonskej veže z rokov 2014 a 2016 ešte hrajú ústredný motív ľudské postavy, no tie sú už pri nových dielach nahradené obrazovkou. Obrazovka ako médium sa tu chápe ako vstup do virtuálnej reality, ktorá sa stáva už našou každodennou súčasťou. Pri starších obrazoch jednotlivé podlažia veže zobrazujú spoločenské postavenia, na nových sa spoločenský rebríček zobrazuje veľkosťou média od LED TV až po inteligentné hodinky. Dej v nich sa delí do dvoch skupín – buď sa odohráva v každej obrazovke ako samostatný príbeh, alebo sa celé jedno podlažie vníma ako napríklad videohra s dejovou líniou.“
Obľúbení hudobníci aj vlastné deti
Druhú časť výstavy – štyri nové obrazy – venoval autor ako poctu hudobným interpretom, ktorých má rád. Prvý obraz Depeche Mode vznikol na podnet švédskeho grafika Viktora Hertza, u ktorého videl postery Beatles, Rolling Stones či Davida Bowieho. Keďže Nitran je ortodoxný fanúšik Depeche Mode, povedal si, že musí spraviť obraz aj tejto anglickej kapele. Nakoniec Hertzovi poslal fotku aj s popisom na sociálnej sieti a o pár hodín už prišla jeho priaznivá reakcia.
Druhú časť výstavy – štyri nové obrazy – venoval autor ako poctu hudobným interpretom, ktorých má rád. Prvý obraz Depeche Mode vznikol na podnet švédskeho grafika Viktora Hertza, u ktorého videl postery Beatles, Rolling Stones či Davida Bowieho. Keďže Nitran je ortodoxný fanúšik Depeche Mode, povedal si, že musí spraviť obraz aj tejto anglickej kapele. Nakoniec Hertzovi poslal fotku aj s popisom na sociálnej sieti a o pár hodín už prišla jeho priaznivá reakcia.
Druhý hudobný obraz symbolizuje kapelu Radiohead. „Toto dielo sa už odkláňa od klasických mikropríbehov, čiže stručného zobrazenia konkrétnych skladieb, ako to je u Depeche Mode či pri tvorbe posterov u spomínaného Hertza. Tu vzniká akási surreálna koláž inšpirovaná tvorbou kapely po hudobnej i textovej stránke. Sú tu použité aj ich oficiálne symboly, no prenesené do nového kontextu,“ vysvetľuje autor.
„Tento obraz vznikal najdlhšie a je v mojej tvorbe najexperimentálnejší. Podobne je tomu aj pri diele venovanom kapele Massive attack. Aj tu je evidentný voľnejší prístup. Štvoricu „hudobných“ prác dopĺňa obraz Nicka Cavea, austrálskeho hudobníka, básnika, spisovateľa a herca. A keďže som hudobný fanatik a hudbu mám azda ešte radšej ako výtvarné umenie, momentálne mám už hotové ďalšie dva nové hudobné obrazy.“
Dve práce ako tretiu časť výstavy Babylon Richard Otott venoval svojim deťom. „Vznikli ako môj piktogramový zápisník. Mapujú dôležité momenty života konkrétneho dieťaťa z môjho pohľadu. K nim ešte pridám obraz Mandala 3.“
Tvorí pre pocit vnútornej slobody
Pri tvorbe svojich výtvarných diel Richard Otott používa techniku sublimácie na látku. Atramentová tlač na papieri sa vďaka vysokej teplote prenesie na látku pomocou lisu, pričom na papieri je grafika otočená naopak. „Svoje obrazy si vlastne tlačím v práci. Pracujem vo firme, kde tlačíme športové odevy – dresy pre hráčov HK Nitra, Nove Zámky, mikiny, fan – dresy, termoprádlo a podobne,“ prezrádza Richard Otott. „Moja tvorba vzniká z potreby akejsi vnútornej slobody, pretože skoro všetky zamestnania, ktoré som doteraz vystriedal, mi neumožňovali využiť tvorivý proces. Tvorba je akási moja katarzia a posolstvo, ktoré chcem po sebe zanechať.“
Pri tvorbe svojich výtvarných diel Richard Otott používa techniku sublimácie na látku. Atramentová tlač na papieri sa vďaka vysokej teplote prenesie na látku pomocou lisu, pričom na papieri je grafika otočená naopak. „Svoje obrazy si vlastne tlačím v práci. Pracujem vo firme, kde tlačíme športové odevy – dresy pre hráčov HK Nitra, Nove Zámky, mikiny, fan – dresy, termoprádlo a podobne,“ prezrádza Richard Otott. „Moja tvorba vzniká z potreby akejsi vnútornej slobody, pretože skoro všetky zamestnania, ktoré som doteraz vystriedal, mi neumožňovali využiť tvorivý proces. Tvorba je akási moja katarzia a posolstvo, ktoré chcem po sebe zanechať.“
Výstava pôvodne mala mať názov Retrospektíva, pretože piktogramovej tvorbe sa autor venuje presne desať rokov. „Výstava je pre mňa takým malým darčekom, keďže práve v čase jej trvania oslavujem 40. narodeniny, ale keďže kurátorke sa pri mojom veku ešte veľmi nepozdávala nejaká rekapitulácia tvorby, na jej návrh sme výstavu pomenovali Babylon,“ podotkol autor.
Zrkadlo dnešnej doby
Tvorbu grafického dizajnéra Richarda Ototta predstavila kurátorka Marta Hučková Kocianová. Ako uviedla, jedným zo základných stavebných prvkov grafického dizajnu je piktogram. Tento schematický obraz je zrozumiteľný bez znalosti jazyka, rovnako ako napríklad dopravné značenia.
Tvorbu grafického dizajnéra Richarda Ototta predstavila kurátorka Marta Hučková Kocianová. Ako uviedla, jedným zo základných stavebných prvkov grafického dizajnu je piktogram. Tento schematický obraz je zrozumiteľný bez znalosti jazyka, rovnako ako napríklad dopravné značenia.
„Piktogram sa stal neodlučiteľnou súčasťou nášho života v rámci orientácie pre všetkých. Mám na mysli aj ľudí s určitým hendikepom – sluchovo postihnutých, ktorí dokážu prečítať piktogramy upozorňujúce v rámci neverbálnej komunikácie na dôležité momenty v rámci ochrany života a zdravia v predvídaní neprevídateľných momentov a udalostí. Jednoducho, piktogram je určovateľom kritérií ohľaduplnosti v medziľudskej komunikácii,“ priblížila Hučková Kocianová. Otottove piktogramové obrazy jasne nastavujú zrkadlo dnešnej pretechnizovanej dobe plnej konzumu, pretvárky a degradácie ľudských vzťahov.
Text a foto: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
