Programovať môže každý. Fakt alebo mýtus? – nielen túto otázku sa snažili na ďalšom workshope Klubu informatikov zodpovedať gymnazistky Magdaléna Bellayová a Eva Kupčová pod pedagogickým vedením Martina Cápaya z Katedry informatiky Fakulty prírodných vied UKF. Cieľom stretnutia, ktorého sa zúčastnilo dvanásť učiteľov a študentov informatiky, bolo ponúknuť spôsoby, ako oživiť vyučovanie programovania. Ktoré sú to, nám prezradila Magdaléna „Maggie“ Bellayová: „Mali sme pre nich pripravenú ochutnávku práce s programovateľným mikropočítačom BBC micro:bit s prezentáciou praktických tipov na rôzne aktivity pre študentov. Účastníci si vyskúšali programovanie, ktoré si dovolíme označiť ako zábavné, keďže výstup väčšinou vyvolá nadšenie a často aj úsmev. Ukázali sme im aj prácu s grafickým blokovo orientovaným programovacím jazykom a textovým jazykom MicroPython.“

Informatici si tak mohli vyskúšať programovanie v dvoch jazykoch a porovnať rozdiel v oboch prístupoch. „Preberali sme všetky úrovne, od úplných začiatkov až po využívanie ďalších pomôcok,“ vysvetľuje Eva Kupčová. „Pracovali sme s LED pásikmi, reproduktorom či bezdrôtovou komunikáciou. Účastníci využili svoju kreatívnosť, aj prácu v kolektíve.“

Príliš abstraktná informatika
Hoci súčasná mladá generácia s počítačmi, tabletmi či mobilmi vyrástla, práci v IT sektore sa plánuje venovať stále málo mladých ľudí. „Informatika, a z nej hlavne programovanie, je študentmi často nepochopené, lebo je pre nich príliš abstraktné, málo hmatateľné,“ hovorí Maggie Bellayová, ktorá sa popri štúdiu na Gymnáziu, Golianova 68, Nitra zúčastňuje aj programu s názvom Študentské Trénerské Centrum Microsoft (ŠTC). „Za programovaním často vidia len prácu s textovým jazykom s konzolovým výstupom. V školskej informatike sa navyše v programovaní často riešia projekty matematického charakteru, a to často len s náhodne generovanými dátami, čo je pre väčšinu žiakov nezáživné. Na hodinách programovania by sa malo čo najviac pracovať s reálnymi a vlastnými dátami získanými cez senzory z okolitého prostredia, prepájať projekty s vlastnými záujmami a záľubami, aby programovanie dostalo reálny a hmatateľný význam a zmysel pre väčšinu žiakov.“

Ambasádorka Microsoftu i dobrovoľníčka
Spolu s 25 ďalšími najlepšími študentmi Maggie dostala možnosť rok a pol sa stretávať a vzdelávať s inšpiratívnymi osobnosťami a zúčastňovať sa zaujímavých akcií, ako sú rôzne konferencie či IT semináre. Navyše, ako účastníčka Microsoft AI Bootcampu (bit.ly/MicrosoftAIBootcamp) sa stala ambasádorkou Microsoftu, a práve tam sa prvýkrát dostala ku školeniu v práci s BBC micro:bit. Svoje vedomosti využíva v detskom počítačovom krúžku katedry informatiky, kde pracuje ako dobrovoľníčka. „Krúžku sa venujem v rámci programu DofE: Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu,“ priblížila nám. „Aktivity sa snažíme pripravovať tak, aby deti nesedeli celú dobu len za počítačom, ale aj robili časť aktivity mimo počítačov. Aj preto používame na krúžku aj micro:bity, lebo deti môžu to, čo naprogramujú, následne použiť v nejakej aktivite mimo počítača.“

21. storočie požaduje okamžitý výsledok
To, že pre deti a mladých ľudí sú najpotrebnejšími okamžitý výsledok a využitie v bežnom živote, potvrdzuje aj mladšia z lektoriek a takisto študentka Gymnázia, Golianova 68, Nitra Evka Kupčová: „Pre deti na základných školách je preto práca s Microbitom ako stvorená. Má priateľské užívateľské prostredie, najmä kvôli možnosti programovania v Java Blokoch. Hneď na začiatku ich zaujmú rôzne farby a tvary, z ktorých každý má svoje opodstatnenie. Obľúbia si rôzne animácie, svetielka a naprogramovanie obľúbených piesní.“

Podľa nej je dôležité predstaviť deťom programovanie už na nižšom stupni ZŠ. „Ak sa vystavia základom už v nižšom veku, bude to pre nich menší stres a väčšia zábava.“

Učí seniorov pracovať s počítačom
Evka sa snaží zlepšovať prostredníctvom viacerých aktivít. Jej ciele – zlepšovanie sa v nemčine, cvičenie a doučovanie matematiky – výborne kombinuje prostredníctvom programu DofE, ktorý podľa jej slov rozvíja človeka všeobecne, a sústredí sa aj na fyzické zlepšenie. Okrem toho sa venuje doučovaniu práce s počítačom v domove pre seniorov. „Dobrovoľníctvo v domove dôchodcov rozvíja zručnosti v práci s ľuďmi,“ vysvetľuje. „Môj plán je nájsť viacej ľudí, ktorí by boli ochotní navštevovať dôchodcov. Bohužiaľ, sa mi to zatiaľ nepodarilo. Je to však veľmi potrebné, pretože aj vo vyššom veku túžia po nových informáciách a rovnako aj my sa môžeme veľa priučiť.“

Evka sa takisto ako Maggie zúčastnila AI Bootcampu: „Bola to výborná príležitosť, kde som sa začala viac zaujímať o umelú inteligenciu. Prednášali nám poprední zamestnanci Microsoftu, ktorí nás naozaj podporovali. Hovorili aj o svojich zlých skúsenostiach, vďaka čomu sme ich videli naozaj ako ľudí. Naučili sme sa o nekonečných využitiach umelej inteligencie, čo ma rozhodne zaujalo. Vyskúšali sme sa aj rôzne praktické premety, ako napríklad stvorenie robotickej ruky.“

A čím by sa chcela stať v budúcnosti? „Softvérovou inžinierkou. Baví ma programovanie a matematika, a preto si nemôžem predstaviť lepšie zamestnanie,“ uzatvára.

Spokojný mentor
Obe študentky mal pedagogicky pod palcom Mgr. Martin Cápay, PhD. z Katedry informatiky FPV, ktorý sa programovaniu micro:bitov venuje v rámci programu Komenského inštitút, v projekte Programovanie ako ho nepoznáme. „Pre dievčatá to bola ich prvá skúsenosť tohto typu, ich prvé školenie,“ hovorí. „Pred začiatkom bolo cítiť značnú nervozitu, ktorá však po chvíli opadla a miestami bolo dokonca vidieť, že ich to doslova baví. Musím spomenúť, že počas prípravy podkladov ku školeniu som sa snažil pristupovať skôr ako mentor, do obsahu a formy som zasahoval minimálne a skôr som sa zameral na didaktické poznámky. Celkovo som s ich prezentáciou veľmi spokojný.“
Programovanie podľa neho nie je výsostne mužská záležitosť: „Je to jednoznačne zaužívaný stereotyp. Ženský pohľad na riešenie programátorských problémov môže podľa mňa priniesť množstvo inovácií. Určite by sa dievčatá nemali báť kariéry v IT a v technicky orientovaných smeroch.“

Už ôsme stretnutie Klubu informatikov hodnotí Martin Cápay pozitívne: „Urobili sme maximum pre to, aby si účastníci odniesli čo najviac motivujúcich zážitkov. Ja som veľmi rád, že obetovali svoj voľný čas a prišli do Klubu informatikov a verím, že im v budúcnosti prinesieme témy, pre ktoré sa im oplatí prísť opäť.“

Ďalší workshop sa bude konať v marci a môžeme prezradiť, že naň nezavíta nikto iný ako Učiteľka Slovenska Zuzana Tkáčová. Rozhovor s ňou nájdete aj v novom čísle Nášho času.

Text: Mgr. Jana Krajčovičová, R – Oddelenie médií