Ako sme nedávno informovali, prémie Hudobného fondu v Bratislave (a nie po prvý raz) získal pedagóg našej univerzity prof. PhDr. Július Fujak, PhD. Odborníci ocenili jeho odborné publikácie, ako aj publikačnú, edičnú a propagačnú činnosť za obdobie 2017 – 2018. Autor vlani vydal tri knihy (jednu v spoluautorstve), na spomenutej svetovej knižnej novinke sa podieľal ako odborný konzultant, stojí tiež za vydaním CD Marián Varga & tEóRia OtraSu: Hudobné happeningy (Hevhetia 2018).

„Odborníci, myslím, neprihliadali tak na kvantitu, ako skôr na kvalitatívnu akosť a prínos publikačných výstupov. Možno zaujal i môj publikačný záber – od hlbšieho ponoru do hudobnej semiotiky, cez intímnejší pohľad na osobnosti, ako sú Milan Adamčiak a Marián Varga, až po sondáž estetiky súčasnej, tzv. postmodernej hudby, ale azda aj moje dlhoročné skúsenosti s edukáciou na všetkých stupňoch škôl,“ vysvetlil prof. Július Fujak, pedagóg Katedry kulturológie FF UKF, estetik, autor nekonvenčnej hudby a multiinštrumentalista.

Jeho publikácie sú určené nielen odborníkom v oblasti hudobnej semiotiky a estetiky, ale majú čo povedať aj študentom univerzity a vôbec širšej zainteresovanej verejnosti.

Publikácie zaujali
Prémiu za hudobnovedné dielo v oblasti vážnej hudby získal prof. Fujak za odbornú monografiu Emanácie hudobnej semiosféry, ktorú vlani vydala Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa. Autor v nej prináša napríklad hudobno-semiotické texty zamerané na hľadanie alternatívnych modelov hudobného znaku a semiózy hudby, texty o výnimočnosti hudobnej tvorby spomenutého Mariána Vargu, Milana Adamčiaka či iných našich a zahraničných autorov, vedecké štúdie aj eseje s reflexiou vlastných umeleckých projektov.

V oblasti publikačnej činnosti pri udelení ocenenia zavážili aj ďalšie tituly Júliusa Fujaka. Vlani vydal tiež knihu 14 rozhovorov so slovenskými a českými hudobnými skladateľmi, muzikantmi, hudobno-intermediálnymi umelcami a teoretikmi s názvom Vis-à-vis. Dialógy (nielen) o hudbe (Vlna 2018). Autor do nej zaradil napríklad výpovede Mariána Vargu, Mikoláša Chadimu, Martina Burlasa, Ivana Buffu, Jána Boleslava Kladiva, Michala Rataja, Petra Machajdíka, Valéra Miku a ďalších.

„Mal som tiež to šťastie, že ma ako jedného z odborných konzultantov oslovila pani Katarína Horák-Belejová, autorka českého prekladu výnimočnej knihy od Yoko Ono: Imagine - John – Yoko. Vyšla minulý rok 9. októbra, v deň nedožitých 78. narodenín Lennona, naraz asi v dvadsiatich krajinách sveta. Veľmi si vážim, že som sa mohol podieľať práve na tomto titule ako obdivovateľ tvorby skupiny The Beatles a jej jednotlivých členov,“ poznamenal ocenený pedagóg.

Ďalšou z jeho publikácií, na ktorej spolupracoval s Mgr. Miroslavom Haľákom, PhD., kurátorom Österreichische Galerie Belveder vo Viedni, je monografia Rudo Dička Nepokoj vzdoru (Magma 2018) o výtvarníkovi, ktorý, hoci už nežije, svojou tvorbou vyznačujúcou sa postmoderným neoexpresizmom a art-brutizmom presahuje rodný región Kysúc. „Prezentácia tejto výtvarnej publikácie sa konala koncom minulého roka v Salóne Nitrianskej galérie – v tých istých priestoroch, kde mal pred desiatimi rokmi Rudolf Dička, tento originálny a svojrázny výtvarník, veľkú výstavu s názvom Posthuman a ktorej som bol vtedy kurátorom spolu s Martou Hučkovou. V rámci kulturologickej reflexie témy nezávislej kultúry a umenia na Slovensku ide pre mňa o zásadnú tému. Nielen preto, že Rudo bol môj dlhoročný priateľ a Kysučan ako ja, navyše kontroverzný outsider, no najmä s ohľadom na myšlienkovú hĺbku, originalitu a akútnu apelatívnosť jeho tvorby pokladáme spolu s dr. Haľákom za veľmi dôležité pripomenúť a predstaviť tohto výtvarníka odbornej aj laickej verejnosti, ktorá ho väčšinou vôbec nepozná, no mala by,“ doplnil prof. Fujak.

Spolupráca s Mariánom Vargom
Tento rok 29. januára si pripomenieme nedožité 72. narodeniny jedinečného hudobného skladateľa a muzikanta Mariána Vargu. V tejto súvislosti si Július Fujak veľmi cení, že sa mu podarilo vydať album Marián Varga & tEóRia OtraSu: Hudobné happeningy (Hevhetia 2018). Obsahuje archívne nahrávky zo živých koncertov z rokov 2001 a 2002 (jeden z nich bol v Starom divadle v Nitre), na ktorých s Vargom hral. Vyšli naň veľmi priaznivé recenzie v Čechách, Poľsku či Nemecku.

„Som jedným z členov Spoločnosti Mariána Vargu, ktorá vznikla po jeho smrti. Okrem iného má za cieľ sprístupňovať verejnosti aj menej známe polohy Vargovej tvorby, napríklad experimentálnu a improvizovanú hudbu. Spomínaný album je vlastne prvým uceleným CD, ktoré vyšlo po jeho smrti a dá sa povedať, že s výrazne inou hudbou, než akú ľudia od neho väčšinou poznajú. Koncert tEóRia OtraSu: Hudobné happeningy spojený s krstom tohto albumu bude v sobotu 23. februára o 18.00 h v nitrianskej synagóge,“ uviedol prof. Fujak.

Pred rokom sa v Skalici – rodnom Vargovom meste – uskutočnil prvý koncert Marián Varga 70+1 a vzniklo z neho live CD/DVD. Prof. Fujak má na ňom skladbu Ranená H2O venovanú Vargovi a jeden aranžmán jeho Žltej ľalie nahratý triom Ne:bo:daj, v ktorom pôsobí so speváčkou a huslistkou Mgr. Janou Ambrózovou, PhD. (vedúca Katedry etnológie a folkloristiky FF UKF), akordeonistom Mgr. Andrejom Pleštinským a hosťami – violončelistom MgA. Janom Kavanom, PhD., (JAMU Brno) a speváčkou, hráčkou na kvinton Gabrielou Vermelho.

Inšpiroval ho, ako ísť vlastnou cestou
Július Fujak sa s Mariánom Vargom poznal celé štvrťstoročie. Spomína si na neho ako na veľmi originálnu ale zložitú osobnosť. Bol géniom slovenskej hudobnej kultúry, v čase art rocku bol v nej vlastne jednou z mála osobností, ktoré sa dali porovnávať s tým najprogresívnejším, čo v tom čase vznikalo vo svete. „Málo ľudí vie, že ako jeden z prvých u nás sa Varga začal venovať aj sólovej voľnej improvizovanej hudbe, čo je krajný experimentálny spôsob hrania „bez prípravy“ priamo pred publikom,“ pripomína Július Fujak.

Veľmi si na Vargovi vážil to, že keď ho oslovil ešte ako absolvent hudobnej vedy a hráč formácie Teória odrazu, prijal a akceptoval ho. „Na prvé stretnutie ma pozval k sebe domov a hneď, asi ako každému, navrhol tykanie. Svojimi poznámkami človeka vedel vykoľajiť z tradičného spôsobu myslenia, donútil ho uvažovať inak. Napriek tomu, že si naozaj nedával servítku pred ústa, bol zároveň vnútorne veľmi krehký. V čom nevidel zmysel, to v živote, ani v hudbe nerobil. Ako nesmierne sčítaný intelektuál mal neraz problém zadeliť si čas medzi hranie, komponovanie a čítanie, čo boli pre neho rovnocenne obohacujúce činnosti.“

Ako Július Fujak hovorí, hoci ho od Vargu delila jedna generácia, bolo medzi nimi isté vzájomné porozumenie. Nemuseli sa vidieť hoc aj rok-dva, no keď sa opäť stretli, nadviazali rozhovor tam, kde ho pred časom prerušili. „I keď sme sa v niečom nemuseli zhodnúť, v tom, čo nás spájalo, zostal pre mňa nenahraditeľný. Spôsob jeho hudobného myslenia ma dosť ovplyvnil, napríklad pri tvorbe piesní. Jeho piesňová tvorba, napríklad, vyviera modálne nielen zo slovanskej modality, ale aj zo spôsobu, akým s ňou kompozične pracovali Béla Bartók alebo Dezider Kardoš,“  pokračuje pedagóg a umelec v jednej osobe.

S projektom do sveta
Prof. Július Fujak má na konte aj mnohé iné aktivity, ktoré predmet jeho vedeckého záujmu i našu univerzitu zviditeľňujú u nás i v zahraničí. Katedra kulturológie FF UKF má za sebou prvý rok riešenia vedeckého projektu VEGA Charakter a vývoj nezávislej kultúry a umenia na Slovensku po roku 1989, ktorého je prof. Fujak zodpovedným riešiteľom. Projekt zahŕňa množstvo podujatí, prednášok, vedeckých seminárov, aj nedávne výstupy na medzinárodných vedeckých konferenciách na Moholy-Nagy University of Art and Design v Budapešti či v rámci 14th International Congress of Musical Signification v rumunskej Kluži (kde bol o. i. súčasťou Honorary Comitte).

Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií