Už pätnásty ročník festivalu umení Konfrontácie pripravili Občianske združenie Konfrontácie, Katedra hudby Pedagogickej fakulty UKF v Nitre a Mesto Nitra. Koná sa v dňoch 19. – 23. novembra v priestoroch synagógy, vstup je voľný.

Festival harmonicky prepája hudobné umenie s výtvarným. Cyklus piatich komorných koncertov so začiatkom vždy o 18. hodine dopĺňa výstava, ktorú otvorili v pondelok 19. novembra podvečer. Autorka Jana Zaujecová sa prezentuje výberom z tvorby pod názvom Opus Albi, jej diela si v synagóge môžete pozrieť do 18. decembra.

Po vernisáži o 18. h nasledoval Komorný koncert, v ktorom violončelista Jozef Lupták a klaviristka Nora Skuta uviedli diela B. Martinů, M. Piačeka, M. Vargu, J. Tavenera a D. Šostakoviča. V utorok 20. novembra o 18. h koncert Hommage à Bartolomej Urbanec ponúka vystúpenie spevákov Aleša Janigu, Viktórie Nagyovej a Jany Pastorkovej, klaviristov Andrey Bálešovej, Daniela Šimonoviča a huslistu Samuela Mikláša. Stredajší koncert v rovnakom čase predstaví Moyzesovo kvarteto – huslistov Jozefa Horvátha, Františka Töröka, violistu Alexandra Lakatoša a violončelistu Jána Slávika. Uvedú diela S. Šostakoviča, E. Kráka, a M. Ravela. V koncerte Zborník z Lubeníka sa vo štvrtok 22. novembra o 18. hodine s Teatrom Posonii poslucháčom predstaví umelecké teleso Solamente naturali s umeleckým vedúcim Milošom Valentom. Piatok 23. november podvečer bude patriť koncertu Štvorručný klavír. Daniela Šašinová-Satury a Stanislav Zamborský uvedú program skladieb F. Poulenca, M. Ravela, I. Stravinského, I. Zeljenku, F. Schuberta a P. I. Čajkovského.

Malé jubileum
Ako povedala dramaturgička festivalu umení Mgr. Alena Čierna, PhD., predsedníčka o. z. Konfrontácie a vedúca Katedry hudby PF UKF, tento rok sa koná už 15. ročník, takže Konfrontácie majú také malé jubileum. Vždy sa na nich prezentuje jeden slovenský výtvarník, prípadne kolektívna výstava umelcov a vo večerných hodinách cyklus piatich komorných koncertov.

„Do dramaturgie sa snažíme zaraďovať diela jubilujúcich domácich skladateľov, aby mohla verejnosť spoznať aj slovenské umenie, čo nie je na koncertoch bežné. Súčasne sa slovenské umenie na koncertoch konfrontuje s klasickými obdobiami, ako napríklad s romantizmom či klasicizmom a svetovými autormi diel týchto období,“ hovorí Mgr. Alena Čierna. „V tomto ročníku je jeden celý koncert venovaný 100. výročiu narodenia Bartolomeja Urbanca, ktorého meno je úzko späté s Nitrou.“

Ako ďalej dramaturgička festivalu povedala, v koncertoch odznejú aj skladby ďalších slovenských autorov, napríklad v stredu 21. novembra diela z tvorby čerstvého šesťdesiatnika Egona Kráka a čo ju veľmi teší, po dlhých rokovaniach sa im podarilo získať na festival súbor starej hudby Solamente naturali. Vo štvrtok 22. novembra uvedie slovenskú tvorbu v koncerte Zborník z Lubeníka. „Zaujímavosťou je, že súbor hudbu uvedie v spojení s tradičným bábkovým divadlom v podaní Teatra Posonii – Juraja Hamara a Ivana Gontka. To je zvláštnosť, ktorá na festivale ešte nikdy nebola, mali sme zatiaľ operu v podaní mladých umelcov z VŠMU,“ doplnila Mgr. Čierna.

Aktuálny ročník festivalu je podľa jej slov výnimočný aj v tom, že naň po dlhšom čase zavíta Moyzesovo kvarteto (v stredu 21. novembra). S renomovaným komorným telesom, ktoré pravidelne uvádza hudbu slovenských autorov, boli Konfrontácie späté od svojich začiatkov. V ďalšom období sa im veľmi nedarilo zladiť termíny, takže na festival prichádza až teraz. „Festival ponúka minimálne tri výnimočné koncerty, pričom nemôžem nespomenúť úvodný pondelkový koncert Jozefa Luptáka a Nory Skuty, ktorí nás tiež sprevádzali od našich začiatkov a teraz sa po rokoch opäť zastavili v Nitre a prijali pozvanie na náš festival,“ dodala Mgr. Alena Čierna.

Chce inšpirovať k stíšeniu sa
Festivalové koncerty dopĺňa výstava výtvarníčky Jany Zaujecovej. Podľa dramaturgičky festivalu má výstava v sebe vždy niečo, čo konvenuje s hudbou koncertov. Súčasná výstava Opus Albi súzvučí nielen s hudbou, ale aj duchovným priestorom synagógy. Je to vlastne po prvýkrát, čo výstava festivalu Konfrontácie predstavuje návštevníkom textilné umenie.

Autorka diel Jana Zaujecová vystavuje 21 textilných artefaktov a ich presahy. Ako vysvetlila, názov výstavy je aj vyjadrením jej témy – Opus Albi je po latinsky Dielo bielej.
„Sú tu rôzne zaznenia bielej – od bielej cez prírodnú až po tmavšie tóny. Je to farba, ktorá ma motivuje, fascinuje, je pre mňa únikom do ideálna, možno až nekonečna, ktoré hľadám a nachádzam,“ hovorí autorka.

Jej tvorba súzvučí s geniom loci synagógy
Osobnosť Jany Zaujecovej predstavila prodekanka PF UKF doc. PhDr. Adriana Récka, PhD. Ako povedala, je nesmierne rada, že na 15. ročník festivalu umení prijala pozvanie umelkyňa, ktorej výtvarná tvorba excelentným spôsobom komunikuje s priestorom synagógy a súzvučí s jej geniom loci.

„V tvorbe Jany Zaujecovej je podobne bytostne obsiahnutá sakrálnosť či posvätnosť každodenného života v tom najpozitívnejšom zmysle vážnosti, úcty a lásky k Bohu a blížnym,“ zdôraznila doc. Récka.
Autorka podľa jej slov v Nitre vystavuje po prvýkrát, hoci sa na výtvarnej scéne etablovala už pred 20 rokmi ešte ako študentka VŠVU na kolektívnej výstave Talenty textilnej katedry VŠVU v Záhorskej galérii v Senici, od roku 1998 realizovala 7 samostatných výstav a zúčastnila sa na takmer 30 kolektívnych výstavách.

Láska vo všetkých podobách
Podľa doc. Réckej duchovný rozmer života rezonuje v tvorbe Jany Zaujecovej implicitne v mnohých podobách. Aj názov výstavy Opus Albi evokuje duchovnú čistotu a nepoškvrnenosť. Alba je však nielen biela po latinsky, je to aj plátenné liturgické košeľovité rúcho, ktoré nosia kňazi i diakoni. Materiály – biele plátno alebo ovčie rúno upravené plstením a farbením, ktoré autorka vo svojej tvorbe používa, samy v sebe podobne skrývajú významné posolstvo. Posolstvo obety, oddanosti, pokory a čistoty.

„Jej diela nezobrazujú univerzálne témy ustálenou ikonografiou, ktorú poznáme z mnohých obrazov. Práce Janky Zaujecovej nás autentickým, originálnym výtvarným jazykom, rukopisom ticho nabádajú k zastaveniu, pozývajú k dialógu, k hlbšiemu zamysleniu, úvahe nad sebou samým. A najmä rezonuje v nich bezvýhradná láska, ktorá má veľa podôb, láska k Bohu, našim blížnym, rodičom, rodine, manželovi, deťom, sú v nich obsiahnuté vzťahy, to, ako nezastaviteľne plynie čas, postupné vrstvenie vzťahov, ich váha, pevnosť či krehkosť, zraniteľnosť, zodpovednosť za ne, bolesť, smútok, ale i radosť a oslobodzujúca viera a nádej. Kumulatívne sú tieto hodnoty obsiahnuté v diele Dar darov, ktoré je o sile materstva a nerozlučnom pute medzi matkou a dieťaťom, v našom prípade pute matky k štyrom synom,“ priblížila doc. Récka.

Obohacujúce je podľa nej aj dielo Cnosti, ktoré vzniklo v rámci 1. ročníka medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia v Skalke pri Trenčíne v roku 2008. Súbor tvoria autorsky dotvorené kamene z Váhu neďaleko kláštora a kaplnky Veľkej Skalky, ktorá je spätá so životom sv. Svorada a Beňadika. Texty k nim v rámci uvedeného sympózia vytvoril básnik a spisovateľ Daniel Hevier.
Triptych Monastery, ktorý vznikol v podnetnom prostredí Skalky v roku 2015, podobne excelentne dokladá obsahové a formálne výrazové prostriedky a výtvarný jazyk autorky. Tri objekty vyjadrujúce súčasti kláštorov – oratórium (modlitebňa), skriptórium (kde sa prepisovali knihy) a dormitórium (spálňa) – sú materiálnou reflexiou a zároveň minimalistickým obrazovým až ikonickým vyjadrením podstaty rehoľného života.

Výtvarnú expozíciu autorky dopĺňajú básne poetky Anny Amadina, ktoré súznejú s nežným výtvarným jazykom autorky a sú výsledkom tvorivej spolupráce.

Liturgické rúcha pre cirkevných predstaviteľov
„Umelkyňa pochádza z Trenčianskych Stankoviec, aktuálne žije a tvorí v Lehote pri Nitre. Textilné umenie v rôznych špecializáciách bolo súčasťou jej štúdií. Po absolvovaní SPŠ odevnej v Trenčíne, odboru navrhovanie a modelovanie odevov, pokračovala v štúdiu v Ateliéri odevného dizajnu u doc. Júlie Sabovej na VŠVU v Bratislave, potom tamtiež v Ateliéri voľnej textilnej tvorby u prof. Evy Cisárovej-Minárikovej a svoje vysokoškolské štúdiá zavŕšila postgraduálnym štúdiom u prof. Milana Čorbu na Katedre scénografie VŠMU v Bratislave, kde získala doktorát z umenia,“ predstavila autorku kurátorka výstavy.

„Absolvovala niekoľko zahraničných študijných stáží – vo Fínsku, Veľkej Británii, Rakúsku či Maďarsku, vďaka ktorým nadobudla cenné skúsenosti. Bola správkyňou depozitára historického textilu a reštaurátorkou historického textilu v Historickom múzeu Bratislavského hradu, fotografkou Madame Thussaud’s Wax Museum v Las Vegas, odevnou dizajnérkou vo Forum Tailoring Salon v Las Vegas či externou pedagogičkou Katedry textilu VŠVU v Bratislave. V súčasnosti pracuje na rovnakej pozícii na Katedre reštaurovania historického textilu na VŠVU. Príležitostne organizuje tvorivé kurzy plstenia. Dlhodobo sa venuje tvorbe textilných šperkov, doplnkov a autorských liturgických rúch – mnohé úspešne realizovala pre významných predstaviteľov a osobnosti rímskokatolíckej cirkvi,“ dodala doc. Récka.

Text a foto: Ing. Jana Černáková – Referát rozvoja, informatizácie a marketingovej komunikácie R