Učili prvú pomoc aj merali fyziologické funkcie
Dvoma z množstva podujatí, ktorými do Týždňa vedy a techniky na UKF prispela Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, boli Ukážky prvej pomoci a Meranie a hodnotenie rizikových faktorov civilizačných ochorení u vybraných skupín obyvateľstva. Akcie boli určené študentom, zamestnancom univerzity i verejnosti, v priestoroch fakulty na Kraskovej 1 ich zorganizovala Katedra klinických disciplín a urgentnej medicíny a Katedra ošetrovateľstva FSVaZ UKF.
Viete, ako resuscitovať?
Ukážky prvej pomoci predvádzali študenti 3. ročníka študijného programu urgentná zdravotná starostlivosť. Účastníkom podujatia poskytli možnosť nielen sa základné postupy naučiť, ale si aj prakticky overiť schopnosť poskytnúť prvú pomoc. Na figurínach novorodenca a dospelého človeka si mohli vyskúšať umelé dýchanie s masážou srdca, zoznámili sa aj s AED – automatickým externým defibrilátorom. U malých detí sa oživovanie začína piatimi úvodnými vdychmi a potom striedavo pokračuje troma stlačeniami hrudníka a jedným vdychom, dospelý sa resuscituje striedaním tridsiatich stlačení a dvoch vdychov. Dýchanie je dôležité, lebo do 4 minút sa v organizme vyčerpajú všetky zásoby kyslíka a mozog začne odumierať.
Ukážky prvej pomoci predvádzali študenti 3. ročníka študijného programu urgentná zdravotná starostlivosť. Účastníkom podujatia poskytli možnosť nielen sa základné postupy naučiť, ale si aj prakticky overiť schopnosť poskytnúť prvú pomoc. Na figurínach novorodenca a dospelého človeka si mohli vyskúšať umelé dýchanie s masážou srdca, zoznámili sa aj s AED – automatickým externým defibrilátorom. U malých detí sa oživovanie začína piatimi úvodnými vdychmi a potom striedavo pokračuje troma stlačeniami hrudníka a jedným vdychom, dospelý sa resuscituje striedaním tridsiatich stlačení a dvoch vdychov. Dýchanie je dôležité, lebo do 4 minút sa v organizme vyčerpajú všetky zásoby kyslíka a mozog začne odumierať.
„Napriek tomu, že sú dnes defibrilátory rozmiestnené v obchodných centrách, na letiskách, staniciach, štadiónoch či v divadlách, ľudia s ich používaním mávajú problémy. Pritom tento prístroj človeka, ktorý druhú osobu resuscituje, priamo hlasom inštruuje, ako postupovať pri podávaní prvej pomoci. Zároveň ho kontroluje a ak treba, navedie človeka, ako podať elektrický výboj do hrudníka,“ hovorí PhDr. Monika Mankovecká, PhD., zástupkyňa vedúceho Katedry klinických disciplín a urgentnej medicíny.
„Akonáhle sa prístroj otvorí, začne človeka navigovať, čo má robiť. Na figuríne používame cvičné zariadenie, ktoré pri použití lepky s elektródami nedáva do tela originálny výboj, len 'akože'. Dve klasické 'žehličky' používajú zdravotníci v nemocniciach alebo záchranári.“
Ohrozuje nás stres aj nedostatok pohybu
Názornú prezentáciu s názvom Meranie a hodnotenie rizikových faktorov civilizačných ochorení u vybraných skupín obyvateľstva pripravila Katedra ošetrovateľstva FSVaZ UKF. Záujemcom z radov študentov, pracovníkov školy i verejnosti vo vestibule fakulty študentky tretieho ročníka robili merania, ktoré im čo-to prezradili o ich zdravotnom stave.
Názornú prezentáciu s názvom Meranie a hodnotenie rizikových faktorov civilizačných ochorení u vybraných skupín obyvateľstva pripravila Katedra ošetrovateľstva FSVaZ UKF. Záujemcom z radov študentov, pracovníkov školy i verejnosti vo vestibule fakulty študentky tretieho ročníka robili merania, ktoré im čo-to prezradili o ich zdravotnom stave.
„Naše podujatie je zamerané na prevenciu civilizačných ochorení s dôrazom na dodržiavanie zdravého životného štýlu a duševnej hygieny. Účastníkom meriame základné fyziologické funkcie ako tlak krvi, hodnoty tuku v tele či hladinu glykémie,“ vysvetľuje PhDr. Alica Slamková, PhD., odborná asistentka na Katedre ošetrovateľstva.
„Okrem toho ponúkame aj poradenstvo v oblasti prevencie alebo ďalšieho medicínskeho riešenia civilizačných ochorení, ako sú kardiovaskulárne, onkologické choroby, obezita či diabetes mellitus. Prípadným záujemcom, u ktorých zistíme horšie hodnoty, vieme poradiť, kde a na ktorých špecialistov sa obrátiť.“
Ako PhDr. Slamková doplnila, podľa aktuálnych výskumov sú najčastejšími príčinami spomínaných ochorení dnešný život plný zhonu a stresu, nedostatok pohybu, nesprávna životospráva, nadmerná konzumácia mäsa a cukru, fajčenie či holdovanie alkoholu. „Veľa však robia aj dnešné zlé medziľudské vzťahy – doma i na pracoviskách. Je potrebné, aby sme žili v istom pochopení, porozumení, tolerancii a spolupráci,“ dodala PhDr. Slamková.
Text a foto: Ing. Jana Černáková – Referát rozvoja, informatizácie a marketingovej komunikácie R
