Na UKF diskutovali o tom, ako učiť moderne
Pohľad na zaplnenú prednáškovú sálu v priestoroch Pedagogickej fakulty UKF vo štvrtok 25. októbra 2018 potešil všetkých, ktorí chcú lepšie, modernejšie slovenské školstvo.
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre venuje veľkú pozornosť zvyšovaniu kvality a pripravenosti budúcich učiteľov prostredníctvom rôznych aktivít, okrem iného aj prostredníctvom projektu APVV Prax v centre odborovej didaktiky odborová didaktika v centre praktickej prípravy, preto spoluzorganizovala a garančne zastrešila podujatie vytvárajúce priestor pre prezentáciu moderných spôsobov výučby naprieč odborovými didaktikami a pre diskusiu o témach v učiteľskej profesii, ktoré v súčasnosti v spoločnosti rezonujú.
Za nápadom zorganizovať konferenciu pre študentov učiteľských smerov, ktorí chcú učiť moderne, stoja učiteľky Miriama Glovňová a Katarína Michalíková, obe absolventky Komenského inštitútu. „Pociťovali sme potrebu vytvoriť komunitu učiteľov aj študentov Univerzity Konštantína Filozofa, nejaké spoločné miesto, kde by sa predávali skúsenosti či nápady“, vysvetľuje K. Michalíková. „Ukázať študentom, budúcim učiteľom, aké zaujímavé môže byť toto povolanie. Ako sa dajú robiť zmeny v školstve.“ Táto myšlienka dozrela, požiadali o regiogrant z Komenského inštitútu a v spolupráci s Janou Duchovičovou, zodpovednou riešiteľkou projektu APVV z Katedry pedagogiky PF, Martinom Cápayom a Petrom Švecom z Katedry informatiky FPV s významnou podporou Pedagogickej fakulty a Fakulty prírodných vied zorganizovali konferenciu pre študentov učiteľstva Univerzity Konštantína Filozofa.
Podujatie sa konalo pod záštitou rektora Univerzity Konštantína Filozofa prof. RNDr. Libora Vozára, CSc. „Učiteľské povolanie je aj o zodpovednosti prípravy novej generácie pre nové podmienky“, povedal rektor UKF prof. Libor Vozár. „Treba si uvedomiť, že tak, ako sa vyvíja nový svet, tak sa vyvíja aj Slovensko a to, čo platí dnes v ľudskej spoločnosti, možno zajtra už nebude platiť a o týždeň už určite bude niečo iné.“
Vyše tristo študentov si prišlo vypočuť kolegov z praxe, medzi ktorých patrili Juraj Hipš z Komenského inštitútu, Vladimír Burjan z Neziskovej organizácie Dobrá škola, lektor Robert Čapek, Päivi Parkkonen z Valkeala Senior High School vo Fínsku a viacerí absolventi Komenského inštitútu.
Inšpirácie z Fínska
Veľa povinných predmetov, uvoľnená atmosféra, prestávky i aktivity vonku na čerstvom vzduchu, bezplatné teplé jedlo, málo domácich úloh, záujmové krúžky po vyučovaní, pedagogická sloboda pre učiteľov a dôvera verejnosti a vysoké platy učiteľov – to sú základné atribúty fínskeho vzdelávacieho systému. Na konferenciu ho prišla predstaviť Päivi Parkkonen, ktorá je už takmer dvadsať rokov učiteľkou histórie, spoločenských vied a podnikania: „Veľmi dôležitá je sloboda a nezávislosť. Aj fínsky vzdelávací systém sa stále mení a prispôsobuje sa evolúcii spoločnosti. V súčasnosti sa snažíme presvedčiť učiteľov a školy, že študenti by sa mali rozhodnúť, čo chcú študovať, že by mali mať autonómiu rozhodovať o mnohých veciach. Naším cieľom je vyvinúť aktivitu u študentov, aby sa zamysleli nad tým, čo sa dnes naučili a čo by sa mali naučiť.“
Milovať deti, ktoré doma milované nie sú
Nie je to tak dávno, čo bola škola zaštítená silnou autoritou štátu, slúžila najmä jeho záujmom, využívala donucovacie prostriedky, vlastnila monopol na vzdelávanie a bola určená iba úzkej vrstve spoločnosti. Vzdelanie, ktoré poskytovala, malo istú auru výnimočnosti a silu katapultovať ľudí v spoločenskom rebríčku. „Dnes je autorita štátu podstatne menšia, od školy sa očakáva, že bude slúžiť rodičom, nie štátu, už nemôže využívať donucovacie prostriedky (okrem povinnej školskej dochádzky) a prišla aj o monopol na vzdelávanie“, vysvetľuje Vladimír Burjan. Aby škola prekonala stupňujúce sa napätie a vyhla sa revoltám či občianskej neposlušnosti na jednej strane aj postupnej erózii a úniku detí zo systému povinného vzdelávania na druhej strane, bude sa musieť podľa neho výrazne zmeniť. „Musíme sa na učiteľské povolanie začať pozerať ako na pomáhajúcu profesiu, vrátane suplovania rodiny. Učiteľ musí byť definovaný tak, že jeho úlohou je pomáhať dieťaťu, ktoré nemôže za to, do akej rodiny sa narodilo, prekonať tento hendikep – to je súčasť jeho práce, za ktorú berie plat. Súčasťou profesie učiteľa je milovať deti, ktoré doma milované nie sú.“
Nová definícia učiteľa
Na konferencii odznelo množstvo ďalších inšpiratívnych myšlienok – od témy vnútornej motivácie cez matematiku bež čísel, školu inkluzionistov, zavádzanie nových metód do vyučovania až po vedecky overený koncept s názvom Mindfullness, ktorý napomáha znižovať stres. Bodkou za nabitým programom bolo divadelné predstavenie + Pridať priateľa. Prostredníctvom interaktívnej metódy Divadlo Fórum v ňom študentky zo Súkromného konzervatória Dezidera Kardoša v Topoľčanoch pod vedením Zuzany Kráľovej predstavili tému kyberšikany.
Konferencia BUM – Budem učiť moderne je vnímaná ako špecifická organizačná forma výučby študentov UKF a organizátori podujatia vidia jej zmysel v skvalitňovaní prípravy budúcich učiteľov, vo výnimočnom spôsobe prezentácie práce učiteľov, ktorí nečakajú na zmenu zhora a snažia sa posúvať slovenské školstvo dopredu, a predovšetkým vo vzácnej symbióze spájania akademického priestoru a priestoru praxe.
Text: Mgr. Jana Krajčovičová – Referát rozvoja, informatizácie a marketingovej komunikácie R
Foto: Lubo Balko – Referát rozvoja, informatizácie a marketingovej komunikácie R
