Predstavujú utečenci pre Európu riziko? Ocitla sa európska kultúrna identita v kríze? Je možná politická integrácia pri tak pestrej kultúrnej rozmanitosti? Aj na tieto otázky odpovedal v stredu 26. apríla 2017 Andrej Bán, fotograf a reportér časopisu .týždeň v diskusii na pôde Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. „Utečenci sú ľudia s individuálnymi osudmi a to je presne dôvod, prečo už tridsať rokov robím túto prácu“, povedal. „Ukazuje sa, že kolektivistický prístup k nim je presne tak isto neprijateľný, ako kolektivistický prístup v akomkoľvek inom prípade.“

Prítomným študentom Andrej Bán vysvetlil príčiny vzniku konfliktu v Sýrii, kto založil tzv. Islamský štát, priblížil im dôvody, prečo sa migranti vyberú na cestu do Európy a čo všetko počas nej zažívajú. On sám túto trasu absolvoval na jeseň 2015 a tou najodpornejšou vecou sú podľa neho pašeráci. Samotní utečenci od začiatku spomínajú ako svoje cieľové krajiny Nemecko, Holandsko, Švédsko, Veľkú Britániu, čo je logické, pretože v nich majú svojich blízkych. Podľa neho treba otvorene povedať, že príčinou terorizmu nie je migrácia ako taká, ale nezvládnutie integrácie, čo má za následok vznik uzavretých get ako napríklad bruselská štvrť Molenbeek alebo iné časti v západnej Európe ako zárodkov infiltrácie radikálnych smerov islamu. „Veľmi ľahko a rýchlo sa vytvára strach, ale veľmi ťažko a dlho sa ten strach potom neutralizuje,“ hovorí. „Nehovorím, že nemáme mať strach, že nemáme mať zodpovedajúcu mieru opatrnosti. Ale nesmieme vytvárať hystériu. Myslím si, že to hlavné ohrozenie Európy predstavuje zhysterizovaná verejná mienka, ktorá vynesie hore tých extrémistických a populistických politikov. Z môjho pohľadu je oveľa väčším nebezpečenstvom radikalizácia politických elít, ktorá súvisí s radikalizáciou voličov, najmä cez sociálne siete. Treba vyjsť z dvojrozmerného sveta do trojrozmerného, čiže od monitoru do skutočného sveta.“ Podľa Bána to nemusí hneď znamenať ísť medzi utečencov, ale študentom poradil, aby boli otvorení, cestovali po Slovensku a spoznávali iných ľudí.

Aj preto sa Andrej Bán už rok podieľa na aktivite proti fašizmu, ako aj rôznym formám extrémizmu a násilia s názvom Zabudnuté Slovensko, a so svojim tímom organizuje diskusie a koncerty po celom Slovensku. „Robím tieto veci, pretože v tom vidím zmysel. Ľudia, ktorí majú často veľké slová a veľké úmysly, tak napáchajú viac škôd. Moja skúsenosť, aj z vojnových zón, je, že má zmysel viesť diskusiu práve s ľuďmi, ktorí sú iní, majú iný názor. Jednoduchá myšlienka Zabudnutého Slovenska je v tom, že poďme na diskusie s ľuďmi do regiónov, v ktorých mali najväčšiu podporu radikálne strany či hnutia.“

Diskusiu s názvom „Máme sa báť utečencov?“ pripravila Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky FF UKF v Nitre. „Takéto diskusie robíme pravidelne, lebo nás to baví a jedinou podmienkou je, aby to bol zaujímavý hosť“, povedal Adrian Michalík, ktorý besedu moderoval. „Téma utečencov je dôležitá, rozprávame sa o nej s našimi študentmi a ja som nadobudol pocit, že sú trochu necitliví voči ľudom, ktorí utekajú a snažia si zachrániť život, preto som im chcel priblížiť človeka, ktorý má s nimi osobnú skúsenosť. Andrej Bán je človek, ktorý na vlastnej koži zažíva to, o čom sa my dozvedáme z médií.“

Predchádzajúcimi diskusiami boli: Ako ďalej po referende, Idea univerzity a Etická neutralita. Dve z nich si môžete pozrieť tu:

Text: Jana Krajčovičová
Foto: Lubo Balko