Pri koncipovaní cieľov a obsahu predkladaného študijného programu s dôrazom na požadované kompetencie absolventa bakalárskeho štúdia Predškolská a elementárna pedagogika, ktorý bude začínajúcim učiteľom materskej školy, bolo nutné brať do úvahy viaceré východiská. Sú nimi charakter, resp. špecifikum predprimárneho vzdelávania (nielen preukázať kompetencie z troch oblastí, ale preukázať kompetencie aj naprieč všetkými vzdelávacími oblasťami) a profil absolventa študijného programu.

Dosiahnuté kompetencie, resp. vedomosti a zručnosti absolventa predkladaného študijného programu sa vzťahujú k výkonu profesie nielen učiteľa materskej školy, ale čiastočne aj pedagogického asistenta, vychovávateľa v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach a školského špecialistu. V neposlednom rade je dôležitou požiadavkou na výkon tejto profesie fakt, že program svojou skladbou a smerovaním musí rešpektovať to, že absolvent bakalárskeho štúdia musí mať rozvinuté zručnosti s vysokým stupňom samostatnosti, aby sa dokázal ďalej vzdelávať, pretože je to v 21. storočí v jeho profesii nevyhnutnosťou. Tieto požiadavky na profil absolventa vyplývajú aj z kompetenčného profilu pedagogického zamestnanca, teda z požiadaviek na profesijné kompetencie začínajúceho učiteľa - učiteľa materskej školy.

Absolvent bakalárskeho štúdia predkladaného študijného programu sa stáva začínajúcim učiteľom materskej školy (prípadne začínajúcim vychovávateľom v školskom výchovno-vzdelávacom zariadení alebo začínajúcim pedagogickým asistentom, začínajúcim školským špecialistom). Má vedomosti a zručnosti na úrovni absolventa pregraduálnej prípravy, ktoré sú podmienkou pre vstup do jeho profesie.

Predkladaný profil absolventa bakalárskeho študijného programu Predškolská a elementárna pedagogika disponuje a rešpektuje všetky oblasti profesijnej činnosti učiteľa materskej školy, a to vo všetkých troch kompetenčných rámcoch:

• dieťa – ku kompetenciám zameraným na poznanie dieťaťa vo výchovno-vzdelávacom procese,
• výchovno-vzdelávací proces – príprava učiteľa z oblasti plánovania a prípravy, realizácie výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho hodnotenia, a to z pohľadu reflexie rozvoja dieťaťa, ako aj rozvoja učiteľa,
• učiteľ – jeho profesijné kompetencie sú nasmerované na ďalšie vzdelávanie, na spoluprácu so školskou komunitou, s rodinou, so školskými zariadeniami a ďalšími inštitúciami.

Každá z uvedených kompetencií je podporená predmetmi v študijnom programe tak, aby bola naplnená požadovanými vedomosťami, súborom poznatkov, ktoré tvoria nevyhnutné predpoklady pre výkon a správne posúdenie činnosti v konkrétnej kompetencii. Tiež sa bralo do úvahy to, aby boli kompetencie nasýtené aj požadovanými zručnosťami pre výkon tejto profesie, schopnosťami, ktoré absolventi nadobudnú počas prípravy praktickou činnosťou. Jednotlivé indikátory vedomostí a zručností viažuce sa k týmto trom oblastiam sú obsiahnuté v konkrétnych informačných listoch študijných jednotiek.

DIEŤA/ŽIAK

Absolvent bakalárskeho stupňa štúdia študijného programu Predškolská a elementárna pedagogika sa vie orientovať a ovláda historické aj teoretické východiská predškolskej výchovy a vzdelávania a jej medzidisciplinárne presahy a súvislosti. Je to podporené predmetmi (Teória predškolskej a školskej výchovy, Dejiny predškolskej výchovy a vzdelávania). Má poznatky a vie na základe nich identifikovať a akceptovať vývinové a individuálne charakteristiky dieťaťa. Ovláda a vie rešpektovať zákonitosti psychického vývinu a osobitosti dieťaťa príslušného vekového obdobia (Biológia dieťaťa predškolského veku a mladšieho školského veku a školské zdravotníctvo, Psychológia dieťaťa a jeho vývinu, Psychológia výchovy a socializácie). Vo svojom pedagogickom prístupe vie vysvetliť, diskutovať a argumentovať o metódach a nástrojoch identifikácie vývinových a individuálnych charakteristík dieťaťa. Pozná jeho vnútorné a vonkajšie podmienky učenia sa, ako aj jeho výchovno-vzdelávacie potreby (Psychomotorika a zdravie dieťaťa). Rovnako vie identifikovať a akceptovať sociokultúrne prostredie dieťaťa a jeho vplyv na vývin, výchovu a vzdelávanie (Adaptácia dieťaťa na začiatočné vyučovanie, Pedagogické a sociálne aspekty detstva). Má vedomosti a vo výchovno-vzdelávacej činností vie využívať metódy a nástroje pedagogickej diagnostiky, pri identifikovaní individuálnych charakteristík dieťaťa. Uvedené kompetencie sú podporené predmetmi v študijnom programe (Pedagogická diagnostika v MŠ, Špeciálna pedagogika, Rozvoj a diagnostika fonologického uvedomovania Poruchy reči a ich prevencia). Absolvent má základný prehľad aj v sociálnej štruktúre spoločnosti, jej statike a dynamike, rozumie vzdelávacím potrebám i špecifikám rôznorodých sociálnych skupín. V súčasnosti ide o veľmi významný moment, ktorý sa preniesol do tvorby študijného programu (rešpektovanie diverzity populácie detí a to na základe rôznych kritérií).

VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍ PROCES

S vedomosťami a zručnosťami, ktoré súvisia s kompetenciou viesť výchovno-vzdelávací proces súvisia viaceré profilové predmety, najmä všetky metodicky zamerané vyučovacie predmety. Absolvent po ich úspešnom ukončení disponuje vedomosťami v oblasti zákonitostí a princípov pedagogiky (Všeobecná pedagogika, Predškolská pedagogika, Didaktika predprimárneho vzdelávania). Absolvent je zorientovaný a vie aplikovať do praktickej činnosti stratégie používané v tomto stupni vzdelávania s dôrazom na interdisciplinárne presahy obsahov vzdelávacích oblastí (Teórie a metodika pregramotnosti, Jazyková výchova s metodikou, Čísla a vzťahy Poznávanie prírodného a sociálneho environmentu).  Vo výchovno-vzdelávacom procese rešpektuje aktuálne poznatky. Rozumie a vie kriticky diskutovať o fázach a štruktúre výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho alternatívach v podmienkach materskej školy. Rovnako dokáže s odbornou (ale aj s laickou) komunitou diskutovať o vzdelávacích koncepciách a teóriách výchovy. Pozná cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti detí, aby boli úspešné a pripravené pre primárne vzdelávanie, ovláda a do svojej pedagogickej stratégie dokáže premietnuť didaktiky všetkých oblastí výchovy a vzdelávania, ktoré sú súčasťou jednotlivých vzdelávacích oblastí a zároveň súčasťou denných organizačných činností v podmienkach materskej školy, alebo aj tematických oblastí výchovy v záujmovej činnosti. Tieto kompetencie sú podporené hlavne predmetmi zameranými na umelecko-výchovné činnosti (Výtvarné činnosti na ploche, Detská literatúra s metodikou v predčitateľskom období, Inštrumentálne činnosti, Metodika percepčných činností v hudobnej výchove, Metodika pohybovej edukácie, Pracovné techniky v predprimárnej edukácii, Metodika pracovných činností). Pozná a ovláda zásady tvorby individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (Špeciálna pedagogika, Inklúzia hrou, Multikultúrna výchova). Súčasťou výstupov týchto predmetov sú aj vedomosti a zručnosti v plánovaní, realizovaní a hodnotení vyučovacieho procesu s rešpektom k deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Študent dokáže samostatne plánovať výchovno-vzdelávací proces, realizovať ho a hodnotiť jeho priebeh a výsledky. Tieto vedomosti a zručnosti vychádzajú z dobrého poznania štruktúrovania obsahu vzdelávania v štátnom a školskom vzdelávacom programe. Absolvent má spôsobilosť zúčastňovať sa, kriticky hodnotiť a prísť s vlastnými námetmi, ktorými prispeje k tvorbe školského vzdelávacieho programu. Vyplýva to z úspešného absolvovania predmetov jednotlivých metodík, ktoré sa viažu k vzdelávacej oblasti (viď vyššie), ale aj k predmetu ako je Pedagogika 1. ročníka ZŠ. Absolvent sa orientuje vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, pedagogickej dokumentácii. Je spôsobilý samostatne plánovať, a to krátkodobo (príprava na vyučovanie) aj dlhodobo (tematické výchovno-vzdelávacie plány) a viesť svoju dennú pedagogickú dokumentáciu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a školským vzdelávacím programom v predprimárnom vzdelávaní. V priebehu štúdia sú študenti pripravovaní tak, aby poznali zásady plánovania výchovno-vzdelávacieho procesu. Tieto spôsobilosti nadobúdajú aj absolvovaním priebežnej a súvislej pedagogickej praxe (viď vyššie), resp. v už spomenutých predmetoch s metodickým zameraním. Absolvent disponuje vedomosťami a praktickými skúsenosťami z oblasti plánovania a projektovania predprimárneho vzdelávania v súlade so školským vzdelávacím programom, ako aj s triednym vzdelávacím programom s dôrazom na rešpektovanie vekového zloženia skupiny detí a individuálnych potrieb detí v triede, ktoré vyplývajú z predchádzajúcej oblasti Dieťa. Absolvent dokáže realizovať a riadiť výchovno-vzdelávaciu činnosť v predprimárnom vzdelávaní, pozná rôzne stratégie a možnosti pedagogickej intervencie na podporu učenia sa detí s dôrazom na ich aktívnosť, na podporu pozitívnej klímy a atmosféry v triede. Tieto kompetencie nadobudne predmetmi Didaktika predprimárneho vzdelávania a ďalšími.

Všetky profilové predmety s metodickým zameraním z každej vzdelávacej oblasti zabezpečia absolventovi, že bude mať zručnosti v obohacovaní obsahu výchovy a vzdelávania o aktuálne poznatky z príslušných oblastí, pričom dokáže vyberať obsah a aplikovať, resp. modifikovať ho pre aktuálne podmienky miestneho regiónu, v ktorom materská škola je. Absolvent nadobudne zručnosť nielen v plánovaní, ale dokáže formulovať a operacionalizovať ciele výchovno-vzdelávacieho procesu s dôrazom na psychodidaktickú analýzu obsahu. V didaktickej rovine dokáže navrhovať a plánovať učebné činnosti a úlohy s rešpektom k individuálnym a vekovým osobitostiam detí, v súlade s cieľmi a obsahom výchovy a vzdelávania. Nadobudne tiež schopnosť prispieť k tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (Špeciálna pedagogika).

Absolvent, ako začínajúci učiteľ nadobudne spôsobilosť, resp. zručnosť vytvárať a funkčne využívať materiálno-technickú podporu, ktorú má v materskej škole (zabezpečujú to príslušné predmety z oblasti IKT, napr. Aplikácia informačných a komunikačných technológií).

Pri štruktúrovaní predmetov študijného programu Predškolská a elementárna pedagogika sa rešpektovala procesuálna stránka výchovno-vzdelávacieho procesu. V jadre predmetov sú predmetové didaktiky, resp. metodiky jednotlivých vzdelávacích oblastí a podoblastí. Tým sa rešpektujú požiadavky na profesijné kompetencie učiteľa, ktoré sú potrebné pre procesuálnu stránku výchovno-vzdelávacieho procesu. Bude mať špecifické vedomosti k jednotlivým pedagogicko-didaktickým stratégiám pre denné organizované činnosti v podmienkach materskej školy. Bude sa vedieť orientovať v metódach, formách a didaktických prostriedkoch v kontexte výchovno-vzdelávacieho procesu. Bude rozumieť a dokáže dodržiavať zásady pedagogickej komunikácie (Pedagogická komunikácia), dokáže rozpoznať a rešpektovať faktory, ktoré pôsobia na atmosféru a klímu v triede, ich vplyv na učenie sa dieťaťa (Riešenie výchovných problémov v prostredí materskej a základnej školy). Dokáže vysvetliť a brať do úvahy pri hodnotení psychodidaktické faktory. Vie zdôvodniť a vysvetliť výchovný potenciál obsahu vzdelávacích aktivít a denných činností a dokáže sa kriticky vyjadriť v diskusii o výchovných a vyučovacích štýloch, ich vplyve na rozvoj osobnosti dieťaťa (Psychológia výchovy a socializácie dieťaťa). Ako sme uviedli vyššie, pozná a dokáže implementovať do obsahu výchovy a vzdelávania vhodné vzdelávacie stratégie s dôrazom na individuálne a vekové osobitosti detí ako aj na atmosféru a klímu triedy. Dokáže samostatne využívať také metódy a formy, ktoré podporujú aktívne učenie sa dieťaťa s dôrazom na kognitívno-komunikačný a konštruktivistický model učenia a globálnu výchovu, dokáže vybrať metódy a stratégie smerujúce k sociálno-emocionálnemu rozvoju dieťaťa (zabezpečené metodikami výchovno-vzdelávacej práce – viď profilové predmety). Absolvent dokáže vytvárať svojim výchovným štýlom, resp. svojou individuálnou koncepciou vzdelávania pozitívnu klímu v skupinách detí, ktorá sa vo významnej miere podieľa na podnecujúcom rozvoji potenciálu dieťaťa (Pedagogická komunikácia, Riešenie výchovných problémov v prostredí MŠ a ZŠ). V rámci pedagogickej stratégie dokáže účelne a efektívne pracovať s učebnými zdrojmi a hmotnými aj nehmotnými didaktickými prostriedkami, dokáže funkčne využívať technologické zariadenie materskej školy (Aplikácia informačných a komunikačných technológií). Absolvent bude mať zručnosť v riadení učenia jednotlivých vekových skupín detí, ale aj vekovo zmiešaných skupín. Svoje pedagogické zručnosti dokáže preukázať denne svojou flexibilitou, dokáže meniť naplánovanú činnosť vzhľadom k aktuálnej situácii v triede, v škole (Didaktika predškolskej pedagogiky, Tvorivá dramatika).

Z hľadiska kompetencií hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu absolvent bude mať vedomosti o princípoch pedagogickej reflexie a bude sa vedieť orientovať v evalvačných metódach a nástrojoch a to vo vzťahu k hodnoteniu výsledkov edukácie detí, ako aj k hodnoteniu vlastnej pedagogickej činnosti. Pochopí možnosti akčného výskumu pre pedagogickú prax v materskej škole. Preukáže zručnosti z reflektovania vlastnej výchovno-vzdelávacej práce. Dokáže s kritickým pohľadom prijať, objasniť a argumentovať spätnú väzbu od kolegov, či rodičov pri posudzovaní svojej výchovno-vzdelávacej činnosti. Dokáže realizovať jednoduchý akčný výskum v podmienkach materskej školy (rozvoj týchto vedomostí a zručností je súčasťou predmetov odbornej praxe a jednotlivých metodík podľa zamerania vzdelávacej oblasti).

UČITEĽ

Táto oblasť je významná v príprave učiteľa pre 21. storočie. Absolvent na základe štúdia nadobudne kompetencie v oblasti plánovania a realizácie svojho profesijného rastu a sebarozvoja. Študijný program, resp. jeho obsah vytvorí priestor na vybudovanie si pozitívneho vzťahu k profesii učiteľa ako reprezentanta kultúry a dokáže sa s touto rolou stotožniť. Je pripravený zastávať jednotlivé roly učiteľa v súlade s odbornými požiadavkami, ktoré sú na učiteľa materskej školy kladené. Z hľadiska nadobudnutých vedomostí dokáže posúdiť možnosti a limity vlastného kariérneho rastu v systéme súčasného kariérového rozvoja a dokáže zdôvodniť stratégiu svojho sebavzdelávania. Táto problematika je obsiahnutá v predmetoch (Učiteľ a školská legislatíva) a v ďalších predmetoch metodického charakteru (Dieťa a kniha, Rozvoj špecifického matematického myslenia, Základy výtvarnej kultúry, Základy hudby, Základné gramatické zručnosti). Súčasťou kariérového rastu je schopnosť absolventa nadviazať spoluprácu a aktívne ju rozvíjať s aktérmi výchovy a vzdelávania a rovnako aktívne sa vie podieľať na rozvoji školy (Rodina a výchova v rodine, Pedagogika voľného času, Spolupráca materskej školy a rodiny). Dokáže si takto stanoviť ciele a zvnútorniť si potrebu celoživotne sa vzdelávať v hlavných oblastiach obsahu vzdelávania v MŠ, v pedagogike a psychológii, i v jazykovej a informačnej gramotnosti. Uvedené kompetenciu sú reprezentované predmetmi (Úvod do jazykovej kultúry, v povinne voliteľných predmetoch cudzieho jazyka, Aplikácia informačných a komunikačných technológií). Okrem plánovania a realizácie svojho profesijného rastu bude mať absolvent vedomosti aj z oblasti kompetencií, ktoré vyplývajú z jeho kľúčovej a profesijnej roly a prostredia, v ktorom pôsobí – z podmienok materskej školy. Dokáže presne identifikovať a pozná význam svojej úlohy v procese predprimárneho vzdelávania a vie, že (ne)plnenie úloh súvisí nielen s profesijným rozvojom seba, ale celej školy. Dokáže reagovať inovatívnymi stratégiami na zmeny, ktoré prinesú kultúrno-spoločenské podmienky, prípadne sa budú viazať k legislatívnym zmenám, ale aj k zmenám v inštitucionálnych pravidlách školy. Tieto vedomosti nadobudne v predmete Učiteľ a školská legislatíva, Zvládanie záťažových situácií v učiteľskej profesii, a i. Bude mať schopnosti, ktoré mu umožnia zastávať tie roly učiteľa/vychovávateľa, ktoré budú v súlade s odbornými požiadavkami praxe (Riešenie výchovných problémov v prostredí materskej a základnej školy) a tieto kompetencie posilnia všetky predmety odbornej praxe.

Absolvent bude mať kompetencie, ktoré súvisia s kooperáciou s ďalšími pedagogickými a odbornými zamestnancami (Pedagogická komunikácia), ktorí sa tiež podieľajú na výchovno-vzdelávacom procese. Bude mať kompetencie aj v oblasti kooperácie so zákonnými zástupcami dieťaťa a kompetencie súvisiace s vlastným profesijným rastom a rozvojom. Tieto kompetencie sú dôkazom, že sa absolvent - začínajúci učiteľ stotožnil s profesijnou rolou, školou či školským zariadením. Bude tak pripravený na autonómny výkon svojej profesie a na ďalšie vzdelávanie a svoj profesijný rozvoj. Túto možnosť mu poskytuje nadväzujúce štúdium v študijnom programe Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie.

Absolvent je jazykovo a kultúrne gramotný a má vybudované spoločensky akceptované občianske postoje.

Absolvent bakalárskeho študijného programu Predškolská a elementárna pedagogika sa uplatní v súlade s Národnou sústavou povolaní, Zákonom č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vyhláškou č. 1/2020 o kvalifikačných predpokladoch pedagogických a odborných zamestnancov a Vyhláškou č. 361/2019 Z.z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji a Pokynom ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení ako:

• Učiteľ materskej školy - podľa zákona 138/2019 Z. z. - § 20 Kategórie pedagogických zamestnancov zodpovedných za uskutočňovanie školského vzdelávacieho programu, výchovného programu alebo za poskytovanie výchovy v zariadení sociálnej pomoci. Učiteľ materskej školy je zaradený do podkategórie učiteľ. Učiteľ materskej školy pri uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom predškolského veku, pred zahájením ich povinnej školskej dochádzky na základnej škole. Rovnako v Prílohe č. 1 k Vyhláške 1/2020 Z.z. na výkon pracovnej profesie pedagogického zamestnanca je učiteľ materskej školy zaradený v kategórii učiteľ a v súlade s oddielom B pri vysokoškolskom vzdelaní 1. stupňa sa vyžaduje pre profesiu učiteľa materskej školy študijný odbor učiteľstvo a pedagogické vedy a študijný program, ktorý je zameraný na predškolskú pedagogiku. V našom prípade predkladaný program Predškolská a elementárna pedagogika je v súlade s touto požiadavkou. Podľa Pokynu ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení je v Časti II. vymedzený kompetenčný profil učiteľa materskej školy s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa;
• Pedagogický asistent - ktorý podľa požiadaviek učiteľa, vychovávateľa v spolupráci s odbornými zamestnancami vytvára rovnosť príležitostí vo výchove a vzdelávaní, pomáha dieťaťu, alebo skupine detí pri prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér. (Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi: Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, Pokyn ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení);
• Vychovávateľ - pedagóg voľného času alebo animátor, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom a žiakom v školskom zariadení, voľnočasovom zariadení alebo v kultúrno–osvetových inštitúciách, kde sa podieľa na uskutočňovaní výchovného programu a zodpovedá za kvalitu priebehu a výsledky výchovy a vzdelávania detí v čase mimo edukácie. Vychovávateľ je zaradený ako pedagogický zamestnanec, ale nevzťahujú sa na neho ďalšie podkategórie. Absolvent predkladaného študijného programu môže vykonávať profesiu vychovávateľa, bližšie je to špecifikované vo Vyhláške 1/2020, v Prílohe 1 - Kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ, diel 1- Učiteľ školy a školského zariadenia. Okrem iných možností vzdelania sa v dokumentoch uvádza aj študijný program, ktorý je zameraný na predškolskú pedagogiku, pričom ďalšie doplňujúce vzdelávanie sa nevyžaduje (Príloha 1 Vyhlášky 1/2020; oddiel B).
• Školský špecialista - v súlade so zákonom 138/2019 Z.z., jeho § 38 Školský špecialista vo výchove a vzdelávaní vykonáva činnosti v oblasti:

     a) výchovy a vzdelávania detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,

     b) využívania knižničných služieb a informačných služieb pre potreby výchovy a vzdelávania, aktualizačného vzdelávania, sebarozvoja žiakov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov alebo

    c) rozvoja športových zručností žiakov a získavania základov konkrétneho druhu športu v súlade so školským vzdelávacím programom.

Keďže zákon predpisuje, že má ísť ide o vedomosti a zručnosti, resp. nadobudnuté kompetencie aspoň z jednej z uvedených oblastí, skladba vyučovacích predmetov predkladaného študijného programu zabezpečuje absolventovi s určitosťou prvé dve z uvedených oblastí.

Absolventi študijného programu sú pripravení pokračovať v druhom stupni vysokoškolského štúdia v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, v študijnom programe Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie alebo v príbuznom programe s relevantným zameraním. 

Informácie pre zahraničných uchádzačov

Poradenstvo a podpora pre študentov a uchádzačov so špecifickými potrebami